Cháridža: Rozdiel medzi revíziami

	Súčasť série článkov na tému
	Islam
	Dejiny islamu
	Viera a praktiky
	Jedinosť Boha · Vyznanie viery · Modlitba · Pôst · Púť · Almužna · Mešita
	Hlavné osobnosti
	Mohamed ; Abú Bakr as-Siddík ; Umar ibn al-Chattáb ; Utmán ibn Affán ; Alí ibn Abí Tálib ; Mohamedovi súčasníci ; Členovia Mohamedovej domácnosti; Proroci islamu
	Texty a zákony
	Korán • Sunna • Šaría ; Zákonodarstvo; Životopisy Mohameda
	Vetvy islamu
	Sunniti (Hanífovská • Málikovská • Šáfiovská • Hanbalovská • Záhirovská) • Šiiti (Ismá'ílíja (Nizáríja (Asasíni) • Mustálíja • drúzovia) • Isná ašaríja (Dža'farovská • Alaviti • Aleviti) • Zajdíja) • Súfizmus (Bektašija • Čištíja • Mawlawíja) • Cháridža (Ibádíja)
	Sociopolitické aspekty
	Umenie • Architektúra ; Mestá • Kalendár ; Veda • Filozofia ; Náboženskí vodcovia ; Ženy v islame • Džihád ; Politický islam • Liberálny islam ; Ahmadíja • Wahhábizmus;
	Pozri aj
	Slovníček islamských pojmov ; Zoznam významných mešít ; Zoznam článkov o islame
	z • d • u

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 19:58, 15. júl 2014

O meste pozri Al-Cháridža.

Cháridža (iné názvy: cháridžíja, (al-)chawáridž, cháridžovci, cháridžiti, charidžiti ^[1]^[2]^[3]; arabs. الخوارج - al-chawáridž, sg. cháridží, odv. z خرج - charadža, dosl. odísť, opustiť) je najstaršia islamská sekta. Vznikla roku 657 počas mocenského zápasu medzi Alím, Mohamedovým bratrancom a zaťom, a Mu‘áwijom, bratrancom chalífu Usmána. Vojská oboch sa stretli pri Siffíne. Keď začal Ali získavať prevahu, vyzval ho Mu‘áwija k dohode na základe rozsudku podľa Koránu, na čo Alí pristúpil. Niekoľko tisíc rozčarovaných radikálov vzápätí opustilo Alího tábor, pretože boli presvedčení, že súd v takýchto prípadoch patrí jedine Bohu. Uchýlili sa do dediny Harúra. Alího konanie vyhlásili za hriech a v roku 661 jeden z príslušníkov sekty, Abd ar-Rahmán Ibn Muldžim, Alího zavraždil.

Pri voľbe chalífu zdôrazňovala cháridža etické kvality kandidáta bez ohľadu na jeho pôvod: chalífom sa podľa nich môže stať ktokoľvek, kto žije v prísnom súlade s islamom. Na základe svojich prísnych etických požiadaviek vyhlásili všetkých ostatných moslimov za bezvercov, napádali svojich nepriateľov a prísne trestali všetko, čo považovali za hriech.

Od 7. storočia sa cháridža začala štiepiť na medzi sebou vzájomne súperiace frakcie. Umiernená cháridžovská skupina ibádíja je dodnes aktívna v Líbyii (Džabal Nafúsa) a v Tunisku (Džerba).

Referencie

↑ cháridža, cháridžíja, chawáridž, al-. In: DROZDÍKOVÁ, Jarmila. Lexikón islámu. 1. vyd. Bratislava : Kalligram, 2005. 270 s. ISBN 80-7149-764-9. S. 90.
↑ islam. In: Pyramída.
↑ http://leccos.com/index.php/clanky/charidza

[1] áridža, cháridžíja, chawáridž, al-. In: DROZDÍKOVÁ, Jarmila. Lexikón islámu. 1. vyd. Bratislava : Kalligram, 2005. 270 s. ISBN 80-7149-764-9. S. 90.

[2] slam. In: Pyramída.

[3] ttp://leccos.com/index.php/clanky/charidza

[1]

[2]

[3]

@@ Riadok 14: / Riadok 14: @@
   | isbn = 80-7149-764-9
   | strany = 90
-}}</ref><ref>islam. In: ''[[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]''.</ref><ref>http://leccos.com/index.php/clanky/charidza</ref>; [[arabčina|arabs.]] الخوارج - ''al-Chawāridž'', odv. z خرج - ''charadža'', dosl. ''odísť, opustiť'') je najstaršia [[islam]]ská sekta. Vznikla roku [[657]] počas mocenského zápasu medzi [[Alí]]m, [[Mohamed]]ovým bratrancom a zaťom, a [[Mu‘áwija|Mu‘áwijom]], bratrancom [[chalífa|chalífu]] [[Usmán]]a. Vojská oboch sa stretli pri [[Siffín]]e. Keď začal Ali získavať prevahu, vyzval ho Mu‘áwija k dohode na základe rozsudku podľa [[Korán]]u, na čo Alí pristúpil. Niekoľko tisíc rozčarovaných radikálov vzápätí opustilo Alího tábor, pretože boli presvedčení, že súd v takýchto prípadoch patrí jedine Bohu. Uchýlili sa do dediny Harúra. Alího konanie vyhlásili za hriech a v roku [[661]] jeden z príslušníkov sekty, Abd ar-Rahmán Ibn Muldžim, Alího zavraždil.
+}}</ref><ref>islam. In: ''[[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]''.</ref><ref>http://leccos.com/index.php/clanky/charidza</ref>; [[arabčina|arabs.]] الخوارج - ''al-chawáridž'', sg. cháridží, odv. z خرج - ''charadža'', dosl. ''odísť, opustiť'') je najstaršia [[islam]]ská sekta. Vznikla roku [[657]] počas mocenského zápasu medzi [[Alí]]m, [[Mohamed]]ovým bratrancom a zaťom, a [[Mu‘áwija|Mu‘áwijom]], bratrancom [[chalífa|chalífu]] [[Usmán]]a. Vojská oboch sa stretli pri [[Siffín]]e. Keď začal Ali získavať prevahu, vyzval ho Mu‘áwija k dohode na základe rozsudku podľa [[Korán]]u, na čo Alí pristúpil. Niekoľko tisíc rozčarovaných radikálov vzápätí opustilo Alího tábor, pretože boli presvedčení, že súd v takýchto prípadoch patrí jedine Bohu. Uchýlili sa do dediny Harúra. Alího konanie vyhlásili za hriech a v roku [[661]] jeden z príslušníkov sekty, Abd ar-Rahmán Ibn Muldžim, Alího zavraždil.
 Pri voľbe chalífu zdôrazňovala cháridža etické kvality kandidáta bez ohľadu na jeho pôvod: chalífom sa podľa nich môže stať ktokoľvek, kto žije v prísnom súlade s islamom. Na základe svojich prísnych etických požiadaviek vyhlásili všetkých ostatných moslimov za bezvercov, napádali svojich nepriateľov a prísne trestali všetko, čo považovali za hriech.