Kopanica: Rozdiel medzi revíziami
pravopis |
d wikiodkazy |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Kopanica''', '''laz''' alebo '''samota''' je [[sídlo|sídelný útvar]], ktorý charakterizuje roztrúsené osídlenie. Termín ''kopanica'' sa používa hlavne na západnom Slovensku. |
'''Kopanica''', '''laz''' alebo '''samota''' je [[sídlo|sídelný útvar]], ktorý charakterizuje roztrúsené osídlenie. Termín ''kopanica'' sa používa hlavne na západnom Slovensku. |
||
Roztrúsené osídlenie na Slovensku zaberá asi 10% územia. Hlavné oblasti, v ktorých sa sústreďuje, sú: Bielokarpatská kopaničiarska oblasť ([[Myjavské kopanice]]), javornícko-kysucká oblasť ([[Javornícke lazy|Javornícke]] a [[Kysucké lazy]]), [[Strážovské vrchy]] ([[Belianske kopanice]]), štálová oblasť ([[novobanské štále]]) a lazová oblasť [[Slovenské rudohorie|Slovenského rudohoria]] a [[Krupinská planina|Krupinskej planiny]] ([[Detvianske lazy]], [[Krupinské lazy]], kolešne). Podobný typ sídel sa v podstatne menšej miere vyskytuje aj v iných častiach krajiny napr. v oblasti sútoku [[Váh]]u a [[Dunaj]]a, či inde<ref>Vladár, J. a kol. 1981, ''[[Encyklopédia Slovenska]]. V. zväzok R-Š.'' Veda, Bratislava, s. 162-163</ref>. |
Roztrúsené osídlenie na Slovensku zaberá asi 10% územia. Hlavné oblasti, v ktorých sa sústreďuje, sú: Bielokarpatská kopaničiarska oblasť ([[Myjavské kopanice]]), javornícko-kysucká oblasť ([[Javornícke lazy|Javornícke]] a [[Kysucké lazy]]), [[Strážovské vrchy]] ([[Belianske kopanice]]), štálová oblasť ([[novobanské štále]]) a lazová oblasť [[Slovenské rudohorie|Slovenského rudohoria]] a [[Krupinská planina|Krupinskej planiny]] ([[Detvianske lazy]], [[Krupinské lazy]], kolešne). Podobný typ sídel sa v podstatne menšej miere vyskytuje aj v iných častiach krajiny napr. v oblasti sútoku [[Váh]]u a [[Dunaj]]a, či inde<ref>Vladár, J. a kol. 1981, ''[[Encyklopédia Slovenska]]. V. zväzok R-Š.'' [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], Bratislava, s. 162-163</ref>. |
||
Kopanice, resp. kopaničiarske pozemky pôvodne vznikali v období feudalizmu v oblastiach, kde roľníci kultivovali predtým poľnohospodársky nevyužívanú pôdu. Tieto pozemky sa odlišovali právne od tzv. urbárskej usadlosti. Keďže roľníci za ne platili dane iba zemepánovi a nie štátu. |
Kopanice, resp. kopaničiarske pozemky pôvodne vznikali v období feudalizmu v oblastiach, kde roľníci kultivovali predtým poľnohospodársky nevyužívanú pôdu. Tieto pozemky sa odlišovali právne od tzv. urbárskej usadlosti. Keďže roľníci za ne platili dane iba zemepánovi a nie štátu. |
||
Verzia z 21:02, 21. máj 2014
Kopanica, laz alebo samota je sídelný útvar, ktorý charakterizuje roztrúsené osídlenie. Termín kopanica sa používa hlavne na západnom Slovensku.
Roztrúsené osídlenie na Slovensku zaberá asi 10% územia. Hlavné oblasti, v ktorých sa sústreďuje, sú: Bielokarpatská kopaničiarska oblasť (Myjavské kopanice), javornícko-kysucká oblasť (Javornícke a Kysucké lazy), Strážovské vrchy (Belianske kopanice), štálová oblasť (novobanské štále) a lazová oblasť Slovenského rudohoria a Krupinskej planiny (Detvianske lazy, Krupinské lazy, kolešne). Podobný typ sídel sa v podstatne menšej miere vyskytuje aj v iných častiach krajiny napr. v oblasti sútoku Váhu a Dunaja, či inde[1].
Kopanice, resp. kopaničiarske pozemky pôvodne vznikali v období feudalizmu v oblastiach, kde roľníci kultivovali predtým poľnohospodársky nevyužívanú pôdu. Tieto pozemky sa odlišovali právne od tzv. urbárskej usadlosti. Keďže roľníci za ne platili dane iba zemepánovi a nie štátu.
Referencie
- ↑ Vladár, J. a kol. 1981, Encyklopédia Slovenska. V. zväzok R-Š. Veda, Bratislava, s. 162-163
|
Tento článok týkajúci sa geografie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |