Iñaki Urdangarin Liebaert: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →‎Škandál: pravopis
Kelovy (diskusia | príspevky)
d kat
Riadok 60: Riadok 60:


{{Biografický výhonok}}
{{Biografický výhonok}}

{{DEFAULTSORT:Urdangarin, Iňaki}}
[[Kategória:Vojvodovia Španielska]]
[[Kategória:Španielski hádzanári]]
[[Kategória:Španielske osobnosti baskického pôvodu]]

Verzia z 06:55, 1. august 2014

Iñaki Urdangarin Liebaert
vojvoda z Palmy de Mallorca
Iñaki Urdangarin Liebaert
Iñaki Urdangarin Liebaert, erb
Biografické údaje
Pôvodné menoIgnacio Urdangarín Liebaert
Narodenie15. január 1968 (56 rokov)
Zumarraga Gipuzkoa, Španielsko
Rodina
Manželka
Potomstvo
Juan Valentín Urdangarin y de Borbón
Pablo Nicolás Sebastián Urdangarin y de Borbón
Miguel Urdangarin y de Borbón
Irene Urdangarin y de Borbón
OtecJuan Mária Urdangarin Berriochoa
MatkaClaire Françoise Liebaertová Courtainová
Odkazy
Spolupracuj na CommonsIñaki Urdangarin Liebaert
(multimediálne súbory na commons)

Vojvoda z Palmy de Mallorca Iñaki Urdangarin Liebaert (* 15. január 1968, Zumarraga, Gipuzkoa, Španielsko), je manžel španielskej infantky Kristíny, vojvodkyne z Palmy de Mallorca a bývalý profesionálny hádzanár.

Životopis

Iñaki Urdangarin pochádza zo siedmych detí Juana Márie Urdangarina Berriochou a Claire Françoise Liebaertovej Courtainovej. Jeho starí rodičia z otcovej strany (Laureano de Urdangarin y Larrañaga (1898–1982) a Ana de Berriochoa y Elgarresta (1902–1996) ) patrili k nižšej baskickej aristokracii.

Športová kariéra

V 18. rokoch sa Iñaki Urdangarin stal profesionálnym hádzanárom za klub FC Barcelona[1], kde pôsobil do roku 2000. Ako člen španielskeho hádzanárskeho tímu sa zúčastnil v rokoch 1992 (Barcelona), 1996 (Atlanta) a 2000 (Sydney) na Letných olympijských hrách. V rokoch 1996 a 2000 získal jeho tím bronzovú medailu.

Vzdelanie

Iñaki Urdangarin úspešne absolvoval vysokoškolské štúdiá na ESADE (Escuela Superior de Administración y Dirección de Empresas)[2] v Barcelone, kde získal diplom MBA z obchodnej administratívy zameranej na oblasť manažmentu.

V apríli 2001 sa stal členom Španielskej olympijskej komisie a vo februári 2004 bol zvolený za prvého podpredsedu.

V roku 2001 mu bol udelený Grand Cross of the Spanish Royal Order of Sports Merit[3]

Súkromie

V roku 1996 na Letných olympijských hrách v Atlante sa Iñaki Urdangarin zoznámil s infantkou Kristínou, s ktorou sa zosobášil 4. októbra 1997 v Barcelone. Sobášom získal doživotný titul Vojvoda z Palmy de Mallorca. Do roku 2009 žila rodina v Barcelone, kde vojvoda pôsobil v riadiacej funkcii spoločnosti Motorpress Ibérica a zakladajúci partner spoločnosti Nóos Consultoría Estratégica. Po presťahovaní sa do Washingtonu pracoval pre spoločnosť Telefónica.

Potomkovia

  • Juan Valentín de Todos los Santos Urdangarin y de Borbón (*29. september 1999)
  • Pablo Nicolás Sebastián de Todos los Santos Urdangarin y de Borbón (*6. december 2000)
  • Miguel de Todos los Santos Urdangarin y de Borbón (*30. apríl 2002)
  • Irene de Todos los Santos Urdangarin y de Borbón (*5. jún 2005)

Škandál

V novembri 2011 bol vojvoda obvinený z podvodu - daňových únikov, falšovania dokumentov a sprenevery vo výške 5,8 miliónov eur vo verejných fondoch cez charitatívne nadácie ako Nóos Institute, keď pre svoju firmu Aizoon získal množstvo verejných zákazok v Španielsku a na Malorke. Časť peňazí z týchto predražených zákaziek odosielal na svoje súkromné bankové kontá v cudzine (Belize, Spojené kráľovstvo), čo v decembri 2011 potvrdil Protikorupčný úrad.[4]

V dôsledku tohto korupčného škandálu, španielsky kráľovský dvor vydal prehlásenie, že vojvoda z Palmy de Mallorca sa nebude zúčastňovať na oficiálnych vystúpeniach kráľovskej rodiny. Vo februári 2012 bol Iñaki Urdangarín postavený pred korupčný súd, kde všetky obvinenia poprel. Je vyšetrovaný spolu s ďalšími 14 ľuďmi.

V januári 2013 španielsky kráľovský dvor odstránil z oficiálnej webovej stránky kráľovskej rodiny akékoľvek informácie o Urdangarínovi, vojvodovi z Palmy de Mallorca.

Referencie

  1. [1]
  2. [2]
  3. [3]
  4. [4]

Externé odkazy

Zdroj