Stolické vrchy: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Magy357 (diskusia | príspevky)
d Revízia 5756503 používateľa 87.197.28.201 (diskusia) bola vrátená /experiment
JAnDbot (diskusia | príspevky)
d Hlavná kategória: ako prvá, radiací kľúč
Riadok 161: Riadok 161:
== Externé odkazy ==
== Externé odkazy ==
* [http://www.treking.cz/regiony/stolicke-vrchy.htm Stolické vrchy na hiking.cz]
* [http://www.treking.cz/regiony/stolicke-vrchy.htm Stolické vrchy na hiking.cz]
[[Kategória:Stolické vrchy| ]]

[[Kategória:Pohoria na Slovensku]]
[[Kategória:Pohoria na Slovensku]]
[[Kategória:Geomorfologické celky na Slovensku]]
[[Kategória:Geomorfologické celky na Slovensku]]
[[Kategória:Slovenské rudohorie]]
[[Kategória:Slovenské rudohorie]]
[[Kategória:Stolické vrchy| ]]

Verzia z 19:00, 2. júl 2014

Stolické vrchy
pohorie
Pohorie v okolí Muráňa
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Košický, Banskobystrický
Okresy Rožňava, Brezno, Rimavská Sobota, Poltár, Lučenec
Časť Slovenské rudohorie
Hranice Muránska planina, Revúcka vrchovina, Volovské vrchy, Slovenský raj, Nízke Tatry, Veporské vrchy
Časti Klenovské vrchy, Málinské vrchy, Stolica, Tŕstie
Rieky Ipeľ, Rimava, Slaná
Najvyšší bod Stolica
 - výška 1 476 m n. m.
Poloha pohoria
Poloha pohoria
Wikimedia Commons: Stolické vrchy
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Stolické vrchy je rozsiahly krajinný celok geomorfologickej oblasti Slovenské rudohorie. Nachádza sa v juhovýchodnej časti stredného Slovenska a najvyšším vrchom je Stolica (1 476 m n. m.).

Vymedzenie

Na severovýchode susedia Stolické vrchy s Nízkymi Tatrami, Volovskými vrchmi a Slovenským rajom, na severe s Muránskou planinou, na západe s Veporskými vrchmi a na juhu s Revúckou vrchovinou. Pohorie má z veľkej časti komplikovane stanovenú hranicu s minimom jednoznačných úsekov v podobe dolín a vodných tokov.

Geomorfologické členenie[1]

Stolické vrchy sa delia na štyri odlišné geomorfologické podcelky:

Ochrana prírody

Rozsiahle pásmo na západnom okraji Stolických vrchov tvorí ochranné pásmo Národného parku Muránska planina, v rámci zvyšku pohoria je však ochranársky významné len maloplošné územia. Na niektorých chrbtoch sú zachovalé lesné porasty. Výskyt nerastných surovín podnietil v stredoveku vznik baníckych osád a mestečiek (Kokava nad Rimavicou).

Turizmus

Stolické vrchy patria medzi obľúbené ciele turistov, vyhľadávajúcich pokojné miesta bez húfov turistov. Turisticky významné sú najmä okrajové časti, susediace s národnými parkami Muránska planina a Slovenský raj, ako aj centrálna, najvyššia časť v okolí dominantnej Stolice (1 476 m n. m.). Dôležitými východiskovými miestami sú Rejdová, Muráň a Tisovec.

Najvyššie vrcholy[2][3]

# Vrchol Výška (m) Súradnice Podcelok Prístup
1. Stolica 1476 48°46′25″S 20°12′26″V / 48,77361°S 20,20722°V / 48.77361; 20.20722 Stolica
2. Kohút 1409 48°43′49″S 20°10′57″V / 48,73028°S 20,18250°V / 48.73028; 20.18250 Stolica
3. Kyprov 1391 48°47′32″S 20°11′44″V / 48,79222°S 20,19556°V / 48.79222; 20.19556 Stolica
4. Falterov vrch 1338 48°44′42″S 20°10′57″V / 48,74500°S 20,18250°V / 48.74500; 20.18250 Stolica
5. Buchvald 1293 48°49′54″S 20°15′16″V / 48,83167°S 20,25444°V / 48.83167; 20.25444 Stolica neznačený
6. Priehybka 1219 48°48′56″S 20°11′39″V / 48,81556°S 20,19417°V / 48.81556; 20.19417 Stolica
7. Čelo 1210 48°46′59″S 20°08′38″V / 48,78306°S 20,14389°V / 48.78306; 20.14389 Stolica neznačený
8. Kozovec 1203 48°50′48″S 20°13′49″V / 48,84667°S 20,23028°V / 48.84667; 20.23028 Stolica neznačený
9. Grúň 1197 48°45′35″S 20°14′39″V / 48,75972°S 20,24417°V / 48.75972; 20.24417 Stolica
10. Malý Kohút 1192 48°43′22″S 20°10′40″V / 48,72278°S 20,17778°V / 48.72278; 20.17778 Stolica

Horské útulne[4]

  • Zrub Janka pod Kyprovom
  • Lovecký zrub Parajka pod Kohútom
  • Koliba pod Ondrejiskom

Referencie

Iné projekty

Externé odkazy