Ladislav Škultéty-Gabriš: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 1: Riadok 1:
'''Ladislav Škultéty-Gábriš '''alebo''' László Skultéty''' (* [[27. jún]] [[1738]], [[Mojtín]], vtedy [[Uhorsko]] ako súčasť [[habsburská monarchia|habsburskej monarchie]], - † [[19. august]] [[1831]], [[Sânnicolau Mic]] [= Svätý Mikuláš, dnes súčasť [[Arad (mesto)|Arad]]u], [[Rumunsko]]) - bol maďarský [[vojak]], [[husár]], jeden z najdlhšie slúžiacich vojakov histórie [[vojenstvo|vojenstva]] sveta.
'''Ladislav Škultéty-Gábriš '''alebo''' Skultéty László''' (* [[27. jún]] [[1738]], [[Mojtín]], vtedy [[Uhorsko]] ako súčasť [[habsburská monarchia|habsburskej monarchie]], - † [[19. august]] [[1831]], [[Sânnicolau Mic]] [= Svätý Mikuláš, dnes súčasť [[Arad (mesto)|Arad]]u], [[Rumunsko]]) - bol maďarsko-slovenský [[vojak]], [[husár]], jeden z najdlhšie slúžiacich vojakov histórie [[vojenstvo|vojenstva]] sveta.


== Biografia ==
== Biografia ==

Verzia z 08:23, 18. august 2014

Ladislav Škultéty-Gábriš alebo Skultéty László (* 27. jún 1738, Mojtín, vtedy Uhorsko ako súčasť habsburskej monarchie, - † 19. august 1831, Sânnicolau Mic [= Svätý Mikuláš, dnes súčasť Aradu], Rumunsko) - bol maďarsko-slovenský vojak, husár, jeden z najdlhšie slúžiacich vojakov histórie vojenstva sveta.

Biografia

Narodil sa 27. júna roku 1738 v Mojtíne. Už ako 12-ročný sa v roku 1750 stal dobrovoľníkom v armáde. Väčšinu svojho života pôsobil v husárskom pluku. Jeho vojenská kariéra sa začala počas sedemročnej vojny. Prvá bitka, ktorej sa zúčastnil bola pri Lovosiciach. Počas svojho života bol trikrát zranený. Po prvýkrát utrpel zranenie v bitke pri Kolíne. V roku 1768 bol jeho pluk rozpustený a prešiel do husárskeho pluku grófa Baranya, kde pôsobil až do konca svojho života. V roku 1775 sa stal vicekaprálom, v roku 1778 kaprálom. V roku 1790 bol povýšený na strážmajstra a stal sa i zástavníkom pluku. Počas rokov 17871791 sa Gabriš zúčastnil vojny proti Turkom. Ako 77-ročný sa zúčastnil vojenskej výpravy do Ruska. Ladislav Škúltéty-Gábriš bol v armáde 81 rokov a zúčastnil sa za toto obdobie 22 vojenských ťažení. Zvlášť sa vyznamenal pri dobytí Berlína v sedemročnej vojne (v rokoch 1756 - 1763) a pri obliehaní Belehradu (v rokoch 1789 - 1790). Bol držiteľom dvoch významných vojenských vyznamenaní: Striebornej medaily za hrdinstvo a delového kríža. Svojimi činmi a enormne dlhou službou v armáde sa stal ako „večný vojak“ známym v celej Rakúskej armáde. Je jedným z hrdinov románov Jána Martiša: Cisársky večný vojak a V službách štyroch cisárov. Podľa všetkého bol najdlhšie slúžiacim vojakom v histórii.

Zdroje