Viditeľné svetlo: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 09:53, 6. máj 2014

Viditeľné svetlo (iné názvy: svetlo, svetelné žiarenie, viditeľné žiarenie, viditeľné elektromagnetické žiarenie, svetelná radiácia; ako časť elektromagnetického spektra aj: viditeľné spektrum, svetelné spektrum, svetelné pásmo; ako vlnenie aj: svetelné vlnenie/vlny, viditeľné vlnenie; pozri aj optické žiarenie) je elektromagnetické žiarenie, ktoré je vďaka svojej vlnovej dĺžke viditeľné ľudským okom, čiže žiarenie s vlnovou dĺžkou od 380 nm (alebo 300/350/400 nm) do 780 (alebo 700/750/760/800) nm. Fyziologický vnem, ktorý spôsobuje viditeľné svetlo v ľudskom oku, sa nazýva videnie.

Základné vlastnosti

Bližšie informácie v hlavnom článku: Elektromagnetické žiarenie

Tak ako elektromagnetické žiarenie vôbec, má aj viditeľné svetlo tak vlastnosti vlnenia, ako aj vlastnosti častice.

Vzťah medzi frekvenciou svetla (elektromag. žiarenia) f a jeho vlnovou dĺžkou λ znie:

c=f\lambda \;\!

pričom c je rýchlosť svetla vo vákuu.

O rýchlosti svetla pozri článok rýchlosť svetla.

Rozsah viditeľného svetla

Rozsah vnímaných vlnových dĺžok je daný predovšetkým tým, že v oblasti viditeľného svetla je maximum elektromagnetického žiarenia zo Slnka dopadajúceho na zemský povrch.

Presné hranice rozsahu viditeľného svetla nemožno presne stanoviť, lebo sa môžu meniť v závislosti od pozorovateľa (človeka). Okrem toho treba poznamenať, že niektoré druhy živočíchov vnímajú rozsah iný - napríklad včely ho majú posunutý smerom ku kratším vlnovým dĺžkam (ultrafialové svetlo), naopak niektoré plazy vnímajú ako viditeľné aj infračervené žiarenie.

Lom svetla

Bližšie informácie v hlavnom článku: Index lomu

Bližšie informácie v hlavnom článku: Snellov zákon

V rôznych prostrediach sa svetlo šíri rôznou rýchlosťou. Keď svetlo prechádza rozhraním medzi takýmito dvomi rôznymi prostrediami, spomaľuje sa (alebo zrýchľuje) a podlieha lomu. Spomalenie v danom prostredí oproti vákuu vyjadruje jeho absolútny index lomu.

Keď svetlo prechádza z vákua/materiálu do iného materiálu/vákua, frekvencia zostáva rovnaká, ale mení sa vlnová dĺžka. Keď lúč nedopadá kolmo na rozhranie, zmení sa aj uhol šírenia. Lom na šošovke sa využíva v okuliaroch, lupách, kontaktných šošovkách, mikroskopoch či refrakčných teleskopoch.

Optika

Bližšie informácie v hlavnom článku: Optika

Veda zaoberajúca sa štúdiom svetla a jeho interakcií s materiálom sa nazýva optika.

Farba a vlnová dĺžka

Rôzne vlnové dĺžky mozog interpretuje ako farby, od červenej s najväčšou vlnovou dĺžkou (780 nm), po fialovú s najmenšou vlnovou dĺžkou (380 nm).

Hneď vedľa viditeľného svetla sa nachádza ultrafialové (UV), smerom do kratších vlnových dĺžok, a infračervené žiarenie (IR), smerom do dlhších vlnových dĺžok. Napriek tomu, že ľudia nevidia infračervené žiarenie, môžu ho cítiť receptormi v pokožke ako teplo.

Meranie svetla

Nasledujúcimi veličinami opisujeme svetlo:

jas
osvetlenie (jednotka: lux)
svetelný tok (jednotka SI: lúmen)
svietivosť (jednotka SI: kandela)

Svetlo opisujú aj:

Zdroje svetla

sálanie tepla (žiarenie čierneho telesa)
- žiarenie žiarovky
- slnečné svetlo
- žeravé pevné častice v plameňoch (oheň)
atómová spektrálna emisia (emisie môžu byť stimulované alebo spontánne)
- laser a maser (stimulovaná emisia)
- LED
- plynové výbojky
urýchlenie voľného nosiče prúdu (zvyčajne elektrónu)
chemiluminiscencia
fluorescencia
fosforencia
- katódové žiarenie
bioluminiscencia
sonoluminiscencia
triboluminiscencia
radioaktivný rozpad
anihilácia páru častica-antičastica

Iné projekty

Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Viditeľné svetlo
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Viditeľné svetlo
Wikislovník ponúka heslo svetlo

Šablóna:Link GA

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
+'''Viditeľné svetlo''' (iné názvy: '''svetlo, svetelné žiarenie, viditeľné žiarenie, viditeľné elektromagnetické žiarenie, svetelná radiácia'''; ako časť elektromagnetického spektra aj: '''viditeľné spektrum, svetelné spektrum, svetelné pásmo'''; ako vlnenie aj: '''svetelné vlnenie/vlny, viditeľné vlnenie'''; pozri aj [[optické žiarenie]]) je [[elektromagnetické žiarenie]], ktoré je vďaka svojej [[vlnová dĺžka|vlnovej dĺžke]] viditeľné ľudským [[oko]]m, čiže žiarenie s vlnovou dĺžkou od 380 nm (alebo 300/350/400 nm) do 780 (alebo 700/750/760/800) nm. Fyziologický vnem, ktorý spôsobuje viditeľné svetlo v ľudskom oku, sa nazýva [[videnie]].
-0000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000
+==Základné vlastnosti ==
-== Iné projekty0000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000000 ==
+{{Hlavný článok|Elektromagnetické žiarenie}}
+Tak ako elektromagnetické žiarenie vôbec, má aj viditeľné svetlo tak vlastnosti [[vlnenie|vlnenia]], ako aj vlastnosti [[častica (fyzika)|častice]].
+Vzťah medzi frekvenciou svetla (elektromag. žiarenia) f a jeho vlnovou dĺžkou λ znie:
+:<math> c = f \lambda\;\!</math>
+pričom c je [[rýchlosť svetla]] vo vákuu.
+O rýchlosti svetla pozri článok [[rýchlosť svetla]].
+== Rozsah viditeľného svetla ==
+Rozsah vnímaných vlnových dĺžok je daný predovšetkým tým, že v oblasti viditeľného svetla je maximum elektromagnetického žiarenia zo [[Slnko|Slnka]] dopadajúceho na zemský povrch.
+Presné hranice rozsahu viditeľného svetla nemožno presne stanoviť, lebo sa môžu meniť v závislosti od pozorovateľa (človeka). Okrem toho treba poznamenať, že niektoré druhy živočíchov vnímajú rozsah iný - napríklad včely ho majú posunutý smerom ku kratším vlnovým dĺžkam (ultrafialové svetlo), naopak niektoré plazy vnímajú ako viditeľné aj infračervené žiarenie.
+== Lom svetla ==
+{{hlavný článok|Index lomu}}
+{{hlavný článok|Snellov zákon}}
+V rôznych prostrediach sa svetlo šíri rôznou rýchlosťou. Keď svetlo prechádza rozhraním medzi takýmito dvomi rôznymi prostrediami, spomaľuje sa (alebo zrýchľuje) a podlieha lomu. Spomalenie v danom prostredí oproti [[vákuum|vákuu]] vyjadruje jeho [[absolútny index lomu]].
+Keď svetlo prechádza z vákua/materiálu do iného materiálu/vákua, frekvencia zostáva rovnaká, ale mení sa vlnová dĺžka. Keď lúč nedopadá kolmo na rozhranie, zmení sa aj uhol šírenia. Lom na [[šošovka (optika)|šošovke]] sa využíva v [[okuliare|okuliaroch]], [[lupa|lupách]], [[kontaktné šošovky|kontaktných šošovkách]], [[mikroskop]]och či [[refrakčný teleskop|refrakčných teleskopoch]].
+== Optika ==
+{{hlavný článok|Optika}}
+Veda zaoberajúca sa štúdiom svetla a jeho interakcií s materiálom sa nazýva ''optika''.
+== Farba a vlnová dĺžka ==
+Rôzne vlnové dĺžky mozog interpretuje ako [[farba (fyzika)|farby]], od [[červená|červenej]] s najväčšou vlnovou dĺžkou (780 nm), po [[fialová|fialovú]] s najmenšou vlnovou dĺžkou (380 nm).
+Hneď vedľa viditeľného svetla sa nachádza ''[[ultrafialové žiarenie|ultrafialové]]'' (UV), smerom do kratších vlnových dĺžok, a ''[[infračervené žiarenie]]'' (IR), smerom do dlhších vlnových dĺžok. Napriek tomu, že ľudia nevidia infračervené žiarenie, môžu ho cítiť [[receptor (fyziológia)|receptormi]] v [[pokožka (anatómia)|pokožke]] ako [[teplo]].
+== Meranie svetla ==
+Nasledujúcimi veličinami opisujeme svetlo:
+* [[jas]]
+* [[osvetlenie]] (jednotka: [[lux (jednotka)|lux]])
+* [[svetelný tok]] (jednotka SI: [[lúmen (jednotka)|lúmen]])
+* [[svietivosť (fyzika)|svietivosť]]  (jednotka SI: [[kandela]])
+Svetlo opisujú aj:
+* [[amplitúda]],
+* [[farba]] (alebo [[frekvencia (fyzika)|frekvencia]]), a
+* [[polarizácia]].
+== Zdroje svetla ==
+* sálanie tepla ([[žiarenie čierneho telesa]])
+** žiarenie [[žiarovka|žiarovky]]
+** [[slnečné svetlo]]
+** žeravé pevné častice v plameňoch ([[oheň]])
+* [[atómová spektrálna emisia]] (emisie môžu byť stimulované alebo spontánne)
+** [[laser]] a [[Maser (generátor)|maser]] (stimulovaná emisia)
+** [[LED]]
+** plynové [[výbojka|výbojky]]
+* urýchlenie voľného nosiče prúdu (zvyčajne elektrónu)
+* [[chemiluminiscencia]]
+* [[fluorescencia]]
+* [[fosforencia]]
+** [[katódové žiarenie]]
+* [[bioluminiscencia]]
+* [[sonoluminiscencia]]
+* [[triboluminiscencia]]
+* [[radioaktivný rozpad]]
+* [[anihilácia]] páru [[častica (fyzika)|častica]]-[[antičastica]]
+== Iné projekty ==
 {{Projekt|q=Svetlo|commonscat=Light|wikt=svetlo|wikt_štítok=svetlo}}