Slovenský kras: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
JAnDbot (diskusia | príspevky)
d Hlavná kategória: ako prvá, radiací kľúč
Riadok 130: Riadok 130:


{{Slovenský kras}}
{{Slovenský kras}}
[[Kategória:Slovenský kras| ]]

[[Kategória:Pohoria na Slovensku]]
[[Kategória:Pohoria na Slovensku]]
[[Kategória:Geomorfologické celky na Slovensku]]
[[Kategória:Geomorfologické celky na Slovensku]]
[[Kategória:Slovenské rudohorie]]
[[Kategória:Slovenské rudohorie]]
[[Kategória:Slovenský kras| ]]

Verzia z 18:54, 2. júl 2014

Slovenský kras
pohorie
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický
Okres Gelnica, Rožňava, Košice-okolie
Časť Slovenské rudohorie
Najvyšší bod Matesova skala
 - výška 925 m n. m.
Poloha Slovenského krasu na Slovensku
Poloha Slovenského krasu na Slovensku
Wikimedia Commons: Slovenský kras
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Slovenský kras (zastarano Juhoslovenský kras) je krajinný celok geomorfologickej oblasti Slovenské rudohorie. Bol tu vyhlásený Národný park Slovenský kras.

Národný park Slovenský kras sa rozprestiera na juhovýchode Slovenska. S hraničiacim Aggteleckým národným parkom (Maďarsko) tvorí jednotný celok, ktorý ako súvislé územie svojou rozlohou predstavuje najrozsiahlejšie krasové územie planinového typu v strednej Európe. Na ploche 361,65 km² vytvára Slovenský kras svojou prírodnou a kultúrnohistorickou rozmanitosťou jednu z najkrajších oblastí Slovenska. Za chránenú krajinnú oblasť bol Slovenský kras vyhlásený v roku 1973 a v roku 1977 bol ako prvý na Slovensku zaradený do medzinárodnej siete biosférických rezervácií v rámci programu UNESCO Človek a biosféra a patrí tak medzi jednu zo štyroch slovenských.[1]

Charakteristika

Slovenský kras je tvorený vápencovými náhornými planinami oddelenými hlbokými údoliami s množstvom podzemných i povrchových krasových javov. Najvyššími vrcholmi tejto oblasti sú Pipitka (1 225 m) a Matesova skala (925 m). V minulosti bolo celé uzemie zalesnené listnatými lesmi. Pôvodné dubové, lipové, habové a bukové porasty však boli čiastočne vyťažené. Neporušené lesné porasty sa zachovali v hlbokých roklinách a na svahoch ťažko prístupných planín. V oblasti slovenského krasu rastie veľmi mnoho druhov chránených teplomilných rastlín. Vzácne rastlinné spoločenstvá sa vyskytujú na silno zamokrených lúkach v okolí Štítnického potoka. Pestré prírodné podmienky ovplyvňujú rozšírenie a vývoj živočíchov. Miešajú sa tu druhy horské, lesné i stepné. Špecifické druhy živočíchov žijú v jaskyniach a priepastiach. Slovenský kras odvodňujú rieky Slaná, Muráň a Turňa s väčším množstvom drobnejších prítokov. Slovenský kras patrí do teplej klimatickej oblasti zo zimnými priemernými teplotami −2 – −5 °C a letnými teplotami 16 – 18 °C. Počet dní so snehovou pokrývkou sa pohybuje okolo 60 – 80, počet letných dní medzi 30 – 50.

Podcelky

Referencie

  1. Biosférické rezervácie v SR [online]. SAŽP, 2008, [cit. 2010-01-14]. Dostupné online.

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy