Deportácia

Deportácia nemeckého obyvateľstva z československých Sudet po druhej svetovej vojne.

Deportácia je násilné premiestnenie alebo vysťahovanie obyvateľstva zo svojich domovov, často do cudzieho prostredia a s obmedzením voľnosti pohybu. Deportácie mávajú často podobu trestu a osoby sú pri nich často presúvané do odľahlých oblastí, zaostalejších končín, trestaneckých kolónií, koncentračných táborov alebo podobne.

Medzi pojmami deportácia, repatriácia, vysídľovanie je často krát veľmi tenká línia, prípadne sa používajú rovnakom zmysle. Vysídľovaním, repatriáciami a deportáciami z etnických, rasových či náboženských dôvodov boli a sú postihnuté desiatky miliónov ľudí na celom svete. Obzvlášť to platí v národnostne rôznorodej Európe, kde neustále dochádzalo ku kolonizáciám a presídleniam menšinových častí obyvateľstva.

Na začiatku dvadsiateho storočia neexistoval snáď ani jeden európsky štát s homogénnym obyvateľstvom. Pohyby osôb rôznych národností sa dotýkali takmer každého štátu v ktorom žili národnostné menšiny. Samozrejme, že najväčší vplyv na odsuny, repatriácie či deportácie mali najmä vojnové udalosti a ich konečné výsledky. Obvykle sa jednalo o politické rozhodnutia (ako napríklad nariadenie o vysídlení osôb nemeckej národnosti prijaté na konferencii v Postupimi).