Šalamúnove ostrovy (súostrovie): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 16:48, 13. máj 2014

Šalamúnove ostrovy je názov súostrovia v juhozápadnej časti Tichého oceánu, severovýchodne od Austrália a na juhovýchod od ostrova Nová Guinea v regióne Melanézie. Súostrovie je v súčasnosti politicky rozdelené medzi dva štáty - Papuu-Novú Guineu a Šalamúnove ostrovy, ktoré nesú rovnaké meno ako celé súostrovie, pretože väčšina ostrovov súostrovia patrí práve do tohto štátu.

Geografia

Súostrovie má pretiahnutý tvar v smere severovýchod-juhozápad. Na dĺžku dosahuje 1 100 km, na šírku potom 600 km, celková rozloha dosahuje približne 40 000 km². Je tvorené ako vulkanickými, tak aj koralovými ostrovmi. Panuje tu tropické podnebie.

Prehľad najväčších ostrovov

Bougainville (9 318 km²)
Guadalcanal (5 336 km²)
Malaita (4 307 km²)
Choiseul (3 847 km²)
Makira (3 188 km²)
Santa Isabel (2 999 km²)

New Georgia (2 037 km²)
Vella Lavella (652 km²)
Kolombangara (705 km²)
Vangunu (509 km²)
Buka (500 km²)

História

Prví ľudia sa na súostrovie dostali pravdepodobne už okolo roku 30 000 pred Kristom v období mladšej kamennej doby z Novej Guiney a Bismarckovho súostrovia. Pre Európanov objavil ostrovy v roku 1568 španielsky objaviteľ Álvaro de Mendaña de Neira.

V roku 1885 vyhlásilo Nemecké cisárstvo protektorát nad severnými Šalamúnovmi ostrovmi (ostrovy Bougainville, Buka, Choiseul, Santa Isabel, ostrovy Shortland, Ontong Java a ďalšie menšie ostrovy), o 7 rokov neskôr vznikol britský protektorát Šalamúnových ostrovov, ktorý zahŕňal južnú časť súostrovia. Po podpísaní zmluvy medzi Nemeckom, Veľkou Britániou a USA v roku 1899, v ktorej sa tieto mocnosti dohodli na rozdelení sfér vplyvu a teritoriálnych nárokoch v Pacifiku, odovzdali Nemci v roku 1900 ostrovy vo svojej držbe (s výnimkou ostrovov Buka a Bougainville) do rúk Britov. Británia naopak prenechala Nemecku Západnú Samou.

Bouganiville a Buka zostali súčasťou nemeckej kolónie Nová Guinea až do roku 1914 a vypuknutia 1. svetovej vojny, krátko na to ich obsadila Austrália. Počas 2. svetovej vojny tu prebehlo mnoho bitiek - zrejme najznámejšia bola Bitka o Guadalcanal. Na ostrovoch Buka a Bougainville, ktoré majú autonómne postavenie v rámci Papuy-Novej Guiney, existuje v súčasnosti silné hnutie za nezávislosť. Bougainville dokonca viedol secesionistickú vojnu, v mierovej zmluve z roku 2001 centrálna vláda prisľúbila referendum o nezávislosti, ktoré sa má konať niekedy medzi rokmi 2015 až 2020.^[1]

Samostatný štát Šalamúnove ostrovy vznikol 7. júla 1978.

Referencie

↑ COCHRANE, Liam. Papa New Guinea PM Peter O'Neill visits Bougainville as countries seek reconciliation following civil war [online]. abc.au, 2014-01-30, [cit. 2014-05-13]. Dostupné online. (angličtina)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Šalamounovy ostrovy (souostroví) na českej Wikipédii.

[1] COCHRANE, Liam. Papa New Guinea PM Peter O'Neill visits Bougainville as countries seek reconciliation following civil war [online]. abc.au, 2014-01-30, [cit. 2014-05-13]. Dostupné online. (angličtina)

[1]

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
-[[Súbor:New_georgia_pol89.jpg|thumb|Mapa Šalamúnových ostrovov. Bledosivé patria do [[Šalamúnove ostrovy (štát)|štátu Šalamúnove ostrovy]] a tmavosivé do [[Papua-Nová Guinea|Papuy Novej Guiney]].]]
+[[Súbor:New_georgia_pol89.jpg|thumb|Mapa Šalamúnových ostrovov. Bledosivé patria do [[Šalamúnove ostrovy (štát)|štátu Šalamúnove ostrovy]] a tmavosivé do [[Papua-Nová Guinea|Papuy-Novej Guiney]].]]
 [[Súbor:Relief map of Solomon Islands.png|náhľad|Fyzická mapa súostrovia.]]
 '''Šalamúnove ostrovy''' je názov súostrovia v juhozápadnej časti [[Tichý oceán|Tichého oceánu]], severovýchodne od [[Austrália (štát)|Austrália]] a na juhovýchod od ostrova [[Nová Guinea]] v regióne [[Melanézia|Melanézie]]. [[Súostrovie]] je v súčasnosti politicky rozdelené medzi dva štáty - [[Papua-Nová Guinea|Papuu-Novú Guineu]] a [[Šalamúnove ostrovy (štát)|Šalamúnove ostrovy]], ktoré nesú rovnaké meno ako celé súostrovie, pretože väčšina ostrovov súostrovia patrí práve do tohto štátu.