Stáčanie priamky apsíd: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 19:10, 6. október 2014

Stáčanie priamky apsíd alebo stáčanie periapsidy (v prípade, že ide o apsidovú priamku telesa obiehajúceho okolo Slnka, hovorí sa o stáčaní perihélia) je pohyb eliptickej obežnej dráhy kozmického telesa v priestore. Priamka apsíd je priamka prechádzajúca apsidami obežnej dráhy telesa, čiže jeho najbližším a najvzdialenejším bodom od centrálneho telesa. Táto priamka sa v dôsledku dráhových porúch a zakrievenia časopriestoru otáča, čo znamená, že apsidy menia v priestore svoju polohu.

Stáčanie priamky apsíd planét slnečnej sústavy bolo objavené najprv u Merkúra, u ktorého je tento pohyb najvýraznejší. Bod perihélia Merkúra sa za jedno storočie posunie o 9 minút, 34 sekúnd. U všetkých planétach prebieha stáčanie perihélia v prográdnom smere, čiže v smere ich obehu okolo Slnka.

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
 [[Súbor:Mercure orbite precession.png|thumb|Stáčanie perihélia u [[Merkúr]]a]]
-'''Stáčanie priamky apsíd''' alebo '''stáčanie periapsidy''' (v prípade, že ide o [[priamka apsíd|apsidovú priamku]] telesa obiehajúceho okolo [[Slnko|Slnka]], hovorí sa o '''stáčaní perihélia''') je pohyb [[eliptická dráha|eliptickej obežnej dráhy]] kozmického telesa v priestore. Priamka apsíd je [[priamka]] prechádzajúca [[Apsida (astronómia)|apsidami]] obežnej dráhy telesa, čiže jeho najbližším a najvzdialenejším bodom od centrálneho telesa. Táto priamka sa v dôsledku [[poruchy dráhy|dráhových porúch]] a zakrievenia [[Priestoročas|časopriestoru]] otáča, čo znamená, že apsidy menia v [[priestor]]e svoju polohu.
+'''Stáčanie priamky apsíd''' alebo '''stáčanie periapsidy''' (v prípade, že ide o [[priamka apsíd|apsidovú priamku]] telesa obiehajúceho okolo [[Slnko|Slnka]], hovorí sa o '''stáčaní perihélia''') je pohyb [[eliptická dráha|eliptickej obežnej dráhy]] kozmického telesa v priestore. Priamka apsíd je [[priamka]] prechádzajúca [[Apsida (astronómia)|apsidami]] obežnej dráhy telesa, čiže jeho najbližším a najvzdialenejším bodom od centrálneho telesa. Táto priamka sa v dôsledku [[poruchy dráhy|dráhových porúch]] a zakrievenia [[časopriestor]]u otáča, čo znamená, že apsidy menia v [[priestor]]e svoju polohu.
 Stáčanie priamky apsíd planét slnečnej sústavy bolo objavené najprv u [[Merkúr]]a, u ktorého je tento pohyb najvýraznejší. Bod [[perihélium|perihélia]] Merkúra sa za jedno [[storočie]] posunie o 9 minút, 34 sekúnd. U všetkých planétach prebieha stáčanie perihélia v [[prográdna dráha|prográdnom smere]], čiže v smere ich obehu okolo Slnka.