Senát (Byzantská ríša): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
dBez shrnutí editace
d typografia
Riadok 1: Riadok 1:
'''Senát''' alebo (po grécky) '''synklétos''' bol politická inštitúcia v [[Byzantská ríša|Byzancii]]. Vznikol z nariadenia [[Konštantín Veľký|Konštantína I.]], ktorý si pre nové hlavné mesto [[Konštantínopol]] prial podobné inštitúcie ako mal [[Rím]].<ref>Senát. In: {{Citácia knihy
'''Senát''' alebo (po grécky) '''synklétos''' bol politická inštitúcia v [[Byzantská ríša|Byzancii]]. Vznikol z nariadenia [[Konštantín Veľký|Konštantína I.]], ktorý si pre nové hlavné mesto [[Konštantínopol]] prial podobné inštitúcie ako mal [[Rím]].<ref>Senát. In: {{Citácia knihy
| priezvisko = Vavřínek
| priezvisko = Vavřínek
| meno = Vladimír
| meno = Vladimír
| odkaz na autora = Vladimír Vavřínek
| odkaz na autora = Vladimír Vavřínek
| priezvisko2 = Balcárek
| priezvisko2 = Balcárek
| meno2 = Petr
| meno2 = Petr
| titul = Encyklopedie Byzance
| titul = Encyklopedie Byzance
| vydanie = 1
| vydanie = 1
| vydavateľ = [[Libri]]
| vydavateľ = [[Libri]]
| miesto = Praha
| miesto = Praha
| rok = 2011
| rok = 2011
| počet strán = 552
| počet strán = 552
⚫
| isbn = 978-80-7277-485-2
⚫
| strany = 430 - 431
| jazyk = po česky
⚫
| isbn = 978-80-7277-485-2
| jazyk = po česky
| strany = 430-431
}}</ref> Na začiatku mal skôr poradnú a ceremoniálnu funkciu, než účasť na výkonnej moci.
}}</ref> Na začiatku mal skôr poradnú a ceremoniálnu funkciu, než účasť na výkonnej moci.


Riadok 24: Riadok 24:
| rok = 2001
| rok = 2001
| počet strán = 479
| počet strán = 479
⚫
| strany = 356-357
| edícia = Historical dictionaries of ancient civilizations and historical eras
| edícia = Historical dictionaries of ancient civilizations and historical eras
| zväzok edície = 4
| zväzok edície = 4
| isbn = 0-8108-3979-2
| isbn = 0-8108-3979-2
| jazyk = po anglicky
| jazyk = po anglicky
⚫
| strany = 356-357
}}</ref> So senátom v Ríme ho zrovnoprávnil [[Constantius II.]] v rokoch [[357]] – [[361]].<ref name="ODB">SENATE. In: ''The Oxford Dictionary of Byzantium'' / edited in chief Alexander P. Kazhdan. New York : [[Oxford University Press]], 1991. 2338 s. ISBN 978-0-19-504652-6. s. 1868 - 1869. (po anglicky)</ref> Zasadnutia senátu zvolával cisár, ktorý ich aj viedol.<ref>{{Citácia periodika
}}</ref> So senátom v Ríme ho zrovnoprávnil [[Constantius II.]] v rokoch [[357]] – [[361]].<ref name="ODB">SENATE. In: ''The Oxford Dictionary of Byzantium'' / edited in chief Alexander P. Kazhdan. New York : [[Oxford University Press]], 1991. 2338 s. ISBN 978-0-19-504652-6. s. 1868-1869. (po anglicky)</ref> Zasadnutia senátu zvolával cisár, ktorý ich aj viedol.<ref>{{Citácia periodika
| priezvisko = Dvornik
| meno = Francis
| priezvisko = Dvornik
| autor =
| meno = Francis
| odkaz na autora = František Dvorník
| autor =
| odkaz na autora = František Dvorník
| spoluautori =
| spoluautori =
| titul = Emperors, Popes, and General Councils
| titul = Emperors, Popes, and General Councils
| periodikum = Dumbarton Oaks Papers
| periodikum = Dumbarton Oaks Papers
| odkaz na periodikum = Dumbarton Oaks Papers
| odkaz na periodikum = Dumbarton Oaks Papers
| rok = 1951
| rok = 1951
| mesiac =
| mesiac =
| ročník =
| ročník =
| číslo = 6
| číslo = 6
| strany = 9
| strany = 9
| url =
| url =
| issn = 0070-7546
| issn = 0070-7546
}}</ref> Cisári zvolávali senát, aby ich nariadenia dostali prostredníctvom schválenia senátom vyššiu autoritu (najmä ako išlo o nepopulárne či kontroverzné opatrenia).<ref>{{Citácia knihy
}}</ref> Cisári zvolávali senát, aby ich nariadenia dostali prostredníctvom schválenia senátom vyššiu autoritu (najmä ako išlo o nepopulárne či kontroverzné opatrenia).<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko =Zástěrová
| priezvisko =Zástěrová
| meno = Bohumila
| meno = Bohumila
| spoluautori = et al.
| spoluautori = et al.
| titul = Dějiny Byzance
| titul = Dějiny Byzance
| prekladatelia =
| prekladatelia =
| vydanie = 1
| vydanie = 1
| vydavateľ = [[Academia]]
| vydavateľ = [[Academia]]
| miesto = Praha
| miesto = Praha
| rok = 1992
| rok = 1992
| počet strán = 529
| počet strán = 529
⚫
| isbn = 80-200-0454-8
| strany = 233
| jazyk = po česky
⚫
| isbn = 80-200-0454-8
| jazyk = po česky
| strany = 233
}}</ref>
}}</ref>


Riadok 66: Riadok 66:


== Senátori ==
== Senátori ==
Hodnosť senátora udeľoval cisár a záviselo to iba na jeho rozhodnutí; vďaka tomu senátori pochádzali z rozličných vrstiev.<ref>''The Oxford Handbook of Byzantine Studies'' / edited by Elizabeth Jeffreys with John Haldon and Robin Cormack. 1st pub. Oxford : Oxford University Press, 2008. 1056 s. ISBN 978-0-19-925246-6. s. 661 - 662. (po anglicky)</ref>
Hodnosť senátora udeľoval cisár a záviselo to iba na jeho rozhodnutí; vďaka tomu senátori pochádzali z rozličných vrstiev.<ref>''The Oxford Handbook of Byzantine Studies'' / edited by Elizabeth Jeffreys with John Haldon and Robin Cormack. 1st pub. Oxford : Oxford University Press, 2008. 1056 s. ISBN 978-0-19-925246-6. s. 661-662. (po anglicky)</ref>
Napriek okrajovej úlohe senátu, jeho členovia stále patrili k vyššej vrstve byzantskej spoločnosti.<ref name="senator">SENATOR. In: ''The Oxford Dictionary of Byzantium'', s. 1869 - 1870.</ref>
Napriek okrajovej úlohe senátu, jeho členovia stále patrili k vyššej vrstve byzantskej spoločnosti.<ref name="senator">SENATOR. In: ''The Oxford Dictionary of Byzantium'', s. 1869 - 1870.</ref>


Senátori boli rozdelení do troch podskupín<ref name="senator"/>:
Senátori boli rozdelení do troch podskupín<ref name="senator"/>:
* illiustrios (gr. ιλλούστριος). Najvyšší titul spomedzi senátorov. Pôvodne epiteton, od druhej polovice 4. storočia titul. Používal sa do 7. storočia, v neskoršej dobe existovali iné tituly, ktoré mu boli rovnocenné. Titul illiustrios nebol dedičný.<ref>ILLUSTRIS. In: ''The Oxford Dictionary of Byzantium'', s. 986 - 987.</ref>
* illiustrios (gr. ιλλούστριος). Najvyšší titul spomedzi senátorov. Pôvodne epiteton, od druhej polovice 4. storočia titul. Používal sa do 7. storočia, v neskoršej dobe existovali iné tituly, ktoré mu boli rovnocenné. Titul illiustrios nebol dedičný.<ref>ILLUSTRIS. In: ''The Oxford Dictionary of Byzantium'', s. 986-987.</ref>
* peribleptos (gr. περίβλεπτος). Prvý raz sa objavuje v roku [[365]]. Posledná zmienka je z roku [[710]], keď označoval nižšiu v miestnej úradníckej hierarchii.<ref>SPECTABILIS. In: ''The Oxford Dictionary of Byzantium'', s.1936</ref>
* peribleptos (gr. περίβλεπτος). Prvý raz sa objavuje v roku [[365]]. Posledná zmienka je z roku [[710]], keď označoval nižšiu v miestnej úradníckej hierarchii.<ref>SPECTABILIS. In: ''The Oxford Dictionary of Byzantium'', s.1936.</ref>
* lamprotatos (gr. λαμπρότατος). Latinská podoba titulu bola clari (kvôli odlíšeniu od clarissimi v Ríme). Lamprotatos bol pôvodne označenie pre všetkých senátorov, po uvedení titulov illiustrios a peribleptos v druhej polovici 4. storočia šlo o titul najnižšiej vrstvy senátorov. Názory na jeho dedičnosť sa rôznia.<ref>CLARISSIMUS. In: ''The Oxford Dictionary of Byzantium'', s. 468.</ref>
* lamprotatos (gr. λαμπρότατος). Latinská podoba titulu bola clari (kvôli odlíšeniu od clarissimi v Ríme). Lamprotatos bol pôvodne označenie pre všetkých senátorov, po uvedení titulov illiustrios a peribleptos v druhej polovici 4. storočia šlo o titul najnižšiej vrstvy senátorov. Názory na jeho dedičnosť sa rôznia.<ref>CLARISSIMUS. In: ''The Oxford Dictionary of Byzantium'', s. 468.</ref>


Riadok 85: Riadok 85:
| rok = 2012
| rok = 2012
| počet strán = 195
| počet strán = 195
| strany = 30
| edícia = Pro Oriente
| edícia = Pro Oriente
| zväzok edície = 15
| zväzok edície = 15
| isbn = 978-80-7465-008-6
| isbn = 978-80-7465-008-6
| jazyk = po česky
| jazyk = po česky
⚫
| strany = 30
}}</ref> V neskorších časoch ([[10. storočie]]) bola používaná už len pri špeciálnych príležitostiach.<ref>''The Oxford Handbook of Byzantine Studies'', s. 508.</ref>
}}</ref> V neskorších časoch ([[10. storočie]]) bola používaná už len pri špeciálnych príležitostiach.<ref>''The Oxford Handbook of Byzantine Studies'', s. 508.</ref>


Verzia z 11:03, 3. august 2014

Senát alebo (po grécky) synklétos bol politická inštitúcia v Byzancii. Vznikol z nariadenia Konštantína I., ktorý si pre nové hlavné mesto Konštantínopol prial podobné inštitúcie ako mal Rím.[1] Na začiatku mal skôr poradnú a ceremoniálnu funkciu, než účasť na výkonnej moci.

Existoval po celú dobu trvania ríše, až do jej konca v roku 1453.[2] So senátom v Ríme ho zrovnoprávnil Constantius II. v rokoch 357 – 361.[3] Zasadnutia senátu zvolával cisár, ktorý ich aj viedol.[4] Cisári zvolávali senát, aby ich nariadenia dostali prostredníctvom schválenia senátom vyššiu autoritu (najmä ako išlo o nepopulárne či kontroverzné opatrenia).[5]

Okrem prevažne ceremoniálnych úloh, niekoľkokrát v (prevažne ranej) histórii Byzancie aktívne zasiahol do diania. Napríklad pri dosadení Anastasia za cisára v roku 491, časť senátorov podporila povstanie Niká v roku 532 a pri poslaní Martiny (manželka Herakleia) spolu so synom Heraklonom do vyhnanstva a pri odsúdení pápeža Martina I. v roku 653.[2] Rovnako mohol mať výraznú úlohu, ak po smrti panovníka bol za cisára vyhlásený jeho neplnoletý syn a bolo treba určiť regenta.

Už aj tak neveľké právomoci senátu ešte oklieštil Lev VI.[3]

Senátori

Hodnosť senátora udeľoval cisár a záviselo to iba na jeho rozhodnutí; vďaka tomu senátori pochádzali z rozličných vrstiev.[6] Napriek okrajovej úlohe senátu, jeho členovia stále patrili k vyššej vrstve byzantskej spoločnosti.[7]

Senátori boli rozdelení do troch podskupín[7]:

  • illiustrios (gr. ιλλούστριος). Najvyšší titul spomedzi senátorov. Pôvodne epiteton, od druhej polovice 4. storočia titul. Používal sa do 7. storočia, v neskoršej dobe existovali iné tituly, ktoré mu boli rovnocenné. Titul illiustrios nebol dedičný.[8]
  • peribleptos (gr. περίβλεπτος). Prvý raz sa objavuje v roku 365. Posledná zmienka je z roku 710, keď označoval nižšiu v miestnej úradníckej hierarchii.[9]
  • lamprotatos (gr. λαμπρότατος). Latinská podoba titulu bola clari (kvôli odlíšeniu od clarissimi v Ríme). Lamprotatos bol pôvodne označenie pre všetkých senátorov, po uvedení titulov illiustrios a peribleptos v druhej polovici 4. storočia šlo o titul najnižšiej vrstvy senátorov. Názory na jeho dedičnosť sa rôznia.[10]

Titul senátora postupne stratil svoju hodnotu, iba najvyšší titul (illiustrios) zabezpečoval výsady. V 7.-9. storočí boli senátori skôr málo významní úradnící, než aristokrati či veľkí vlastníci pôdy. Od 11. storočia sa senátori ako zložka byzantskej spoločnosti opäť objavujú. V tejto dobe šlo o najvyšších úradníkov a vysokých cirkevných hodnostárov. Medzi ich povinnosti patrilo žiť v Konštantínopole, zúčastňovali sa tiež dvorného ceremoniálu.[7]

Budova senátu

Budova, kde zasadal senát, bola obklopená sochami mytologických postáv (napríklad Zeus) a cisárov, nachádzala sa v severnej časti Konštantínovho fóra.[11] Okrem toho Konštantín nechal vybudovať ešte jednu budovu pre senát, tá sa nachádzala pri námestí Augustaion.[12] V neskorších časoch (10. storočie) bola používaná už len pri špeciálnych príležitostiach.[13]

Referencie

  1. ↑ Senát. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri, 2011. 552 s. ISBN 978-80-7277-485-2. S. 430-431. (po česky)
  2. ↑ a b SENATE. In: ROSSER, John H. Historical dictionary of Byzantium. Lanham, Md : Scarecrow Press, 2001. 479 s. (Historical dictionaries of ancient civilizations and historical eras; zv. 4.) ISBN 0-8108-3979-2. S. 356-357. (po anglicky)
  3. ↑ a b SENATE. In: The Oxford Dictionary of Byzantium / edited in chief Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 978-0-19-504652-6. s. 1868-1869. (po anglicky)
  4. ↑ DVORNIK, Francis. Emperors, Popes, and General Councils. Dumbarton Oaks Papers, 1951, čís. 6, s. 9. ISSN 0070-7546.
  5. ↑ ZÁSTĚROVÁ, Bohumila, et al. Dějiny Byzance. 1. vyd. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 233. (po česky)
  6. ↑ The Oxford Handbook of Byzantine Studies / edited by Elizabeth Jeffreys with John Haldon and Robin Cormack. 1st pub. Oxford : Oxford University Press, 2008. 1056 s. ISBN 978-0-19-925246-6. s. 661-662. (po anglicky)
  7. ↑ a b c SENATOR. In: The Oxford Dictionary of Byzantium, s. 1869 - 1870.
  8. ↑ ILLUSTRIS. In: The Oxford Dictionary of Byzantium, s. 986-987.
  9. ↑ SPECTABILIS. In: The Oxford Dictionary of Byzantium, s.1936.
  10. ↑ CLARISSIMUS. In: The Oxford Dictionary of Byzantium, s. 468.
  11. ↑ SENATE HOUSE. In: The Oxford Dictionary of Byzantium, s.1869
  12. ↑ SCHREINER, Peter. Konstantinopol: dějiny a archeologie. Praha : Pavel Mervart, 2012. 195 s. (Pro Oriente; zv. 15.) ISBN 978-80-7465-008-6. S. 30. (po česky)
  13. ↑ The Oxford Handbook of Byzantine Studies, s. 508.

Pozri aj

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Senát_(Byzantská_ríša)&oldid=5831935“