Marianka: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
doplnenie informácií
úpravy formátovania, doplnenie zdrojov
Riadok 43: Riadok 43:


== Kultúrne pamiatky ==
== Kultúrne pamiatky ==
# Velatické hradisko (1200 - 1000 pre n.l.). Nachádza sa nad obcou na Baranej lúke.
# '''Velatické hradisko '''(1200 - 1000 pre n.l.). Nachádza sa nad obcou na Baranej lúke.
# Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie. Základný kameň položil v roku 1377 uhorský kráľ Ľudovít I. z vďaky za víťazstvo nad tureckými vojskami. V kostole sa nachádzajú barokové oltáre a soška Panny Márie Tálenskej. V roku 2011 povýšený na [[bazilika|baziliku]] minor.<ref>[http://tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20111004004 Koanke povýšený na Baziliku mior]</ref>
# '''Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie'''. Základný kameň položil v roku 1377 uhorský kráľ Ľudovít I. z vďaky za víťazstvo nad tureckými vojskami. V kostole sa nachádzajú barokové oltáre a soška Panny Márie Tálenskej. V roku 2011 povýšený na [[bazilika|baziliku]] minor.<ref>[http://tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20111004004 Koanke povýšený na Baziliku mior]</ref>
# Execičný dom Nepoškvrnenej Panny Márie v správe Kongregácie bratov tešiteľov, pôvodne kláštor rádu Paulínov (16. stor.). Po vybudovaní slúžil dve storočia ako sídlo generála rádu a stredisko rehole v Uhorsku. V roku 1786, kedy takmer všetky rehole, vrátane paulínskej, Jozef II. rozpustil, kláštor začal pustnúť. V 19. stor. bol upravený pre účely poľovníckeho zámočku.
# '''Execičný dom Nepoškvrnenej Panny Márie''' v správe Kongregácie bratov tešiteľov, pôvodne kláštor rádu Paulínov (16. stor.). Po vybudovaní slúžil dve storočia ako sídlo generála rádu a stredisko rehole v Uhorsku. V roku 1786, kedy takmer všetky rehole, vrátane paulínskej, Jozef II. rozpustil, kláštor začal pustnúť. V 19. stor. bol upravený pre účely poľovníckeho zámočku.
# Kaplnka Sv. Anny (1691)
# '''Kaplnka Sv. Anny '''(1691)
# Kaplnka Sv. Studne (1696). Nachádza sa pri „zázračnom" prameni s údajne liečivými schopnosťami. Ľudia si sem chodia naberať vodu do fliaš z širokého okolia.
# '''Kaplnka Sv. Studne '''(1696). Nachádza sa pri „zázračnom" prameni s údajne liečivými schopnosťami. Ľudia si sem chodia naberať vodu do fliaš z širokého okolia.
# Kaplnka Sv. Floriána (1700)
# '''Kaplnka Sv. Floriána''' (1700)
# kaplnka na poľnej ceste do Stupavy
# kaplnka na poľnej ceste do Stupavy
# šesť mariánskych kaplniek (zač. 18. stor.).
# šesť mariánskych kaplniek (zač. 18. stor.).
# Lurdská jaskyňa s množstvom odkazov vytesaných do kamenných platní, kde celoročne horia sviečky a sú položené živé kvety.
# '''Lurdská jaskyňa '''s množstvom odkazov vytesaných do kamenných platní, kde celoročne horia sviečky a sú položené živé kvety.<ref>[[Pútnické miesto Marianka http://cestovanie.aktuality.sk/clanok/3949/putnicke-miesto-marianka/]]</ref>
# štrnásť kaplniek Krížovej cesty vyzdobené 50 postavami v životnej veľkosti (1930 – 1936)
# '''Kalvária''' - štrnásť kaplniek Krížovej cesty vyzdobené 50 postavami v životnej veľkosti (1930 – 1936)
# Socha sv. Pavla Pustovníka (zač. 18. stor.)
# '''Socha sv. Pavla Pustovníka''' (zač. 18. stor.)
# súsošie sv. Jána Nepomuckého (18. stor.)
# '''súsošie sv. Jána Nepomuckého''' (18. stor.)
# Pilier so sochou Panny Márie tálenskej a socha Božského Srdca (1. pol. 20. stor.).
# '''pilier so sochou Panny Márie tálenskej a socha Božského Srdca''' (1. pol. 20. stor.).


== Technické pamiatky ==
== Technické pamiatky ==
# Stará ľadovňa, kde sa uskladňoval v zime vyrúbaný ľad z rybníkov v Máste a Stupave. Ľad sa používal v teplých jarných a letných mesiacoch predovšetkým na chladenie piva a vína.
# '''Stará ľadovňa''', kde sa uskladňoval v zime vyrúbaný ľad z rybníkov v Máste a Stupave. Ľad sa používal v teplých jarných a letných mesiacoch predovšetkým na chladenie piva a vína.
# Váhovňa  (zvyšky murovanej stavby) v blízkosti kameňolomu, kde sa ťažila bridlica na výrobu strešnej krytiny, tabúľ na biliardové, ruletové a krajčírske stoly i školských tabuliek (5000 kusov denne). Výrobky sa vyvážali do celej monarchie, Francúzska, Anglicka a Egypta.
# '''Váhovňa ''' (zvyšky murovanej stavby) v blízkosti '''kameňolomu''', kde sa ťažila bridlica na výrobu strešnej krytiny, tabúľ na biliardové, ruletové a krajčírske stoly i školských tabuliek (5000 kusov denne). Výrobky sa vyvážali do celej monarchie, Francúzska, Anglicka a Egypta.<ref>[[www.ytong.cz/cs/docs/Historia_obce_Marianka.doc]]</ref>
<br>
<br>
== Referencie ==
== Referencie ==

Verzia z 09:22, 21. júl 2014

Marianka
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Malacky
Región Záhorie
Nadmorská výška 220 m n. m.
Súradnice 48°14′53″S 17°03′36″V / 48,248056°S 17,060000°V / 48.248056; 17.060000
Rozloha 3,22 km² (322 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 332 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 724,22 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1367
Starosta Radovan Jurika[3] (NEKA)
PSČ 900 33
ŠÚJ 508080
EČV (do r. 2022) MA
Tel. predvoľba +421-2
Adresa obecného
úradu 		Ocú Marianka
Školská 32
Marianka
900 33
E-mailová adresa starosta@marianka.sk
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Marianka
Webová stránka: marianka.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Marianka (nem. Mariatal, tiež Marienthal; maď. Máriavölgy; lat. Vallis Mariana) je obec na Slovensku v okrese Malacky. Marianka je známe pútnicke miesto, najstaršie na území bývalého Uhorska. Nachádza sa na úpätí Malých Karpát, v južnej časti Záhoria, severne od hlavného mesta Bratislavy. V obci je rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie z roku 1377 a kaplnky sv. Anny z roku 1691, Panny Márie z roku 1721, Svätej studne z roku 1696, sv. Floriána z roku 1700 a Kalvária z roku 1936. Obec má 1 579 obyvateľov.

Legenda

Historici rádu pavlínov, ktorý toto miesto spravoval zapísali ústne tradovanú legendu o pustovníkovi, ktorý žil v tomto údolí a z hruškového dreva si vytesal sošku Panny Márie (podľa paulína Ľudovíta Kummera to bolo v roku 1030). Počas nepokojov, ktoré nastali v Uhorsku po smrti kráľa Štefana, pustovník musel zo svojho miesta utiecť. Sošku skryl do bútľavého stromu. Našla sa o niekoľko desaťročí neskôr. Spôsob ako sa soška našla je tiež zahalený. Najznámejšie tradovaná legenda hovorí, že v údolí žil zbojník, ktorému sa narodili ťažko postihnuté deti. Keď to nešťastný otec videl, sľúbil že napraví svoj život a dal sa na pokánie. Vo sne sa mu vraj zjavila Matka Božia a ukázala mu miesto, kde má kopať v zemi, nájsť tam sošku a pod ňou prameň. Ak vo vode prameňa vykúpe deti, budú zdravé. Tak sa aj stalo a bývalý zbojník zasvätil po tejto udalosti svoj život Božej službe.[1]

Kultúrne pamiatky

  1. Velatické hradisko (1200 - 1000 pre n.l.). Nachádza sa nad obcou na Baranej lúke.
  2. Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie. Základný kameň položil v roku 1377 uhorský kráľ Ľudovít I. z vďaky za víťazstvo nad tureckými vojskami. V kostole sa nachádzajú barokové oltáre a soška Panny Márie Tálenskej. V roku 2011 povýšený na baziliku minor.[4]
  3. Execičný dom Nepoškvrnenej Panny Márie v správe Kongregácie bratov tešiteľov, pôvodne kláštor rádu Paulínov (16. stor.). Po vybudovaní slúžil dve storočia ako sídlo generála rádu a stredisko rehole v Uhorsku. V roku 1786, kedy takmer všetky rehole, vrátane paulínskej, Jozef II. rozpustil, kláštor začal pustnúť. V 19. stor. bol upravený pre účely poľovníckeho zámočku.
  4. Kaplnka Sv. Anny (1691)
  5. Kaplnka Sv. Studne (1696). Nachádza sa pri „zázračnom" prameni s údajne liečivými schopnosťami. Ľudia si sem chodia naberať vodu do fliaš z širokého okolia.
  6. Kaplnka Sv. Floriána (1700)
  7. kaplnka na poľnej ceste do Stupavy
  8. šesť mariánskych kaplniek (zač. 18. stor.).
  9. Lurdská jaskyňa s množstvom odkazov vytesaných do kamenných platní, kde celoročne horia sviečky a sú položené živé kvety.[5]
  10. Kalvária - štrnásť kaplniek Krížovej cesty vyzdobené 50 postavami v životnej veľkosti (1930 – 1936)
  11. Socha sv. Pavla Pustovníka (zač. 18. stor.)
  12. súsošie sv. Jána Nepomuckého (18. stor.)
  13. pilier so sochou Panny Márie tálenskej a socha Božského Srdca (1. pol. 20. stor.).

Technické pamiatky

  1. Stará ľadovňa, kde sa uskladňoval v zime vyrúbaný ľad z rybníkov v Máste a Stupave. Ľad sa používal v teplých jarných a letných mesiacoch predovšetkým na chladenie piva a vína.
  2. Váhovňa  (zvyšky murovanej stavby) v blízkosti kameňolomu, kde sa ťažila bridlica na výrobu strešnej krytiny, tabúľ na biliardové, ruletové a krajčírske stoly i školských tabuliek (5000 kusov denne). Výrobky sa vyvážali do celej monarchie, Francúzska, Anglicka a Egypta.[6]


Referencie

  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.
  4. ↑ Koanke povýšený na Baziliku mior
  5. ↑ Pútnické miesto Marianka http://cestovanie.aktuality.sk/clanok/3949/putnicke-miesto-marianka/
  6. ↑ www.ytong.cz/cs/docs/Historia_obce_Marianka.doc

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Marianka
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Marianka&oldid=5822031“