Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling: Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: hu Zmenil: de, en, ru |
d Výmena šablóny ('Biografia' -> 'Infobox Osobnosť') |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Infobox Osobnosť |
|||
{{Biografia | |
|||
|Meno = Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling |
|||
|Portrét = Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling.png |
|||
|Popis = predstaviteľ nemeckého klasického idealizmu |
|||
|Dátum narodenia = [[27. január]], [[1775]] |
|||
|Miesto narodenia = [[Leonberg (Baden-Württemberg)|Leonberg]], [[Nemecko]] |
|||
|Dátum úmrtia = [[20. august]], [[1854]] |
|||
živý-mŕtvy = mŕtvy | |
|||
|Miesto úmrtia = [[Bad Ragaz]], [[Švajčiarsko]] |
|||
⚫ | |||
miesto_úmrtia = [[Bad Ragaz]], [[Švajčiarsko]] |
|||
⚫ | |||
'''Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling''' (* [[27. január]] [[1775]], [[Leonberg (Baden-Württemberg)|Leonberg]] - † [[20. august]] [[1854]], [[Bad Ragaz]]) bol predstaviteľ [[Nemecko|nemeckého]] klasického [[idealizmus|idealizmu]] a jeho spojenia s [[romantizmus|romantikou]]. Učil v [[Jena|Jene]], [[Würzburg]]u, [[Erlangen]]e, [[Mníchov]]e a [[Berlín]]e. Vzhľadom na neustále menenie jeho filozofie ho nazývali ''Proteus filozofie''. V nadväznosti na [[Immanuel Kant|Immanuela Kanta]] a [[Johann Gottlieb Fichte|Gottlieba Fichteho]] rozpracoval Schelling špekulatívnu filozofiu prírody - koncepciu hierarchie prírodných síl (potencií), ktorá napokon vyústila do filozofie identity. Protiklady subjektu a objektu, reálneho a ideálneho, prírody a ducha sa rozpúšťajú v absolútne ako identite ideálneho a reálneho. Toto absolútno možno bezprostredne postihnúť intelektuálnym nazeraním a v [[umenie|umení]], ktoré stojí rovnoprávne vedľa [[filozofia|filozofie]] či dokonca nad ňou a zjednocuje všetko, čo sa oddeľuje. V predmetoch empirickej skutočnosti je podľa toho či oného stupňa primerane zastúpená príroda alebo duch. V dôsledku toho tvorí ríša prírody i ríša ducha (dejiny) (vývinový) rad, ktorého jednotlivé stupne označuje Schelling ako potencie. Spríbuznené sú tieto potencie len prostredníctvom ich spoločného prazákladu – absolútna. Preto jeden stupeň nevzniká s druhého, ale absolútno ho necháva zo seba vzísť, aby tak dospelo k svojmu úplnému rozvinutiu. |
'''Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling''' (* [[27. január]] [[1775]], [[Leonberg (Baden-Württemberg)|Leonberg]] - † [[20. august]] [[1854]], [[Bad Ragaz]]) bol predstaviteľ [[Nemecko|nemeckého]] klasického [[idealizmus|idealizmu]] a jeho spojenia s [[romantizmus|romantikou]]. Učil v [[Jena|Jene]], [[Würzburg]]u, [[Erlangen]]e, [[Mníchov]]e a [[Berlín]]e. Vzhľadom na neustále menenie jeho filozofie ho nazývali ''Proteus filozofie''. V nadväznosti na [[Immanuel Kant|Immanuela Kanta]] a [[Johann Gottlieb Fichte|Gottlieba Fichteho]] rozpracoval Schelling špekulatívnu filozofiu prírody - koncepciu hierarchie prírodných síl (potencií), ktorá napokon vyústila do filozofie identity. Protiklady subjektu a objektu, reálneho a ideálneho, prírody a ducha sa rozpúšťajú v absolútne ako identite ideálneho a reálneho. Toto absolútno možno bezprostredne postihnúť intelektuálnym nazeraním a v [[umenie|umení]], ktoré stojí rovnoprávne vedľa [[filozofia|filozofie]] či dokonca nad ňou a zjednocuje všetko, čo sa oddeľuje. V predmetoch empirickej skutočnosti je podľa toho či oného stupňa primerane zastúpená príroda alebo duch. V dôsledku toho tvorí ríša prírody i ríša ducha (dejiny) (vývinový) rad, ktorého jednotlivé stupne označuje Schelling ako potencie. Spríbuznené sú tieto potencie len prostredníctvom ich spoločného prazákladu – absolútna. Preto jeden stupeň nevzniká s druhého, ale absolútno ho necháva zo seba vzísť, aby tak dospelo k svojmu úplnému rozvinutiu. |
||
Verzia z 16:04, 11. október 2006
Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling | |
predstaviteľ nemeckého klasického idealizmu | |
Narodenie | 27. január, 1775 Leonberg, Nemecko |
---|---|
Úmrtie | 20. august, 1854 Bad Ragaz, Švajčiarsko |
Podpis | |
Odkazy | |
Commons | Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling |
Friedrich Wilhelm Joseph von Schelling (* 27. január 1775, Leonberg - † 20. august 1854, Bad Ragaz) bol predstaviteľ nemeckého klasického idealizmu a jeho spojenia s romantikou. Učil v Jene, Würzburgu, Erlangene, Mníchove a Berlíne. Vzhľadom na neustále menenie jeho filozofie ho nazývali Proteus filozofie. V nadväznosti na Immanuela Kanta a Gottlieba Fichteho rozpracoval Schelling špekulatívnu filozofiu prírody - koncepciu hierarchie prírodných síl (potencií), ktorá napokon vyústila do filozofie identity. Protiklady subjektu a objektu, reálneho a ideálneho, prírody a ducha sa rozpúšťajú v absolútne ako identite ideálneho a reálneho. Toto absolútno možno bezprostredne postihnúť intelektuálnym nazeraním a v umení, ktoré stojí rovnoprávne vedľa filozofie či dokonca nad ňou a zjednocuje všetko, čo sa oddeľuje. V predmetoch empirickej skutočnosti je podľa toho či oného stupňa primerane zastúpená príroda alebo duch. V dôsledku toho tvorí ríša prírody i ríša ducha (dejiny) (vývinový) rad, ktorého jednotlivé stupne označuje Schelling ako potencie. Spríbuznené sú tieto potencie len prostredníctvom ich spoločného prazákladu – absolútna. Preto jeden stupeň nevzniká s druhého, ale absolútno ho necháva zo seba vzísť, aby tak dospelo k svojmu úplnému rozvinutiu.
Od roku 1807 sa Schelling zameriaval na problém slobody človeka a na jeho vzťah k bohu založený v jeho vôli. Potom Schelling rozpracoval vo svojej metafyzike dejín náboženstva základy neskoršej vedy o náboženstve. Posledné štádium jeho filozofie predstavuje hlbokomyseľná, ťažko prístupná mystika.
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.