Pľúcna embólia

Pľúcna embólia je vniknutie embolu do pľúcnej tepny alebo jej vetiev, čo vedie k narušeniu krvného prúdu. Embolom je najčastejšie trombus. Následne môže dôjsť k infarktu pľúc.

Etiopatogenéza

Asi 90% embolov sú tromby, ktoré sa uvoľnili z hlbokých žíl končatín pri trombóze, panvových žíl po operácii, či pôrode, výnimočne z pravého srdca. Ohrozuje hlavne pri ležaní, znehybnení dolných končatín, srdcovom zlyhaní ,zhustení krvi, či infúziách hypertonických roztokov, obmedzenom odtoku krvi z oblasti dolnej dutej žily, operácií v malej panve a pri podávaní antikoncepčných steroidov ai. Vzniká náhle pri zmene polohy alebo pri defekácii. Ak sú tromby malé dostanú sa až do malých vetiev pľúcnice na perifériu pľúc.

Klinický obraz

1. masívna pľúcna embólia- do pľúcnice alebo do jej hlavných vetiev spôsobí zväčša okamžitú smrť. Ak sa tak nestane, vznikne šok alebo obraz akútneho pľúcneho srdca. Chorého sa zmocní strach zo smrti a úzkosť. Má zvieravú bolesť na hrudi z ischémie srdcového svalu, vyskytuje sa dýchavica, cyanóza, pacient je bledý, pokrytý studeným potom, klesá mu tlak krvi a má nitkovitý pulz, psychické poruchy alebo zmeny vedomia sú tiež prítomné.
2. infarkt pľúc- objavuje sa dýchavica, bolesť ktorá má pleurálny charakter, kašeľ s prímesou krvi, srdcová akcia je zrýchlená, zvýšená teplota.
3. pľúcna mikroembolizácia- drobné emboly sa dostanú do periférnych vetvičiek. Jedna mikroembolizácia sa neprejaví ale za sebou idúce áno. Hlavným príznakom je narastajúca dýchavica, prípadne bolesti na hrudníku pleurálneho charakteru.
4. funkčné následky embolizácie v typických prípadoch sa zvyšuje tlak v pľúcnici, potom pred prekážkou v pravej srdcovej komore, v pravej predsieni a vo veľkých žilách pred pravým srdcom. Pr. srdce je zaťažené, znižuje sa jeho výkonnosť. Zmenšenie prietoku krvi zhoršuje návrat krvi z pľúc do ľavého srdca, znižuje sa aj jeho výkonnosť, klesá krvný tlak. U niektorých vzniká šok. Pacient môže mať stenokardie a na EKG sú zmeny ako pri IM. Preto je ťažké rozlíšiť embóliu od IM. Následkom je znížená saturácia krvi kyslíkom (hypoxémia).

Liečba

Cieľom je zmenšiť veľkosť embolu a uvoľniť tak pľúcny krvný obeh, zabezpečiť zásobenie organizmu kyslíkom, zabrániť vzniku šoku alebo liečiť už vzniknutý šok a kardiotonickou liečbou podporovať srdcovú činnosť.

Zmenšenie veľkosti embolizovaného trombu- možno dosiahnuť trombolýzou, najčatejšie sa používa streptokináza vo vnútrožilovej aplikácii. Možno ju podávať aj priamo do pľúcnice žilovým katétrom. Veľmi dôležitá je antikoagulačná liečba, lebo zabraňuje zväčšovaniu trombu a obmedzuje možnosť ďalších embolizácií. Najčastejšie sa používa heparín.