Adam a Eva: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bubamara (diskusia | príspevky)
d Verzia používateľa 178.41.105.215 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 178.41.121.87
Riadok 57: Riadok 57:
== Adam a Eva v islamskej teológii ==
== Adam a Eva v islamskej teológii ==
Podľa [[Korán]]u podľahol prvý človek Adam našepkávaniu diabla ([[Iblís]]) a ochutnal plody stromu nesmrteľnosti. Eva v texte nespomína a nie je považovaná za pramatku ľudstva.<ref name=EB />
Podľa [[Korán]]u podľahol prvý človek Adam našepkávaniu diabla ([[Iblís]]) a ochutnal plody stromu nesmrteľnosti. Eva v texte nespomína a nie je považovaná za pramatku ľudstva.<ref name=EB />
julka


== Adam a Eva v umení ==
== Adam a Eva v umení ==

Verzia z 10:38, 12. jún 2014

Michelangelova freska Stvorenie Adama v Sixtínskej kaplnke

Adam a Eva boli podľa Knihy Genezis (Prvej knihy Mojžišovej) prví ľudia. O Adamovi a Eve sa hovorí v časti venovanej stvoreniu sveta a prvému hriechu; pozri aj Gn 1,1-3,24.[1][2]

  • Adam hebr. אדם (Adam) znamená človek - ľudská bytosť. Ľudová etymológia slova ho odvodzuje od slova adama - pôda - čiže „ten, čo bol utvorený z prachu zeme“.
  • Eva hebr. חוה (Chava) je vlastné meno, podľa ľudovej etymológie „matka všetkých žijúcich“ (hebr. chaj - živý)

Adam nie je vlastným menom prvého človeka, ale všeobecným označením. Až neskôr sa toto všeobecné označenie začalo používať aj ako vlastné meno.[chýba zdroj]

Biblický príbeh

Bližšie informácie v hlavnom článku: Genezis
Albrecht Dürer, 1507

Keď Boh stvoril človeka (Adama), chcel pre neho nájsť vhodného pomocníka, a tak pred neho priviedol všetky zvieratá, ale zistil, že pomoc jemu rovná sa medzi nimi nenájde. Preto Adama uspal, zobral mu jedno rebro a z neho vytvoril ženu. Človek tak dostal pomoc sebe rovnú.

Podľa Biblie usadil Boh Adama a Evu (tj. človeka a jeho ženu) do záhrady v Edene, kde žili spolu s Bohom. Avšak Adam s Evou sa dopustili prvotného hriechu a porušili Boží príkaz. Ich previnenie spočívalo v tom, že jedli z plodov stromov poznania dobra a zla, z ktorého ako jediného im bolo zakázané jesť. Bol to však had, (ktorý symbolizuje diabla), ktorý nahovoril Evu, aby jedla, a Eva nahovorila Adama. Za trest boli z rajskej záhrady vyhnaní a museli s námahou žiť z plodov zeme.[2]
Podľa židovskej tradície išlo o figový strom.

Podľa Biblie Adam žil 930 rokov.
Potomci Adama a Evy boli Kain, Ábel a Set (Šét).[2]

Adam a Eva v kresťanskej teológii

Adam a Eva stoja na začiatku stvorenia, teda aj na začiatku jeho pádu. Preto kresťanská teológia prirovnáva „prvého Adama“ k „druhému, novému Adamovi“. Starozákonný Adam je predobrazom Krista, opierajúc sa o skutky, ktoré majú univerzálny účinok: smrť / život. Kristus - druhý Adam je ten, ktorý zničí smrť a prinesie život. Kristus, rovnako ako Adam, je na počiatku nového stvorenia a obnovenia vzťahu s Bohom, ktorý Adam svojím hriechom stratil.

Pararely:

  • Kristus - nový Adam (ako ho nazýva Nový zákon)[2]
  • Had - diabol, ktorý bol Kristom porazený
  • Strom poznania dobra a zla - drevo kríža na ktorom zomrel Kristus (v umení môžeme vídavať pod krížom ľudskú lebku - znak starého Adama)...

Sviatok Adama a Evy sa v rímskokatolíckej cirkvi slávi 24. decembra.

Adam a Eva v islamskej teológii

Podľa Koránu podľahol prvý človek Adam našepkávaniu diabla (Iblís) a ochutnal plody stromu nesmrteľnosti. Eva v texte nespomína a nie je považovaná za pramatku ľudstva.[2] julka

Adam a Eva v umení

Adam a Eva sú jednou z najzobrazovanejších dvojíc vo výtvarnom umení už od raného kresťanstva, v stredoveku jednými z mála postáv, ktoré sa zobrazovali nahé. Objavujú sa v kontexte stvorenia, pod stromom poznania (často s hadom ponúkajúcim Eve jablko) a vyhnania z raja. Na základe starokresťanskej legendy o tom, že na mieste Adamovho hrobu stál neskôr Kristov kríž sa v scénach ukrižovania Krista často pri kríži zobrazuje Adamova lebka. K najznámejším a najvýznamnejším stvárneniam Adama a Evy patrí Michelangelova freska v Sixtínskej kaplnke a mozaika v Bazilike sv.Marka v Benátkach.[2]

Referencie

  1. Kniha Genezis - kapitola 1 - 3 [online]. SvatePismo.sk, [cit. 2012-10-13]. Dostupné online.
  2. a b c d e f Encyklopedický ústav SAV. Encyclopaedia Beliana (A-Belk). I. vydanie. vyd. Banská Bystrica : Veda, vydavateľstvo SAV a Stredoslovenské vydavateľstvo, a. s., 1999. 1. z 12 zv. (696 s.) ISBN 80-224-0554-X. číslo publikácie 3259. Kapitola A, s. 43.