Latinská cirkev: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 11: Riadok 11:


Právny systém latinskej cirkvi tvorí [[Kánonické právo|Kódex Kanonického práva]].
Právny systém latinskej cirkvi tvorí [[Kánonické právo|Kódex Kanonického práva]].

=== Organizačná štruktúra ===

Rímskokatolícka cirkev rímskeho<ref>[http://www.gcatholic.com/dioceses/data/rite-L.htm Latin Rite] – je tam chybne uvedený názov "Latinský rítus", podľa [http://www.gcatholic.com/dioceses/rites.htm Rites of the Catholic Church] má správne byť "Rímsky rítus"</ref> rítu má v súčasnosti 1 apoštolský stolec, 3 patriarchálne stolce, 2 titulárne patriarchálne stolce, 514 metropolitných stolcov (arcidiecéz)<ref>Toledská arcidiecéza je rímskeho aj mozarabského rítu, Milánska provincia zahŕňa okrem samotnej Milánskej arcidiecézy, ktorá je ambroziánskeho rítu, aj diecézy latinského rítu</ref>, 48 (nemetropolitných) arcidiecéznych stolcov (arcidiecéz) a 2074 biskupských stolcov (diecéz). Okrem toho má 86 titulárnych metropolitných stolcov, 76 titulárnych arcibiskupských stolcov a 1875 titulárnych biskupských stolcov. Ďalšie, menšie, jurisdikčné jednotky sú: 46 teritoriálnych prelatúr, 10 teritoriálnych opátstiev, 36 vojenských ordinariátov, 1 personálna prelatúra, 87 apoštolských vikariátov, 38 apoštolských prefektúr, 7 apoštolských administratúr, 1 personálna apoštolská administratúra a 9 nezávislých misií (misií "sui iuris").

V rámci rímskokatolíckej cirkvi existuje okrem rímskeho rítu aj niekoľko menej rozšírených rítov.<ref>[http://www.gcatholic.com/dioceses/rites.htm Rites of the Catholic Church]</ref> K ambroziánskemu rítu patrí metropolitná arcidiecéza [[Miláno]]<ref>[http://www.gcatholic.com/dioceses/data/rite-Am.htm Metropolitan Archdiocese of Milano]</ref>, k mozarabskému rítu patrí metropolitná arcidiecéza [[Toledo]]<ref>[http://www.gcatholic.com/dioceses/diocese/tole0.htm Metropolitan Archdiocese of Toledo]</ref>. Osobitnou organizačnou jednotkou je aj Personálny ordinariát Našej Panej z Walsinghamu<ref>[http://tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20110115009 Personálny ordinariát Našej Panej z Walsinghamu]</ref><ref>[http://www.gcatholic.com/dioceses/diocese/wals0.htm Personal Ordinariate of Our Lady of Walsingham]</ref> patriaci k anglikánskemu rítu. Ku kartuziánskemu rítu patrí rehoľný rád [[Kartuziáni|kartuziánov]]<ref>[http://www.gcatholic.com/orders/156.htm Carthusian Order (O. Cart.) - Carthusians]</ref>.

Niektoré významné arcibiskupstvá dostali (najmä v minulosti) titul patriarchátu. Tento titul, na rozdiel od [[Východné katolícke cirkvi|východných katolíckych cirkví]], nenesie so sebou žiadne zvýšené právomoci. Medzi terajšie a už zaniknuté ''latinské patriarcháty'' patria, resp. patrili<ref>Porov. [http://www.gcatholic.com/dioceses/data/type-patr.htm Patriarchal Sees (Patriarchates)], [http://www.gcatholic.com/dioceses/data/type-t1.htm Titular Patriarchal Sees] a [http://www.newadvent.org/cathen/11549a.htm Patriarch and Patriarchate]</ref>:

* [[Rím]]
* [[Aquileia|Akvilea]] – zanikol r. 1751
* Grado – zanikol r. 1451
* [[Jeruzalem]]
* [[Lisabon]]
*[[Benátky]]
* titulárny [[Alexandria|Alexandrijský]] – zanikol r. 1964
* titulárny [[Antiochia|Antiochijský]] – zanikol r. 1964
* titulárny [[Konštantínopol]]ský – zanikol r. 1964
* Východná India (Goa) (titulárny)
* [[Západná India]] ([[Toledo]]) (titulárny) – uprázdnený od r. 1963

==== Organizačná štruktúra latinskej cirkvi na Slovensku ====

Západná provincia:
* [[Bratislavská arcidiecéza]]
* [[Trnavská arcidiecéza]]
* [[Biskupstvo Banská Bystrica]]
* [[Biskupstvo Nitra]]
* [[Žilinská diecéza]]
Východná provincia:
* [[Arcibiskupstvo Košice]]
* [[Biskupstvo Rožňava]]
* [[Biskupstvo Spišské Podhradie]]

Osobitnou organizačnou jednotkou je [[Ordinariát ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR]].<ref>[http://kbs.sk/?cid=1117201466 Slovenské cirkevné provincie - Vojenský ordinariát]</ref>

Na Slovensku má rímskokatolícka cirkev okolo 3,4 mil. veriacich.<ref>[http://www.scitanie2011.sk/wp-content/uploads/Tab.-141.pdf Obyvateľstvo SR podľa náboženského vyznania – sčítanie 2011, 2001, 1991]</ref>


== Viera ==
== Viera ==

Verzia z 12:04, 28. máj 2014

Kríž s Ukrižovaným býva často chápaný ako jeden z popredných symbolov latinskej cirkvi.

Latinská cirkev (iné názvy: rímskokatolícka cirkev, katolícka cirkev, (rímsko)katolícka cirkev latinského obradu/rítu, západná cirkev) je cirkev kresťanov pod jurisdikciou rímskeho pápeža používajúca latinský (najmä rímsky) obrad. Je jednou z 23 cirkví sui iuris, ktoré spolu tvoria katolícku cirkev (v širšom zmysle).

Jazyk, právo a inštitucionálna správa

Bazilika sv. Petra v Ríme

Jazyk

Oficiálnym jazykom latinskej cirkvi je latinčina. Vo Vatikáne je úradným jazykom aj taliančina. Latinčina zostáva ako zjednocujúci prvok rímskokatolíckej cirkvi. Do medzinárodnej korešpondencie cirkvi však čoraz viac v súčasnosti vstupujú popredné svetové jazyky ako anglický, španielsky, portugalský alebo francúzsky jazyk.

Kanonické právo

Právny systém latinskej cirkvi tvorí Kódex Kanonického práva.

Viera

Bližšie informácie v hlavnom článku: Katolicizmus

Liturgia

Úvod

Slovo liturgia je gréckeho pôvodu a znamená službu Bohu – bohoslužbu. Týmto pojmom sa pomenúvajú verejné úkony cirkvi, ktorými podľa vierouky oslavuje Boha. Liturgia ako taká sa chápe ako vykonávanie kňazskej služby Krista v cirkvi. Cieľom cirkevnej liturgie je oslavovanie Boha, posväcovanie ľudí a výstavba cirkvi. V slávení bohoslužieb vrcholí život latinskej cirkvi.

Vrcholom a stredobodom celého liturgického života cirkvi je tzv. svätá omša (eucharistická liturgia). Okrem nej sa slávia aj iné bohoslužby, ako liturgia sviatosti, liturgia hodín, samostatná liturgia slova či liturgia svätenín. Okrem týchto verejných prejavov oslavy Boha sa konajú v cirkvi aj rôzne ľudové pobožnosti a modlitby (krížová cesta, ruženec, litánie a pod.).

Rozmanitosť obradu

V kresťanskej cirkvi sa od najstarších čias zaužívalo odlišné slávenie liturgie v rôznych častiach sveta. V Ríme a jeho okolí sa slávila západná bohoslužba – rímska, ktorá je používaná v latinskej cirkvi. V Grécku sa zaužíval spôsob východnej liturgie – byzantskej (gréckej). Tento odlišný spôsob slávenia liturgie sa nazýva obrad – rítus. V Katolíckej cirkvi je viacero obradov, celkovo osem, z toho jeden západný a sedem východných. Najznámejšie z nich sú latinský obrad, byzantský obrad, arménsky obrad a koptský obrad. Podľa Katolíckej cirkvi je v rozmanitosti jej obradov ukryté veľké duchovné, kultúrne a umelecké bohatstvo cirkvi od najranejších čias. V latinskej cirkvi sa okrem najrozšírenejšieho rímskeho obradu v niektorých diecézach používajú aj ambroziánsky, mozarabský, anglikánsky a kartuziánsky obrad (rítus).

Všeobecné kňazstvo

Členovia putujúcej cirkvi sú, vychádzajúc z cirkevného učenia, rozlíšení v zmysle sviatostného hierarchického kňazstva a všeobecného kráľovského kňazstva. Bežní veriaci, nazývaní tiež laici, tak majú osobitné postavenie a poslanie. Hodnosť kráľovského kňazstva dostávajú laici pri krste a pri birmovaní. Pre túto hodnosť všeobecného kňazstva majú všetci veriaci spoluzodpovednosť za cirkev a podiel na jej poslaní. Kráľovské kňazstvo veriaci uplatňujú aktívnou účasťou na bohoslužbách (miništranti, speváci, lektori, usporiadatelia a iní).

Interiér chrámu

Interiér je i pre rímsky obrad pomerne presne typicky usporiadaný. Priestor sa člení na kostolnú hlavnú loď, chór, bočné lode, kaplnky, sakristiu a svätyňu (presbytérium). V svätyni sa nachádza sedadlo pre kňaza (sedes), miesto pre miništrantov, ambóna (pult, od ktorého sa číta), obetný stôl (oltár), svätostánok (uschováva sa v ňom Eucharistia), pomocný stolík, prípadne krstiteľnica. V priestoroch lodí sa nachádza spovednica.

Svätá omša

Bližšie informácie v hlavnom článku: Omša (bohoslužba)

Svätá omša je stredobodom liturgického slávenia latinskej cirkvi. Podľa cirkevného učenia je omša ustavičná obeta Pána Ježiša, v ktorej sa sprítomňuje jeho smrť a zmŕtvychvstanie. Pozostáva z úvodných obradov, liturgie slova a z liturgie Eucharistie (obety) a záverečných obradov. Počas liturgie Eucharistie je typické pre veriacich prijímanie svätej hostie (Eucharistie; jedenie Tela, prípadne pitie Krvi Pána tak, ako kedysi pri Poslednej večeri).

Rozšírenosť katolíckej cirkvi

Katolícka cirkev v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 20. storočia

Sagrada Familia v Barcelone

Na začiatku pontifikátu Jána Pavla II. bolo 739 126 000 rímskych katolíkov, t. j. 18% svetového obyvateľstva. Táto ľudská masa predstavovala významnú výchovnú a kultúrnu moc; mala 79 207 základných a viac než 28 000 stredných škôl a takmer milión študijných príležitostí na univerzitách. Ešte začiatkom šesťdesiatych rokov bolo v tradičných krajinách srdca Európy (a v Severnej Amerike) vcelku 51,5% katolíkov. Pri nástupe Jána Pavla II. sa katolicizmus stal náboženstvom tretieho sveta. Zo šestnástich krajín, ktoré mali viac než 10 miliónov katolíkov, patrilo do tretieho sveta osem… Rátalo sa, že v roku 2 000 bude 70% katolíkov žiť v rozvojových krajinách, hlavne v Afrike a v Latinskej Amerike. Katolicizmus na jednej strane prestal byť prevažne európskym javom, na druhej strane sa stal náboženstvom miest a veľkomiest. Okolo roku 2 000 bude väčšina katolíkov žiť v obrích metropolách s viac než 5 miliónmi obyvateľov, najmä vo vôbec najväčších mestách sveta, ktorými sú Mexico City (31 miliónov) a Sao Paolo (26 miliónov). Ale zatiaľ čo demografické ťažisko katolicizmu sa presunulo do Južnej Ameriky v dôsledku vysokej pôrodnosti, ktorou sa obyvateľstvo po roku 1945 zdvojnásobilo, v skutočnosti sa najrýchlejšie šírilo konverziami v subsaharskej Afrike. Podľa štatistík sedemdesiatych rokov sa o rozvoj kresťanstva v Afrike z 25 miliónov v roku 1950 približne na 100 miliónov v roku 1975 zaslúžila hlavne katolícka cirkev, ktorá od roku 1950 zdvojnásobila počet misionárov.

Z týchto závažných zmien vyplynuli ďalšie paradoxy. V Latinskej Amerike, najmä v Brazílii a Strednej Amerike bola najpopulárnejšou stránkou katolicizmu takzvaná teológia oslobodenia. Omnoho silnejším a takmer všadeprítomným javom v Latinskej Amerike sedemdesiatych rokov bola narastajúca religiosidad popular.

Pozri aj

Zdroje

  • Katechizmus Katolíckej cirkvi. Trnava, Spolok svätého Vojtecha 1998, X + 918 s. ISBN 80-7162-253-2
  • Janáč, Pavol: Liturgia v našom živote. Bratislava, Príroda a. s. 1990, 206 s.
  • JOHNSON, Paul: Dějiny 20. století, 1991, preklad: Jan Čulík, str. 680-681

Referencie

Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA