Citoslovce: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
d Verzia používateľa Cloviecik2585 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Lalina
Riadok 1: Riadok 1:
'''Citoslovce''' alebo '''interjekcia''' je neohybný [[slovný druh]], ktorý obyčajne nemá žiadnu gramatickú súvislosť so zvyškom vety a vyjadruje iba [[cit]]y alebo emócie hovorcu vety, hoci väčšina citosloviec má jednoznačnú definíciu. Citoslovcia môžu slúžiť aj na vyplnenie prázdnych častí vety.
'''Citoslovce''' alebo '''interjekcia''' je neohybný [[slovný druh]], ktorý obyčajne nemá žiadnu gramatickú súvislosť so zvyškom vety a vyjadruje iba [[cit]]y alebo emócie hovorcu vety, hoci väčšina citosloviec má jednoznačnú definíciu. Citoslovcia môžu slúžiť aj na vyplnenie prázdnych častí vety.


<strong>Citoslovcia sa delia na:</strong>
citoslovcia sa delia na :
a)
* vlastné: -citové(ach,jaj,joj,ó,au,fuj,haha)
1.zvukomalebné (onomatopoje)
* vôľové (haló,aha,hej,hľa,pst,nate,hijo,ahoj,čao,pá,servus,zbohom,vitaj)
2.vlastné
* zvukomalebné: -napodobňujú zvuky(bác,prask,kikirikí,klop,hav-hav,rups,brnk,fiú)
b)
1.prvotné (vždy mäkké i!)
2.odvodené

{{portál|Jazyk|Jazykový}}
{{portál|Jazyk|Jazykový}}
<strong>Citoslovcia</strong> <strong>sú neohybné a neplnovýznamové slová, ktorými:</strong>
* vyjadrujeme city, náladu a vôľu hovoriaceho,
* napodobňujeme nimi prírodné zvuky,
* vyzývame alebo upozorňujeme nimi na niečo.

* <strong>City a náladu hovoriaceho </strong>vyjadrujeme napríklad citoslovcami <em><strong>ach, joj, fuj, juj, och, bŕ, fíha, óha, ejha, ó, hm-hm, jaj.</strong></em>
* <strong>Vôľu alebo upozornenie </strong>vyjadrujeme napríklad citoslovcami <em><strong>pst, hybaj, hej, hľa.</strong></em>
* <strong>Zvuky, ktorými vyslovujeme príkazy domácim zvieratám </strong>vyjadrujeme napríklad citoslovcami <em><strong>čihi, hijó, pŕ, heš, šic, kšá.</strong></em>
* <strong>Prírodné zvuky, ktoré vydávajú neživé predmety alebo zvieratá </strong>vyjadrujeme napríklad citoslovcami <em><strong>bác, čľup, bum, šuch, frk, mňau, hav, kikirikí, tik-tak, gága, krá, hudri-hudri, cup-cup, mé, mú, bé, cupi-lupi.</strong></em>
<strong>Citoslovcia </strong>nemenia svoj tvar<strong> – neohýbajú sa – neskloňujú sa.</strong>

<strong>Pravopis citosloviec</strong>
* V citoslovciach často píšeme <strong>mäkké i, í aj po tvrdých spoluhláskach.</strong>
<em>Príklady:<strong>kikirikí, hijó, tik-tak, čihi, chi-chi, mihihi.</strong></em>
* Mnohé citoslovcia píšeme <strong>dvojako.</strong>
<em>Príklady</em>: <em><strong>joj </strong>alebo<strong> jój, jóóój, vŕ </strong>alebo<strong> vŕŕ, čary-mary </strong>alebo<strong> čáry-máry, cupy-lupy </strong>alebo<strong> cupi-lupi.</strong></em>
* Citoslovcia stoja vo vete <strong>samostatne</strong>, oddeľujeme od ostatnej vety <strong>čiarkou</strong>alebo <strong>výkričníkom</strong>.
Príklady: <em><strong>Aha, </strong>už ide</em>. <em><strong>Bŕ, </strong>ale je studená.</em> <em><strong>Hej! </strong>Počuješ ma?</em> <em><strong>Ho-ho! </strong>Stoj konečne!</em>
{{Jazykový výhonok}}
{{Jazykový výhonok}}
{{slovné druhy}}
{{slovné druhy}}

Verzia z 11:24, 18. máj 2014

Citoslovce alebo interjekcia je neohybný slovný druh, ktorý obyčajne nemá žiadnu gramatickú súvislosť so zvyškom vety a vyjadruje iba city alebo emócie hovorcu vety, hoci väčšina citosloviec má jednoznačnú definíciu. Citoslovcia môžu slúžiť aj na vyplnenie prázdnych častí vety.

citoslovcia sa delia na : a) 1.zvukomalebné (onomatopoje) 2.vlastné b) 1.prvotné (vždy mäkké i!) 2.odvodené