Cháridža: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
|||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Islam}} |
{{Islam}} |
||
'''Cháridža''' (iné názvy: '''cháridžíja''', '''(al-)chawáridž''', '''cháridžovci''', '''cháridžiti''', '''charidžiti''' <ref>cháridža, cháridžíja, chawáridž, al-. In: {{Citácia knihy |
|||
| ⚫ | '' |
||
| priezvisko = Drozdíková |
|||
| meno = Jarmila |
|||
| spoluautori = |
|||
| odkaz na autora = |
|||
| titul = [[Lexikón islámu]] |
|||
| vydanie = 1 |
|||
| vydavateľ = Kalligram |
|||
| miesto = Bratislava |
|||
| rok = 2005 |
|||
| počet strán = 270 |
|||
| isbn = 80-7149-764-9 |
|||
| strany = 90 |
|||
| ⚫ | }}</ref><ref>islam. In: ''[[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]''.</ref>; [[arabčina|arabs.]] الخوارج - ''al-Chawāridž'', odv. z خرج - ''charadža'', dosl. ''odísť, opustiť'') je najstaršia [[islam]]ská sekta. Vznikla roku [[657]] počas mocenského zápasu medzi [[Alí]]m, [[Mohamed]]ovým bratrancom a zaťom, a [[Mu‘áwija|Mu‘áwijom]], bratrancom [[chalífa|chalífu]] [[Usmán]]a. Vojská oboch sa stretli pri [[Siffín]]e. Keď začal Ali získavať prevahu, vyzval ho Mu‘áwija k dohode na základe rozsudku podľa [[Korán]]u, na čo Alí pristúpil. Niekoľko tisíc rozčarovaných radikálov vzápätí opustilo Alího tábor, pretože boli presvedčení, že súd v takýchto prípadoch patrí jedine Bohu. Uchýlili sa do dediny Harúra. Alího konanie vyhlásili za hriech a v roku [[661]] jeden z príslušníkov sekty, Abd ar-Rahmán Ibn Muldžim, Alího zavraždil. |
||
Pri voľbe chalífu zdôrazňovala cháridža etické kvality kandidáta bez ohľadu na jeho pôvod: chalífom sa podľa nich môže stať ktokoľvek, kto žije v prísnom súlade s islamom. Na základe svojich prísnych etických požiadaviek vyhlásili všetkých ostatných moslimov za bezvercov, napádali svojich nepriateľov a prísne trestali všetko, čo považovali za hriech. |
Pri voľbe chalífu zdôrazňovala cháridža etické kvality kandidáta bez ohľadu na jeho pôvod: chalífom sa podľa nich môže stať ktokoľvek, kto žije v prísnom súlade s islamom. Na základe svojich prísnych etických požiadaviek vyhlásili všetkých ostatných moslimov za bezvercov, napádali svojich nepriateľov a prísne trestali všetko, čo považovali za hriech. |
||
Od [[7. storočie|7. storočia]] sa cháridža začala štiepiť na medzi sebou vzájomne súperiace frakcie. Umiernená cháridžovská skupina [[ibádíja]] je dodnes aktívna v [[Líbya|Líbyii]] ([[Džabal Nafúsa]]) a v [[Tunisko|Tunisku]] ([[Džerba]]). |
Od [[7. storočie|7. storočia]] sa cháridža začala štiepiť na medzi sebou vzájomne súperiace frakcie. Umiernená cháridžovská skupina [[ibádíja]] je dodnes aktívna v [[Líbya|Líbyii]] ([[Džabal Nafúsa]]) a v [[Tunisko|Tunisku]] ([[Džerba]]). |
||
== Referencie == |
|||
<references /> |
|||
[[Kategória:Islam]] |
[[Kategória:Islam]] |
||
Verzia z 19:39, 15. júl 2014
| Súčasť série článkov na tému |
| Islam |
 |
| Viera a praktiky |
| Jedinosť Boha · Vyznanie viery · Modlitba · Pôst · Púť · Almužna · Mešita |
| Hlavné osobnosti |
| Mohamed Abú Bakr as-Siddík |
| Texty a zákony |
| Korán • Sunna • Šaría Zákonodarstvo Životopisy Mohameda |
| Vetvy islamu |
| Sunniti (Hanífovská • Málikovská • Šáfiovská • Hanbalovská • Záhirovská) • Šiiti (Ismá'ílíja (Nizáríja (Asasíni) • Mustálíja • drúzovia) • Isná ašaríja (Dža'farovská • Alaviti • Aleviti) • Zajdíja) • Súfizmus (Bektašija • Čištíja • Mawlawíja) • Cháridža (Ibádíja) |
| Sociopolitické aspekty |
| Umenie • Architektúra Mestá • Kalendár Veda • Filozofia Náboženskí vodcovia Ženy v islame • Džihád Politický islam • Liberálny islam Ahmadíja • Wahhábizmus |
| Pozri aj |
| Slovníček islamských pojmov Zoznam významných mešít Zoznam článkov o islame |
Cháridža (iné názvy: cháridžíja, (al-)chawáridž, cháridžovci, cháridžiti, charidžiti [1][2]; arabs. الخوارج - al-Chawāridž, odv. z خرج - charadža, dosl. odísť, opustiť) je najstaršia islamská sekta. Vznikla roku 657 počas mocenského zápasu medzi Alím, Mohamedovým bratrancom a zaťom, a Mu‘áwijom, bratrancom chalífu Usmána. Vojská oboch sa stretli pri Siffíne. Keď začal Ali získavať prevahu, vyzval ho Mu‘áwija k dohode na základe rozsudku podľa Koránu, na čo Alí pristúpil. Niekoľko tisíc rozčarovaných radikálov vzápätí opustilo Alího tábor, pretože boli presvedčení, že súd v takýchto prípadoch patrí jedine Bohu. Uchýlili sa do dediny Harúra. Alího konanie vyhlásili za hriech a v roku 661 jeden z príslušníkov sekty, Abd ar-Rahmán Ibn Muldžim, Alího zavraždil.
Pri voľbe chalífu zdôrazňovala cháridža etické kvality kandidáta bez ohľadu na jeho pôvod: chalífom sa podľa nich môže stať ktokoľvek, kto žije v prísnom súlade s islamom. Na základe svojich prísnych etických požiadaviek vyhlásili všetkých ostatných moslimov za bezvercov, napádali svojich nepriateľov a prísne trestali všetko, čo považovali za hriech.
Od 7. storočia sa cháridža začala štiepiť na medzi sebou vzájomne súperiace frakcie. Umiernená cháridžovská skupina ibádíja je dodnes aktívna v Líbyii (Džabal Nafúsa) a v Tunisku (Džerba).
Referencie
- ↑ cháridža, cháridžíja, chawáridž, al-. In: DROZDÍKOVÁ, Jarmila. Lexikón islámu. 1. vyd. Bratislava : Kalligram, 2005. 270 s. ISBN 80-7149-764-9. S. 90.
- ↑ islam. In: Pyramída.