Deportácia: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
aktualizácia a rozšírenie
JAnDbot (diskusia | príspevky)
d Hlavná kategória: ako prvá, radiací kľúč
Riadok 11: Riadok 11:
{{Právny výhonok}}
{{Právny výhonok}}


[[Kategória:Deportácia]]
[[Kategória:Deportácia| ]]
[[Kategória:Tresty]]
[[Kategória:Tresty]]
[[Kategória:Spoločnosť]]
[[Kategória:Spoločnosť]]

Verzia z 20:35, 1. júl 2014

Deportácia nemeckého obyvateľstva z československých Sudet po druhej svetovej vojne.

Deportácia je násilné premiestnenie alebo vysťahovanie obyvateľstva zo svojich domovov, často do cudzieho prostredia a s obmedzením voľnosti pohybu. Deportácie mávajú často podobu trestu a osoby sú pri nich často presúvané do odľahlých oblastí, zaostalejších končín, trestaneckých kolónií, koncentračných táborov alebo podobne.

Medzi pojmami deportácia, repatriácia, vysídľovanie je často krát veľmi tenká línia, prípadne sa používajú rovnakom zmysle. Vysídľovaním, repatriáciami a deportáciami z etnických, rasových či náboženských dôvodov boli a sú postihnuté desiatky miliónov ľudí na celom svete. Obzvlášť to platí v národnostne rôznorodej Európe, kde neustále dochádzalo ku kolonizáciám a presídleniam menšinových častí obyvateľstva.[1]

Na začiatku dvadsiateho storočia neexistoval snáď ani jeden európsky štát s homogénnym obyvateľstvom. Pohyby osôb rôznych národností sa dotýkali takmer každého štátu v ktorom žili národnostné menšiny. Samozrejme, že najväčší vplyv na odsuny, repatriácie či deportácie mali najmä vojnové udalosti a ich konečné výsledky. Obvykle sa jednalo o politické rozhodnutia (ako napríklad nariadenie o vysídlení osôb nemeckej národnosti prijaté na konferencii v Postupimi).[2]

Referencie

  1. Ján Štefanica: Odsuny a výmeny skupín obyvateľstva európskych štátov v prvej polovici 20. storočia, Historia et theoria iuris, Roč. 2, č. 4 (2010), s. 78-93 Dostupné online.
  2. Ján Štefanica: Problematika právneho postavenia národnostných menšín v európskom priestore po ukončení II. svetovej vojny a riešenie tejto otázky, Historické právne systémy a integrácia Európy, Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, 2011 S. 155-161