Iné Kafe: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Riadok 84: Riadok 84:
* [[1998]] ''[[Vitaj!]]'' (Shotgun)
* [[1998]] ''[[Vitaj!]]'' (Shotgun)
* [[1999]] ''[[Čumil (album)|Čumil]]'' (Universal)
* [[1999]] ''[[Čumil (album)|Čumil]]'' (Universal)
* [[2000]] ''[[Je tu niekto?]]''
* [[2000]] ''[[Je tu niekto?]]'' (Forza Music)
* [[2001]] ''[[Príbeh (Iné Kafe)|Príbeh]]''
* [[2001]] ''[[Príbeh (Iné Kafe)|Príbeh]]'' (Forza Music)
* [[2003]] ''[[Bez udania dôvodu]]''
* [[2003]] ''[[Bez udania dôvodu]]'' (Forza Music)
* [[2011]] ''[[Právo na šťastie]]'' (Universal)
* [[2011]] ''[[Právo na šťastie]]'' (Universal)
* [[2014]] ''(TBA)''
* [[2015]] ''(TBA)''


=== Demonahrávky, kompilácie a DVD ===
=== Demonahrávky, kompilácie a DVD ===

Verzia z 08:56, 16. máj 2014

Inekafe
Základné informácie
Iné názvy: Iné kafe, Ине Кафе
Pôvod Bratislava, Slovensko
Žáner(-re) Punk rock, Pop punk
Pôsobenie 1995 – 2006, 2010 – súčasnosť
Vydavateľstvá Forza music, Universal Music, Shotgun Records
Webstránka www.inekafe.sk
Členovia skupiny
Vratko Rohoň
Jozef Praženec
Roman Hulín
Bývalí členovia
Noro Komada
Majo Chromý
Marek Cibula
Mario Praženec (Wayo)
Tibor Prikler
Dano Mathia
Ján Rozbora
Peter Fóra

Inekafe (iné názvy Iné Kafe, Ине Кафе) je slovenská pop punková hudobná skupina založená v roku 1995.

Najväčší úspech dosiahla skupina roku 2000 – 2003 albumami Čumil, Je tu niekto?, Príbeh či Bez udania dôvodu. Predaj albumov presiahol 100 tisíc kusov. V roku 2006 došlo k vynútenej prestávke v činnosti, pretože frontman a spevák Vratko Rohoň sa rozhodol pre kariéru v letectve. Napriek tomu skupina venovala svojím fanúšikom ešte dva "rozlúčkové" koncerty, 22. augusta 2008 v Mlynskej Doline v Bratislave a 31. januára 2009 v Prahe, z ktorého zároveň pochádza jediný záznam živého koncertu na DVD.

Skupina bola naďalej stále populárna a 11. januára 2010 oznámila comeback. V apríli vyšiel výberový album vlastnej tvorby Best of. V priebehu februára 2012 skupina odohrala šnúru trinástich koncertov v Čechách, na Morave a na Slovensku pod názvom INEKAFE - PRÁVO NA ŠŤASTIE TOUR 2012.[1]

História

Začiatky

Skupinu založili koncom roku 1995 bývalí členovia skupiny Shotgun: Vratko Rohoň a Majo Chromý. Názvom kapely znel Ине Кафе (písané v azbuke). V pôvodnej zostave okrem nich hrali aj Richard Barger (basgitara) a Noro Komada (bicie). Začiatkom roku 1996 odišiel R. Barger a zároveň sa zistilo, že Komada berie drogy. Pre zakladajúcich členov bola táto skutočnosť neprijateľná a Komada bol donútený z kapely odísť. Približne v marci 1996 na tieto dve uvoľnené pozície nastupujú bratia Praženci (Wayo – basa, Dodo – bicie) zo skupiny Grg a Prd. Táto zostava začína koncertovať a zároveň nahráva prvé demo skupiny Kachny v Trenčíne. V septembri 1996 Majo Chromý nastupuje VŠVÚ v Prahe a skupinu opúšťa. Na pozícii speváka ho dočasne zastupuje V. Rohoň, až kým v decembri nenastúpi Marek "Cibi" Cibula. Kapela v tejto zostave zostava nahráva roku 1997 demo Situácia. V roku 1998 kapela začína nahrávať debutový album, ktorý Vratko Rohoň vydáva v októbri prostredníctvom vlastného vydavateľstva Shotgun Records pod názvom Vitaj!. Album bol pokrstený v Aligátore.

Cesta na vrchol

Kapela natočila videoklip k svojmu debutovému singlu a začiatkom roku 1999 odštartovala svoje turné Vitaj! Tour. Počas neho bol na pozíciu druhého gitaristu prijatý Tomáš "Yxo" Dohňanský zo skupiny Hex, ale ten pre svoju vlastnú skupinu túto pozíciu opustil. Dočasným náhradníkom sa stal Peter "Fiski" Kudola. V máji zo skupiny odišiel Marek Cibula. Svoj odchod odôvodňoval tvrdením, že mal konflikty v skupine.[chýba zdroj] Vratko Rohoň sa tak stal spevákom skupiny a kapela nahrala skladbu Svätý Pokoj. Tá sa objavila ako debutový singel druhého radového albumu Čumil. Z tohto albumu sa predalo približne 17 000 nosičov. Popularita skupiny prudko vzrástla a začiatkom roku 2000 viedla k vytvoreniu dvoch táborov v skupine: Vratko na jednej strane, Dodo a Wayo na druhej strane. Názorové rozdelenie vyústilo k odchodu Doda a Waya a tým pádom k rozpadu skupiny. Dodo a Wayo s bývalým spevákom Cibim a koncertným gitaristom z konca roku 1999 Robom založili kapelu Plus Mínus, ktorá bola v začiatkoch vnímaná ako kópia kapely Iné Kafe.

Vrchol

Zostavu v marci doplnili Peter "Forus" Fóra (basgitara), Tibor Prikler (gitara) a Dano Mathia (bicie). V tejto zostave kapela odohrala koncertnú šnúru k albumu Čumil a v tejto zostave vydali singel Kto Na To Príde?, ktorý bol nasledovaný v septembri tretím albumom Je tu niekto?. Ten sa s predajnosťou 30 000 nosičov stal doposiaľ najúspešnejším albumom v histórii kapely. V roku 2001 sa začali práce na knihe Úspešne Zapojení, ktorá zosumarizovala vývoj skupiny vo forme rozhovorov s vtedajšími členmi. Zároveň sa začali práce na štvrtom albume Príbeh. Ten vyšiel v septembri 2001 a stal sa "najmäkším" dielom, ktoré skupina nahrala. Napriek popularite a očakávaniam sa kapela náhle roku 2002 sťahuje do úzadia a kapelu opúšťa Tibor Prikler.

Návrat ku koreňom

Úspech kapele priniesol aj tlak na zaradenie sa do mainstreamu populárnej hudby, ktorý kapele nesedel, preto sa Vratko zmieril s Cibim, Wayom a Dodom. Na znak zmierenia (a zároveň na prosbu skalných fanúšikov) vyšiel v reedícii v roku 2002 album demonahrávok skupiny Situácia & Kachny. Začiatkom roka 2003 mala skupina prichystaný materiál na nový album, ale Dano Mathia sa rozhodol ísť hrať na Mallorku. Nahradil ho bubeník skupiny Vanilla Club Ján Rozbora. Album vyšiel pod názvom Bez udania dôvodu a bol pokrstený netradičným spôsobom – prejdený kolesom Volgy (kapelové auto). Zároveň sa v tomto období po prvýkrát používa názov Inekafe namiesto Iné Kafe. Oneskorenie vydania piateho albumu kapela vysvetlila tým, že sa vydávaním albumu rok čo rok vyčerpávala a tým aj mäkla jej hudba. Po vydaní Príbehu sa ocitla na konci svojich síl a mohla ich pozbierať len tým, že sa stiahla z mainstreamu a dala si od albumov pauzu. V roku 2005 bolo usporiadané špeciálne turné Situácia a Vitaj! Tour, odohrané v zostave, ktorá tieto albumy nahrala (Cibi, Vratko, Dodo, Wayo). Pozostávalo len zo šiestich koncertov (po 2 na Slovensku, Morave a v Čechách) a koncertný program bol zložený výlučne z pesničiek, vydaných na týchto albumoch. Skupina však oficiálne stále vystupovala v zostave Rohoň-Forus-Rozbora. V tomto roku začali prenikať na verenosť správy a príprave výberovky.

2006 – 2009

Začiatkom roku 2006 sa Vratko Rohoň definitívne rozhodol pre profesionálnu kariéru v leteckej doprave, čo znemožňovalo hudobné aktivity. Problémom bola aj jeho náhrada iným členom kapely a preto bolo 17. februára oficiálne oznámené ukončenie činnosti skupiny. Skupina na svojej internetovej stránke poďakoala za priazeň a vyzvala fanúšikov, aby jej neposielali emaily o prípadnom obnovení, aj keď len pre jediný koncert. Kapela však napokon tlaku fanúšikov podľahla a 22. mája 2008 odohrala v Bratislave v Mlynskej doline zadarmo a exkluzívne bonusový koncert nazvaný "Len tak..". Zostavu tvorili najdlhšie pôsobiaci hráči kapely (Vratko, Forus, Dodo a Wayo, ktorý hral pre zmenu na gitare), ktorí sa ale predtým na pódiu spolu nikdy neobjavili. Koncert mal napokon aj reprízu v Prahe, tentoraz definitívne pomenovaného ako posledný a rozlúčkový. Ešte pred termínom bol vypredaný a presunutý zo športovej haly Folimanka do väčšej Incheba arény. Záznam z tohto koncertu vyšiel v apríli 2009 na DVD s názvom Live In Praha, kde sú okrem tohto koncertu aj všetky videoklipy skupiny a ďalšie bonusy. Medzičasom Vratko Rohoň dokončil prípravu a stal sa dopravným pilotom na lietadlách Cessna CJ 525 a Boeing 737 v spoločnosti Air Slovakia, neskôr v Air Explore.

Comeback a po ňom

2010

Aj napriek tomu, že sa nepredpokladala ďalšia činnosť kapely, po nátlaku zo strany fanúšikov 11. januára 2010 kapela vydala oficiálne ohlásenie návratu a definovala spôsob občasného vystupovania. Comebackovým singlom bola skladba "Deja vu". Na jar vyšiel dvojalbum "Najlepších 15 rockov", v ktorom je prvé CD sumárom všetkých hitov a druhé je unplugged prerábkami vybraných skladieb. K nemu boli vydané dva videoklipy, jeden k rovnomennému singlu a druhý ku skladbe "Pomôžte mi so mnou". V lete 2010 kapela odohrala 3 letné festivaly (Praha, Nové Mesto nad Váhom a Prešov) a na sklonku roka sa uchýlila do štúdia, kde pripravila po ôsmich rokoch nový materiál na nový album.

2011

Na január 2011 kapela ohlásila jediný klubový koncert v Bratislave, ktorý bol vypredaný za rekordné 3 a pol hodiny, a tak z jedného koncertu vzniklo januárové mesačné turné po piatich mestách, napokon celkovo 15 koncertov, z toho 5 v Bratislave. Kapela odmietla možnosť presunúť koncerty do športových hál, nakoľko sa nechcela vzdať myšlienky klubovej show a atmosféry. Nový radový album kapela ohlásila na jeseň 2011. V marci gitarista Hulo vystriedal Waya a skupina sa zúčastnila na letných festivaloch na Slovensku i v Čechách. 21. novembra kapela vydala dlhoočakávaný album "Právo na šťastie"[2] Album získal Zlatú platňu už prvý mesiac predaja[3], ktorý o tri dni neskôr v lietadle Boeing 737 nad Vysokými Tatrami pokrstil Marek Rakovický (člen kapely Lavagance). Letu z Bratislavy nad Tatry a späť, ktorý pilotoval Vratko Rohoň, sa zúčastnilo 72 fanúšikov a 72 novinárov.[4]

2012

Svoju koncertnú sezónu kapela odštartovala v Pražskom Paláci Akropolis 2. februára. Po tomto koncerte nasledovalo ďalších 13, z ktorých bola väčšina vypredaná.[1] Počas INEKAFE - PRÁVO NA ŠŤASTIE TOUR 2012 navštívili postupne Prahu (2.2.), Plzeň (3.2.), Pardubice (4.2.), Ostravu (9.2.), Zlín (10.2.), Brno (11.2.), Žilinu (17.2.), Trenčín (18.2.), Banskú Bystricu (23.2., so slovenským krstom a odovzdaním Zlatej platne pre "Právo na šťastie"), Košice (24.2.), Prešov (25.2.). Turné kapela ukončila dvoma koncertmi v Bratislave (28.2. a 29.2.)[1] Ďalej nasledujú letné festivaly a dva klubové koncerty (jediné v lete 2012), ktoré sa kapela rozhodla odohrať v moravskom Velkom Měziříčí a juhočeskom Písku, kam sa vrátili po niekoľkých rokoch. Kapela tiež rozbehla projekt AIR INEKAFE (zalietaj si s Vratkom Rohoňom), počas ktorého Vratko povozí 100 ľudí z 20. letísk v Česku a Slovensku.

2013

V tomto roku kapela aktívne koncertovala a hrala v mestách, kde sa roky nehralo, na letných festivaloch, ale aj v kluboch a festivaloch v Poľsku. Po desiatich rokoch koncertovala opäť na Poľskom Woodstocku. Dodo si otvoril vlastnú bubenícku školu Rock'n Roll drumschool. Vratko Rohoň zmluvne znížil počet pracovných hodín v spoločnosti Air Explore ale s fanúšikmi kapely v rámci AIR INEKAFE lietal aj túto sezónu. Kapela nahrala hymnu pre domáci hokejový klub Slovan "Bratislava volá!".

2014

Začiatkom roka 2014 odišiel z kapely basgitarista Peter Fóra (Forus), basgitaru prebral Hulo (Roman Hulín). Ten predtým hrával basu v kapelách ako Davová psychóza, či Testimony. V marci kapela vydala prvý singel z albumu s názvom "Strom" a vydala sa na krátke jarné "Strom minitour 2014" po českých a slovenských mestách. Kapela momentálne pripravuje nový album, ktorý by rada vydala pri príležitosti 20-tich rokov kapely nasledujúci rok (2015).

Členovia

Bývalí členovia

  • Majo Chromý – gitara, spev 1995 – 1996.
  • Marek Cibi Cibula – spev 1996 – 1999, Situácia a Vitaj! Tour 2005
  • Noro Komada – bicie 1995
  • Tibor Prikler – gitara 2000 – 2002
  • Dano Mathia – bicie 2000 – 2003
  • Jano Rozbora – bicie, 2003 – 2006 (okrem Sitácia & Vitaj tour)
  • Mario Praženec (Wayo) – basgitara 1995 – 2000, basgitara 2005 (S&V Tour), 2008 – 2011
  • Peter Fóra (Forus) – basgitara, vokály 2000 – 2014 (okrem Situácia & Vitaj tour)

Hosťujúci členovia

  • Richard Barger – basa 1995
  • Tomáš YXO Dohňanský – gitara 1998
  • Peter FISKY Kudola – gitara 1999 Vitaj tour
  • Robo Bop The Pop – gitara 1999 (bez Cibiho členstva)
  • Mára Fára – gitara
  • Matej Turcer – gitara (From our Hands)

Diskografia

Ak nie je uvedené inak, album (resp. časť diskografie) vydalo vydavateľstvo Forza. V septembri 2011 kapela prešla na Universal Music.[4]

Štúdiové albumy

Demonahrávky, kompilácie a DVD

Single a videoklipy

Videoklipy sú vyznačené hviezdičkou

  1. 090x (1998, z albumu Vitaj!, 1998, Shotgun)*
  2. Závisť (1998, z albumu Vitaj!, 1998, Shotgun)
  3. Veľkou palicou (1999, z albumu Vitaj!, 1998, Shotgun)
  4. Svätý pokoj (1999, z albumu Čumil, 1999, Universal)
  5. Čumil (1999, z albumu Čumil, 1999, Universal)*
  6. Vianoce (1999, z albumu Čumil, 1999, Universal)*
  7. Kto na to príde? (2000, z albumu Je tu niekto?, 2000, Forza)*
  8. Úspešne zapojení (2000, z albumu Je tu niekto?, 2000, Forza)*
  9. Ráno (2000, z albumu Je tu niekto?, 2000, Forza)*
  10. Mám pocit… (2001, z albumu Je tu niekto?, 2000, Forza)*
  11. Kašovité jedlá (2001, z albumu Príbeh, 2001, Forza)
  12. Ďakujeme Vám (2001, z albumu Príbeh, 2001, Forza)*
  13. Ružová záhrada (2001, z albumu Príbeh, 2001, Forza)*
  14. Prečo je to tak? (2002, z albumu Príbeh, 2001, Forza)
  15. Záverečná (2002, z albumu Príbeh, 2001, Forza)
  16. Veľkou palicou III (2003, z albumu Bez udania dôvodu, 2003, Forza)*
  17. Spomienky na budúcnosť (2003, z albumu Bez udania dôvodu, 2003, Forza)*
  18. Krvavá blondína (2004, z albumu Bez udania dôvodu, 2003, Forza)*
  19. Alibi (2004, z albumu Bez udania dôvodu, 2003, Forza)*
  20. Svätý pokoj (live) (2008)*
  21. Déjá vu (studio version / live version*) (2010, z albumu Best of Inekafe - Najlepších 15 rockov, 2010, Forza)
  22. Mojich najlepších 15 rockov (normal version* / unplugged version) (2010, z albumu Best of Inekafe - Najlepších 15 rockov, 2010, Forza)
  23. Petra po rokoch (2011, z albumu Právo na šťastie, 2011, Universal)
  24. Ani minútu (2011, z albumu Právo na šťastie, 2011, Universal)*
  25. Špinavé objatie (2011, z albumu Právo na šťastie, 2011, Universal)*
  26. Právo na šťastie (2012, z albumu Právo na šťastie, 2011, Universal)*
  27. Figúrka (2012, z albumu Právo na šťastie, 2011, Universal)*
  28. Karanténa citov (2013, z albumu Právo na šťastie, 2011, Universal)*
  29. Strom (2014)

Referencie

  1. ↑ a b c Koncerty [online]. Iné kafe, [cit. 2012-02-12]. Dostupné online.
  2. ↑ Iné Kafe 2012 / Brno [online]. xichty.cz, [cit. 2012-02-12]. Dostupné online.
  3. ↑ ALBUM "PRÁVO NA ŠŤASTIE" ZÍSKAL ZLATÚ PLATŇU! [online]. Iné kafe, 9.1.2012, [cit. 2012-02-12]. Dostupné online.
  4. ↑ a b História [online]. Iné kafe, [cit. 2012-02-12]. Dostupné online.
  5. ↑ Patrik Marflák: Inekafe: "Sme radi za jeden-dva mesiace v roku, ktoré môžeme venovať kapele"
  6. ↑ a b Kontakty [online]. Iné kafe, [cit. 2012-02-12]. Dostupné online.

Externé odkazy

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Iné_Kafe&oldid=5764558“