Marianka: Rozdiel medzi revíziami
d typografia |
|||
Riadok 43: | Riadok 43: | ||
== Kultúrne pamiatky == |
== Kultúrne pamiatky == |
||
# |
# ''[[Velatické hradisko]]'' (1200 – 1000 pre n.l.). Nachádza sa nad obcou na Baranej lúke. |
||
# |
# ''Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie''. Základný kameň položil v roku 1377 uhorský kráľ Ľudovít I. z vďaky za víťazstvo nad tureckými vojskami. V kostole sa nachádzajú barokové oltáre a soška Panny Márie Tálenskej. V roku 2011 povýšený na [[bazilika|baziliku]] minor.<ref>[http://tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20111004004 Koanke povýšený na Baziliku mior]</ref> |
||
# |
# ''Execičný dom Nepoškvrnenej Panny Márie'' v správe Kongregácie bratov tešiteľov, pôvodne kláštor rádu Paulínov (16. stor.). Po vybudovaní slúžil dve storočia ako sídlo generála rádu a stredisko rehole v Uhorsku. V roku 1786, kedy takmer všetky rehole, vrátane paulínskej, Jozef II. rozpustil, kláštor začal pustnúť. V 19. stor. bol upravený pre účely poľovníckeho zámočku. |
||
# |
# ''Kaplnka Sv. Anny ''(1691) |
||
# |
# ''Kaplnka Sv. Studne''(1696). Nachádza sa pri „zázračnom“ prameni s údajne liečivými schopnosťami. Ľudia si sem chodia naberať vodu do fliaš z širokého okolia. |
||
# |
# ''Kaplnka Sv. Floriána'' (1700) |
||
# kaplnka na poľnej ceste do Stupavy |
# kaplnka na poľnej ceste do Stupavy |
||
# šesť mariánskych kaplniek (zač. 18. stor.). |
# šesť mariánskych kaplniek (zač. 18. stor.). |
||
# |
# ''Lurdská jaskyňa ''s množstvom odkazov vytesaných do kamenných platní, kde celoročne horia sviečky a sú položené živé kvety.<ref>[http://cestovanie.aktuality.sk/clanok/3949/putnicke-miesto-marianka/ Pútnické miesto Marianka]</ref> |
||
# '' |
# ''Kalvária'', štrnásť kaplniek Krížovej cesty vyzdobené 50 sochami v životnej veľkosti (1930 – 1936) |
||
# |
# ''Socha sv. Pavla Pustovníka'' (zač. 18. stor.) |
||
# |
# ''súsošie sv. Jána Nepomuckého'' (18. stor.) |
||
# |
# ''pilier so sochou Panny Márie tálenskej a socha Božského Srdca'' (1. pol. 20. stor.). |
||
== Technické pamiatky == |
== Technické pamiatky == |
||
# |
# ''Stará ľadovňa'', kde sa uskladňoval v zime vyrúbaný ľad z rybníkov v Máste a Stupave. Ľad sa používal v teplých jarných a letných mesiacoch predovšetkým na chladenie piva a vína. |
||
# |
# ''Váhovňa '' (zvyšky murovanej stavby) v blízkosti ''kameňolomu'', kde sa ťažila bridlica na výrobu strešnej krytiny, tabúľ na biliardové, ruletové a krajčírske stoly i školských tabuliek (5000 kusov denne). Výrobky sa vyvážali do celej monarchie, Francúzska, Anglicka a Egypta.<ref>[www.ytong.cz/cs/docs/Historia_obce_Marianka.doc]</ref> |
||
<br> |
|||
== Referencie == |
== Referencie == |
||
{{referencie}} |
{{referencie}} |
Verzia z 10:52, 21. júl 2014
Marianka | |
obec | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Bratislavský kraj |
Okres | Malacky |
Región | Záhorie |
Nadmorská výška | 220 m n. m. |
Súradnice | 48°14′53″S 17°03′36″V / 48,248056°S 17,060000°V |
Rozloha | 3,22 km² (322 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 2 332 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 724,22 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1367 |
Starosta | Radovan Jurika[3] (NEKA) |
PSČ | 900 33 |
ŠÚJ | 508080 |
EČV (do r. 2022) | MA |
Tel. predvoľba | +421-2 |
Adresa obecného úradu |
Ocú Marianka Školská 32 Marianka 900 33 |
E-mailová adresa | starosta@marianka.sk |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Marianka | |
Webová stránka: marianka.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Marianka (nem. Mariatal, tiež Marienthal; maď. Máriavölgy; lat. Vallis Mariana) je obec na Slovensku v okrese Malacky. Marianka je známe pútnicke miesto, najstaršie na území bývalého Uhorska. Nachádza sa na úpätí Malých Karpát, v južnej časti Záhoria, severne od hlavného mesta Bratislavy. V obci je rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie z roku 1377 a kaplnky sv. Anny z roku 1691, Panny Márie z roku 1721, Svätej studne z roku 1696, sv. Floriána z roku 1700 a Kalvária z roku 1936. Obec má 1 579 obyvateľov.
Legenda
Historici rádu pavlínov, ktorý toto miesto spravoval zapísali ústne tradovanú legendu o pustovníkovi, ktorý žil v tomto údolí a z hruškového dreva si vytesal sošku Panny Márie (podľa paulína Ľudovíta Kummera to bolo v roku 1030). Počas nepokojov, ktoré nastali v Uhorsku po smrti kráľa Štefana, pustovník musel zo svojho miesta utiecť. Sošku skryl do bútľavého stromu. Našla sa o niekoľko desaťročí neskôr. Spôsob ako sa soška našla je tiež zahalený. Najznámejšie tradovaná legenda hovorí, že v údolí žil zbojník, ktorému sa narodili ťažko postihnuté deti. Keď to nešťastný otec videl, sľúbil že napraví svoj život a dal sa na pokánie. Vo sne sa mu vraj zjavila Matka Božia a ukázala mu miesto, kde má kopať v zemi, nájsť tam sošku a pod ňou prameň. Ak vo vode prameňa vykúpe deti, budú zdravé. Tak sa aj stalo a bývalý zbojník zasvätil po tejto udalosti svoj život Božej službe.[1]
Kultúrne pamiatky
- Velatické hradisko (1200 – 1000 pre n.l.). Nachádza sa nad obcou na Baranej lúke.
- Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie. Základný kameň položil v roku 1377 uhorský kráľ Ľudovít I. z vďaky za víťazstvo nad tureckými vojskami. V kostole sa nachádzajú barokové oltáre a soška Panny Márie Tálenskej. V roku 2011 povýšený na baziliku minor.[4]
- Execičný dom Nepoškvrnenej Panny Márie v správe Kongregácie bratov tešiteľov, pôvodne kláštor rádu Paulínov (16. stor.). Po vybudovaní slúžil dve storočia ako sídlo generála rádu a stredisko rehole v Uhorsku. V roku 1786, kedy takmer všetky rehole, vrátane paulínskej, Jozef II. rozpustil, kláštor začal pustnúť. V 19. stor. bol upravený pre účely poľovníckeho zámočku.
- Kaplnka Sv. Anny (1691)
- Kaplnka Sv. Studne(1696). Nachádza sa pri „zázračnom“ prameni s údajne liečivými schopnosťami. Ľudia si sem chodia naberať vodu do fliaš z širokého okolia.
- Kaplnka Sv. Floriána (1700)
- kaplnka na poľnej ceste do Stupavy
- šesť mariánskych kaplniek (zač. 18. stor.).
- Lurdská jaskyňa s množstvom odkazov vytesaných do kamenných platní, kde celoročne horia sviečky a sú položené živé kvety.[5]
- Kalvária, štrnásť kaplniek Krížovej cesty vyzdobené 50 sochami v životnej veľkosti (1930 – 1936)
- Socha sv. Pavla Pustovníka (zač. 18. stor.)
- súsošie sv. Jána Nepomuckého (18. stor.)
- pilier so sochou Panny Márie tálenskej a socha Božského Srdca (1. pol. 20. stor.).
Technické pamiatky
- Stará ľadovňa, kde sa uskladňoval v zime vyrúbaný ľad z rybníkov v Máste a Stupave. Ľad sa používal v teplých jarných a letných mesiacoch predovšetkým na chladenie piva a vína.
- Váhovňa (zvyšky murovanej stavby) v blízkosti kameňolomu, kde sa ťažila bridlica na výrobu strešnej krytiny, tabúľ na biliardové, ruletové a krajčírske stoly i školských tabuliek (5000 kusov denne). Výrobky sa vyvážali do celej monarchie, Francúzska, Anglicka a Egypta.[6]
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.
- ↑ Koanke povýšený na Baziliku mior
- ↑ Pútnické miesto Marianka
- ↑ [www.ytong.cz/cs/docs/Historia_obce_Marianka.doc]
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Marianka