Arabská ríša: Rozdiel medzi revíziami
d Verzia používateľa 213.151.236.165 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ |
gramatika |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Arabská ríša''' alebo '''Arabský kalifát''' alebo len '''Kalifát''' bol [[stredovek]]ý [[islam]]ský [[štát]] v rokoch [[622]] až [[945]]. V 8. stor. zahŕňal aj severnú [[Afrika|Afriku]], [[Blízky východ]], [[Stredný východ]], [[Pyrenejský polostrov]] a zasahoval aj do [[India|Indie]] a [[Čína (civilizácia)|Číny]]. |
'''Arabská ríša''' alebo '''Arabský kalifát''' alebo len '''Kalifát''' bol [[stredovek]]ý [[islam]]ský [[štát]] v rokoch [[622]] až [[945]]. V 8. stor. zahŕňal aj severnú [[Afrika|Afriku]], [[Blízky východ]], [[Stredný východ]], [[Pyrenejský polostrov]] a zasahoval aj do [[India|Indie]] a [[Čína (civilizácia)|Číny]]. |
||
== Volení kalifovia == |
== Volení kalifovia == |
||
Štát vznikol roku [[622]], keď proroka [[Mohamed]]a prijala dnešná [[Medina]] ako svojho vládcu (od tohto roku sa počíta aj arabský letopočet - [[hidžra]]). V roku 630 Mohamed dobyl Mekku a do konca svojho života celú [[Arábia|Arábiu]]. Po jeho smrti vládli volení [[kalif]]ovia (Mohamedovi nástupcovia) sídliaci v Medine. V tomto období Arabská ríša dobyla Palestínu, Sýriu, Egypt, Cyprus, Cyrenajku, Irán, Arméniu, Gruzínsko a časť strednej Ázie. |
Štát vznikol roku [[622]], keď proroka [[Mohamed]]a prijala dnešná [[Medina]] ako svojho vládcu (od tohto roku sa počíta aj arabský letopočet - [[hidžra]]). V roku 630 Mohamed dobyl Mekku a do konca svojho života celú [[Arábia|Arábiu]]. Po jeho smrti vládli volení [[kalif]]ovia (Mohamedovi nástupcovia) sídliaci v Medine. V tomto období Arabská ríša dobyla Palestínu, Sýriu, Egypt, Cyprus, Cyrenajku, Irán, Arméniu, Gruzínsko a časť strednej Ázie. |
||
Za vlády Uthmána (644-656) vznikol v ríši náboženský rozkol a vznikli [[suniti]] a [[šiíti]]. Po zavraždení Uthmána vypukla občianska vojna medzi [[Alí]]m a Mu'ávijom (teda medzi Alíovcami a [[Umajjovci|Umajjovcami]]), ktorá trvala 656 - 670. |
Za vlády Uthmána (644-656) vznikol v ríši náboženský rozkol a vznikli [[suniti]] a [[šiíti]]. Po zavraždení Uthmána vypukla občianska vojna medzi [[Alí]]m a Mu'ávijom (teda medzi Alíovcami a [[Umajjovci|Umajjovcami]]), ktorá trvala 656 - 670. |
||
== Umajjovský kalifát == |
== Umajjovský kalifát == |
||
Samotný Alí bol zavraždený roku 661 a Umajjovci vtedy preniesli sídlo do Damasku. Po skončení občianskej vojny pokračovali vo výbojoch (670-732), v ktorých pripojili [[Maghrib]], Pyrenejský polostrov, západnú Indiu a ďalšie časti strednej Ázie. V roku 732 postup Arabov do Európy zastavil pri Poitiers [[Karol Martel]]. |
Samotný Alí bol zavraždený roku 661 a Umajjovci vtedy preniesli sídlo do Damasku. Po skončení občianskej vojny pokračovali vo výbojoch (670-732), v ktorých pripojili [[Maghrib]], Pyrenejský polostrov, západnú Indiu a ďalšie časti strednej Ázie. V roku 732 postup Arabov do Európy zastavil pri Poitiers [[Karol Martel]]. |
||
V roku 750 bol posledný Umajjovec zvrhnutý povstaním Alíovcov na čele s Abulom Abbásom ([[Abbásovci]]). Umajjovci boli potom vyvraždení, iba [[Abdarrahmán I.]] utiekol do Hispánie, kde vytvoril [[Córdobský emirát]] (neskorší [[Córdobský kalifát]]). |
V roku 750 bol posledný Umajjovec zvrhnutý povstaním Alíovcov na čele s Abulom Abbásom ([[Abbásovci]]). Umajjovci boli potom vyvraždení, iba [[Abdarrahmán I.]] utiekol do Hispánie, kde vytvoril [[Córdobský emirát]] (neskorší [[Córdobský kalifát]]). |
||
== Abbásovský kalifát == |
== Abbásovský kalifát == |
||
Abbásovci v roku 762 preniesli sídlo do [[Bagdad]]u a vytvorili z neho vtedy najväčšie mesto sveta. Od 8. storočia sa v centralizovanej ríši rozdelenej na provincie prejavovali decentralizačné tendencie. Ríša najväčší územný aj kultúrny rozmach dosiahla za [[Hárún ar-Rašíd|Hárúna ar-Rašída]] (786 - 809), potom sa začala rozpadať na veľa menších štátov. Abbásovcom síce formálne ostalo jadro ríše až do roku 1258, ale v roku 945 sa fakticky podriadili dynastii Bújovcov, ktorú v polovici 11. storočia zvrhli [[Seldžuckí Turci]]. |
Abbásovci v roku 762 preniesli sídlo do [[Bagdad]]u a vytvorili z neho vtedy najväčšie mesto sveta. Od 8. storočia sa v centralizovanej ríši rozdelenej na provincie prejavovali decentralizačné tendencie. Ríša najväčší územný aj kultúrny rozmach dosiahla za [[Hárún ar-Rašíd|Hárúna ar-Rašída]] (786 - 809), potom sa začala rozpadať na veľa menších štátov. Abbásovcom síce formálne ostalo jadro ríše až do roku 1258, ale v roku 945 sa fakticky podriadili dynastii Bújovcov, ktorú v polovici 11. storočia zvrhli [[Seldžuckí Turci]]. |
||
[[Kategória:Stredovek]] |
|||
[[Kategória:Islam]] |
|||
[[Kategória:Arabi]] |
|||
[[az:Xilafət]] |
|||
[[es:Imperio Islámico]] |
|||
[[th:ราชวงศ์กาหลิป]] |
|||
{{Interwiki konflikt}} |
|||
Verzia z 12:14, 5. jún 2014
Arabská ríša alebo Arabský kalifát alebo len Kalifát bol stredoveký islamský štát v rokoch 622 až 945. V 8. stor. zahŕňal aj severnú Afriku, Blízky východ, Stredný východ, Pyrenejský polostrov a zasahoval aj do Indie a Číny.
Volení kalifovia
Štát vznikol roku 622, keď proroka Mohameda prijala dnešná Medina ako svojho vládcu (od tohto roku sa počíta aj arabský letopočet - hidžra). V roku 630 Mohamed dobyl Mekku a do konca svojho života celú Arábiu. Po jeho smrti vládli volení kalifovia (Mohamedovi nástupcovia) sídliaci v Medine. V tomto období Arabská ríša dobyla Palestínu, Sýriu, Egypt, Cyprus, Cyrenajku, Irán, Arméniu, Gruzínsko a časť strednej Ázie. Za vlády Uthmána (644-656) vznikol v ríši náboženský rozkol a vznikli suniti a šiíti. Po zavraždení Uthmána vypukla občianska vojna medzi Alím a Mu'ávijom (teda medzi Alíovcami a Umajjovcami), ktorá trvala 656 - 670.
Umajjovský kalifát
Samotný Alí bol zavraždený roku 661 a Umajjovci vtedy preniesli sídlo do Damasku. Po skončení občianskej vojny pokračovali vo výbojoch (670-732), v ktorých pripojili Maghrib, Pyrenejský polostrov, západnú Indiu a ďalšie časti strednej Ázie. V roku 732 postup Arabov do Európy zastavil pri Poitiers Karol Martel. V roku 750 bol posledný Umajjovec zvrhnutý povstaním Alíovcov na čele s Abulom Abbásom (Abbásovci). Umajjovci boli potom vyvraždení, iba Abdarrahmán I. utiekol do Hispánie, kde vytvoril Córdobský emirát (neskorší Córdobský kalifát).
Abbásovský kalifát
Abbásovci v roku 762 preniesli sídlo do Bagdadu a vytvorili z neho vtedy najväčšie mesto sveta. Od 8. storočia sa v centralizovanej ríši rozdelenej na provincie prejavovali decentralizačné tendencie. Ríša najväčší územný aj kultúrny rozmach dosiahla za Hárúna ar-Rašída (786 - 809), potom sa začala rozpadať na veľa menších štátov. Abbásovcom síce formálne ostalo jadro ríše až do roku 1258, ale v roku 945 sa fakticky podriadili dynastii Bújovcov, ktorú v polovici 11. storočia zvrhli Seldžuckí Turci.