Senát (Byzantská ríša): Rozdiel medzi revíziami
dBez shrnutí editace |
d typografia |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Senát''' alebo (po grécky) '''synklétos''' bol politická inštitúcia v [[Byzantská ríša|Byzancii]]. Vznikol z nariadenia [[Konštantín Veľký|Konštantína I.]], ktorý si pre nové hlavné mesto [[Konštantínopol]] prial podobné inštitúcie ako mal [[Rím]].<ref>Senát. In: {{Citácia knihy |
'''Senát''' alebo (po grécky) '''synklétos''' bol politická inštitúcia v [[Byzantská ríša|Byzancii]]. Vznikol z nariadenia [[Konštantín Veľký|Konštantína I.]], ktorý si pre nové hlavné mesto [[Konštantínopol]] prial podobné inštitúcie ako mal [[Rím]].<ref>Senát. In: {{Citácia knihy |
||
| priezvisko = Vavřínek |
|||
| meno = Vladimír |
|||
| odkaz na autora = Vladimír Vavřínek |
|||
| priezvisko2 = Balcárek |
|||
| meno2 = Petr |
|||
| titul = Encyklopedie Byzance |
|||
| vydanie = 1 |
|||
| vydavateľ = [[Libri]] |
|||
| miesto = Praha |
|||
| rok = 2011 |
|||
| počet strán = 552 |
|||
⚫ | |||
⚫ | |||
| jazyk = po česky |
|||
⚫ | |||
| strany = 430-431 |
|||
}}</ref> Na začiatku mal skôr poradnú a ceremoniálnu funkciu, než účasť na výkonnej moci. |
}}</ref> Na začiatku mal skôr poradnú a ceremoniálnu funkciu, než účasť na výkonnej moci. |
||
Riadok 24: | Riadok 24: | ||
| rok = 2001 |
| rok = 2001 |
||
| počet strán = 479 |
| počet strán = 479 |
||
⚫ | |||
| edícia = Historical dictionaries of ancient civilizations and historical eras |
| edícia = Historical dictionaries of ancient civilizations and historical eras |
||
| zväzok edície = 4 |
| zväzok edície = 4 |
||
| isbn = 0-8108-3979-2 |
| isbn = 0-8108-3979-2 |
||
| jazyk = po anglicky |
| jazyk = po anglicky |
||
⚫ | |||
}}</ref> So senátom v Ríme ho zrovnoprávnil [[Constantius II.]] v rokoch [[357]] – [[361]].<ref name="ODB">SENATE. In: ''The Oxford Dictionary of Byzantium'' / edited in chief Alexander P. Kazhdan. New York : [[Oxford University Press]], 1991. 2338 s. ISBN 978-0-19-504652-6. s. 1868 |
}}</ref> So senátom v Ríme ho zrovnoprávnil [[Constantius II.]] v rokoch [[357]] – [[361]].<ref name="ODB">SENATE. In: ''The Oxford Dictionary of Byzantium'' / edited in chief Alexander P. Kazhdan. New York : [[Oxford University Press]], 1991. 2338 s. ISBN 978-0-19-504652-6. s. 1868-1869. (po anglicky)</ref> Zasadnutia senátu zvolával cisár, ktorý ich aj viedol.<ref>{{Citácia periodika |
||
| priezvisko = Dvornik |
|||
| priezvisko = Dvornik |
|||
| meno = Francis |
|||
| odkaz na autora = František Dvorník |
| autor = |
||
| odkaz na autora = František Dvorník |
|||
| spoluautori = |
|||
| titul = Emperors, Popes, and General Councils |
|||
| periodikum = Dumbarton Oaks Papers |
|||
| odkaz na periodikum = Dumbarton Oaks Papers |
|||
| rok = 1951 |
|||
| mesiac = |
|||
| ročník = |
|||
| číslo = 6 |
|||
| strany = 9 |
|||
| url = |
|||
| issn = 0070-7546 |
|||
}}</ref> Cisári zvolávali senát, aby ich nariadenia dostali prostredníctvom schválenia senátom vyššiu autoritu (najmä ako išlo o nepopulárne či kontroverzné opatrenia).<ref>{{Citácia knihy |
}}</ref> Cisári zvolávali senát, aby ich nariadenia dostali prostredníctvom schválenia senátom vyššiu autoritu (najmä ako išlo o nepopulárne či kontroverzné opatrenia).<ref>{{Citácia knihy |
||
| priezvisko =Zástěrová |
|||
| meno = Bohumila |
|||
| spoluautori = et al. |
|||
| titul = Dějiny Byzance |
|||
| prekladatelia = |
|||
| vydanie = 1 |
|||
| vydavateľ = [[Academia]] |
|||
| miesto = Praha |
|||
| rok = 1992 |
|||
| počet strán = 529 |
|||
⚫ | |||
| strany = 233 |
|||
| jazyk = po česky |
|||
⚫ | |||
| strany = 233 |
|||
}}</ref> |
}}</ref> |
||
Riadok 66: | Riadok 66: | ||
== Senátori == |
== Senátori == |
||
Hodnosť senátora udeľoval cisár a záviselo to iba na jeho rozhodnutí; vďaka tomu senátori pochádzali z rozličných vrstiev.<ref>''The Oxford Handbook of Byzantine Studies'' / edited by Elizabeth Jeffreys with John Haldon and Robin Cormack. 1st pub. Oxford : Oxford University Press, 2008. 1056 s. ISBN 978-0-19-925246-6. s. 661 |
Hodnosť senátora udeľoval cisár a záviselo to iba na jeho rozhodnutí; vďaka tomu senátori pochádzali z rozličných vrstiev.<ref>''The Oxford Handbook of Byzantine Studies'' / edited by Elizabeth Jeffreys with John Haldon and Robin Cormack. 1st pub. Oxford : Oxford University Press, 2008. 1056 s. ISBN 978-0-19-925246-6. s. 661-662. (po anglicky)</ref> |
||
Napriek okrajovej úlohe senátu, jeho členovia stále patrili k vyššej vrstve byzantskej spoločnosti.<ref name="senator">SENATOR. In: ''The Oxford Dictionary of Byzantium'', s. 1869 - 1870.</ref> |
Napriek okrajovej úlohe senátu, jeho členovia stále patrili k vyššej vrstve byzantskej spoločnosti.<ref name="senator">SENATOR. In: ''The Oxford Dictionary of Byzantium'', s. 1869 - 1870.</ref> |
||
Senátori boli rozdelení do troch podskupín<ref name="senator"/>: |
Senátori boli rozdelení do troch podskupín<ref name="senator"/>: |
||
* illiustrios (gr. ιλλούστριος). Najvyšší titul spomedzi senátorov. Pôvodne epiteton, od druhej polovice 4. storočia titul. Používal sa do 7. storočia, v neskoršej dobe existovali iné tituly, ktoré mu boli rovnocenné. Titul illiustrios nebol dedičný.<ref>ILLUSTRIS. In: ''The Oxford Dictionary of Byzantium'', s. 986 |
* illiustrios (gr. ιλλούστριος). Najvyšší titul spomedzi senátorov. Pôvodne epiteton, od druhej polovice 4. storočia titul. Používal sa do 7. storočia, v neskoršej dobe existovali iné tituly, ktoré mu boli rovnocenné. Titul illiustrios nebol dedičný.<ref>ILLUSTRIS. In: ''The Oxford Dictionary of Byzantium'', s. 986-987.</ref> |
||
* peribleptos (gr. περίβλεπτος). Prvý raz sa objavuje v roku [[365]]. Posledná zmienka je z roku [[710]], keď označoval nižšiu v miestnej úradníckej hierarchii.<ref>SPECTABILIS. In: ''The Oxford Dictionary of Byzantium'', s.1936</ref> |
* peribleptos (gr. περίβλεπτος). Prvý raz sa objavuje v roku [[365]]. Posledná zmienka je z roku [[710]], keď označoval nižšiu v miestnej úradníckej hierarchii.<ref>SPECTABILIS. In: ''The Oxford Dictionary of Byzantium'', s.1936.</ref> |
||
* lamprotatos (gr. λαμπρότατος). Latinská podoba titulu bola clari (kvôli odlíšeniu od clarissimi v Ríme). Lamprotatos bol pôvodne označenie pre všetkých senátorov, po uvedení titulov illiustrios a peribleptos v druhej polovici 4. storočia šlo o titul najnižšiej vrstvy senátorov. Názory na jeho dedičnosť sa rôznia.<ref>CLARISSIMUS. In: ''The Oxford Dictionary of Byzantium'', s. 468.</ref> |
* lamprotatos (gr. λαμπρότατος). Latinská podoba titulu bola clari (kvôli odlíšeniu od clarissimi v Ríme). Lamprotatos bol pôvodne označenie pre všetkých senátorov, po uvedení titulov illiustrios a peribleptos v druhej polovici 4. storočia šlo o titul najnižšiej vrstvy senátorov. Názory na jeho dedičnosť sa rôznia.<ref>CLARISSIMUS. In: ''The Oxford Dictionary of Byzantium'', s. 468.</ref> |
||
Riadok 85: | Riadok 85: | ||
| rok = 2012 |
| rok = 2012 |
||
| počet strán = 195 |
| počet strán = 195 |
||
| strany = 30 |
|||
| edícia = Pro Oriente |
| edícia = Pro Oriente |
||
| zväzok edície = 15 |
| zväzok edície = 15 |
||
| isbn = 978-80-7465-008-6 |
| isbn = 978-80-7465-008-6 |
||
| jazyk = po česky |
| jazyk = po česky |
||
⚫ | |||
}}</ref> V neskorších časoch ([[10. storočie]]) bola používaná už len pri špeciálnych príležitostiach.<ref>''The Oxford Handbook of Byzantine Studies'', s. 508.</ref> |
}}</ref> V neskorších časoch ([[10. storočie]]) bola používaná už len pri špeciálnych príležitostiach.<ref>''The Oxford Handbook of Byzantine Studies'', s. 508.</ref> |
||
Verzia z 11:03, 3. august 2014
Senát alebo (po grécky) synklétos bol politická inštitúcia v Byzancii. Vznikol z nariadenia Konštantína I., ktorý si pre nové hlavné mesto Konštantínopol prial podobné inštitúcie ako mal Rím.[1] Na začiatku mal skôr poradnú a ceremoniálnu funkciu, než účasť na výkonnej moci.
Existoval po celú dobu trvania ríše, až do jej konca v roku 1453.[2] So senátom v Ríme ho zrovnoprávnil Constantius II. v rokoch 357 – 361.[3] Zasadnutia senátu zvolával cisár, ktorý ich aj viedol.[4] Cisári zvolávali senát, aby ich nariadenia dostali prostredníctvom schválenia senátom vyššiu autoritu (najmä ako išlo o nepopulárne či kontroverzné opatrenia).[5]
Okrem prevažne ceremoniálnych úloh, niekoľkokrát v (prevažne ranej) histórii Byzancie aktívne zasiahol do diania. Napríklad pri dosadení Anastasia za cisára v roku 491, časť senátorov podporila povstanie Niká v roku 532 a pri poslaní Martiny (manželka Herakleia) spolu so synom Heraklonom do vyhnanstva a pri odsúdení pápeža Martina I. v roku 653.[2] Rovnako mohol mať výraznú úlohu, ak po smrti panovníka bol za cisára vyhlásený jeho neplnoletý syn a bolo treba určiť regenta.
Už aj tak neveľké právomoci senátu ešte oklieštil Lev VI.[3]
Senátori
Hodnosť senátora udeľoval cisár a záviselo to iba na jeho rozhodnutí; vďaka tomu senátori pochádzali z rozličných vrstiev.[6] Napriek okrajovej úlohe senátu, jeho členovia stále patrili k vyššej vrstve byzantskej spoločnosti.[7]
Senátori boli rozdelení do troch podskupín[7]:
- illiustrios (gr. ιλλούστριος). Najvyšší titul spomedzi senátorov. Pôvodne epiteton, od druhej polovice 4. storočia titul. Používal sa do 7. storočia, v neskoršej dobe existovali iné tituly, ktoré mu boli rovnocenné. Titul illiustrios nebol dedičný.[8]
- peribleptos (gr. περίβλεπτος). Prvý raz sa objavuje v roku 365. Posledná zmienka je z roku 710, keď označoval nižšiu v miestnej úradníckej hierarchii.[9]
- lamprotatos (gr. λαμπρότατος). Latinská podoba titulu bola clari (kvôli odlíšeniu od clarissimi v Ríme). Lamprotatos bol pôvodne označenie pre všetkých senátorov, po uvedení titulov illiustrios a peribleptos v druhej polovici 4. storočia šlo o titul najnižšiej vrstvy senátorov. Názory na jeho dedičnosť sa rôznia.[10]
Titul senátora postupne stratil svoju hodnotu, iba najvyšší titul (illiustrios) zabezpečoval výsady. V 7.-9. storočí boli senátori skôr málo významní úradnící, než aristokrati či veľkí vlastníci pôdy. Od 11. storočia sa senátori ako zložka byzantskej spoločnosti opäť objavujú. V tejto dobe šlo o najvyšších úradníkov a vysokých cirkevných hodnostárov. Medzi ich povinnosti patrilo žiť v Konštantínopole, zúčastňovali sa tiež dvorného ceremoniálu.[7]
Budova senátu
Budova, kde zasadal senát, bola obklopená sochami mytologických postáv (napríklad Zeus) a cisárov, nachádzala sa v severnej časti Konštantínovho fóra.[11] Okrem toho Konštantín nechal vybudovať ešte jednu budovu pre senát, tá sa nachádzala pri námestí Augustaion.[12] V neskorších časoch (10. storočie) bola používaná už len pri špeciálnych príležitostiach.[13]
Referencie
- ↑ Senát. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri, 2011. 552 s. ISBN 978-80-7277-485-2. S. 430-431. (po česky)
- ↑ a b SENATE. In: ROSSER, John H. Historical dictionary of Byzantium. Lanham, Md : Scarecrow Press, 2001. 479 s. (Historical dictionaries of ancient civilizations and historical eras; zv. 4.) ISBN 0-8108-3979-2. S. 356-357. (po anglicky)
- ↑ a b SENATE. In: The Oxford Dictionary of Byzantium / edited in chief Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 978-0-19-504652-6. s. 1868-1869. (po anglicky)
- ↑ DVORNIK, Francis. Emperors, Popes, and General Councils. Dumbarton Oaks Papers, 1951, čís. 6, s. 9. ISSN 0070-7546.
- ↑ ZÁSTĚROVÁ, Bohumila, et al. Dějiny Byzance. 1. vyd. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 233. (po česky)
- ↑ The Oxford Handbook of Byzantine Studies / edited by Elizabeth Jeffreys with John Haldon and Robin Cormack. 1st pub. Oxford : Oxford University Press, 2008. 1056 s. ISBN 978-0-19-925246-6. s. 661-662. (po anglicky)
- ↑ a b c SENATOR. In: The Oxford Dictionary of Byzantium, s. 1869 - 1870.
- ↑ ILLUSTRIS. In: The Oxford Dictionary of Byzantium, s. 986-987.
- ↑ SPECTABILIS. In: The Oxford Dictionary of Byzantium, s.1936.
- ↑ CLARISSIMUS. In: The Oxford Dictionary of Byzantium, s. 468.
- ↑ SENATE HOUSE. In: The Oxford Dictionary of Byzantium, s.1869
- ↑ SCHREINER, Peter. Konstantinopol: dějiny a archeologie. Praha : Pavel Mervart, 2012. 195 s. (Pro Oriente; zv. 15.) ISBN 978-80-7465-008-6. S. 30. (po česky)
- ↑ The Oxford Handbook of Byzantine Studies, s. 508.