Ruda: Rozdiel medzi revíziami
d wl. |
d wikiodkazy |
||
Riadok 15: | Riadok 15: | ||
Výsledkom procesu úprav je kov a [[jalovina]] (alebo hlušina), teda hornina ochudobnená o žiadaný kov, prípadne aj ďalšie substancie. Väčšina rúd sa vyznačuje zvýšenou [[hmotnosť]]ou a [[kov]]ovým vzhľadom, preto sa za ne niekedy označujú aj suroviny podobných vlastností, z ktorých sa nezískavajú kovy, ale niektoré nekovové prvky (napr. [[pyrit]] – FeS<sub>2</sub>, ktorý síce obsahuje železo ale používa skôr na získavanie síry). |
Výsledkom procesu úprav je kov a [[jalovina]] (alebo hlušina), teda hornina ochudobnená o žiadaný kov, prípadne aj ďalšie substancie. Väčšina rúd sa vyznačuje zvýšenou [[hmotnosť]]ou a [[kov]]ovým vzhľadom, preto sa za ne niekedy označujú aj suroviny podobných vlastností, z ktorých sa nezískavajú kovy, ale niektoré nekovové prvky (napr. [[pyrit]] – FeS<sub>2</sub>, ktorý síce obsahuje železo ale používa skôr na získavanie síry). |
||
V anglickej alebo ruskej terminológii sú za rudy považované všetky [[nerastná surovina|prírodné suroviny]], ktoré sa nevyužívajú v prírodnom stave a je potrebná ich technologická úprava<ref>Vladár, J. a kolektív 1981: ''[[Encyklopédia Slovenska]] V. zväzok R - Š.'' Veda, Bratislava, s. 173</ref>. |
V anglickej alebo ruskej terminológii sú za rudy považované všetky [[nerastná surovina|prírodné suroviny]], ktoré sa nevyužívajú v prírodnom stave a je potrebná ich technologická úprava<ref>Vladár, J. a kolektív 1981: ''[[Encyklopédia Slovenska]] V. zväzok R - Š.'' [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], Bratislava, s. 173</ref>. |
||
Ruda môže obsahovať chemicky rozpustenú látku (vo forme solí; napr. [[železo|železná]] ruda, [[hliník]]ová ruda [[bauxit]]) alebo už pevnú formu žiadanej látky – [[minerál]]u (napr. zlato vo forme [[nugget]]ov, [[diamant]]y). Rozlišujú sa rudy čiernych, [[farebný kov|farebných]] a [[drahý kov|drahých kovov]]. Rudné minerály sú tvorené väčšinou chemickými zlúčeninami (ako [[oxid]]y, [[sulfid]]y, [[Kremičitan|silikáty]], [[halogenid]]y, [[hydroxid]]y, [[uhličitan]]y, [[fosforečnan]]y a pod.), alebo sa vyskytujú v rýdzej forme. |
Ruda môže obsahovať chemicky rozpustenú látku (vo forme solí; napr. [[železo|železná]] ruda, [[hliník]]ová ruda [[bauxit]]) alebo už pevnú formu žiadanej látky – [[minerál]]u (napr. zlato vo forme [[nugget]]ov, [[diamant]]y). Rozlišujú sa rudy čiernych, [[farebný kov|farebných]] a [[drahý kov|drahých kovov]]. Rudné minerály sú tvorené väčšinou chemickými zlúčeninami (ako [[oxid]]y, [[sulfid]]y, [[Kremičitan|silikáty]], [[halogenid]]y, [[hydroxid]]y, [[uhličitan]]y, [[fosforečnan]]y a pod.), alebo sa vyskytujú v rýdzej forme. |
Verzia z 07:58, 30. október 2014
Ruda je nerastná surovina – minerál alebo hornina, obsahujúca ekonomicky významný podiel chemických prvkov, väčšinou kovov, dosiahnuteľných hlavne priemyselnou ťažbou. Ruda sa ťaží (doluje) a ďalej upravuje tak, aby sa z nej získala žiadaná surovina. Z hľadiska slovenskej legislatívy ide väčšinou o vyhradené suroviny[1].
Výsledkom procesu úprav je kov a jalovina (alebo hlušina), teda hornina ochudobnená o žiadaný kov, prípadne aj ďalšie substancie. Väčšina rúd sa vyznačuje zvýšenou hmotnosťou a kovovým vzhľadom, preto sa za ne niekedy označujú aj suroviny podobných vlastností, z ktorých sa nezískavajú kovy, ale niektoré nekovové prvky (napr. pyrit – FeS2, ktorý síce obsahuje železo ale používa skôr na získavanie síry).
V anglickej alebo ruskej terminológii sú za rudy považované všetky prírodné suroviny, ktoré sa nevyužívajú v prírodnom stave a je potrebná ich technologická úprava[2].
Ruda môže obsahovať chemicky rozpustenú látku (vo forme solí; napr. železná ruda, hliníková ruda bauxit) alebo už pevnú formu žiadanej látky – minerálu (napr. zlato vo forme nuggetov, diamanty). Rozlišujú sa rudy čiernych, farebných a drahých kovov. Rudné minerály sú tvorené väčšinou chemickými zlúčeninami (ako oxidy, sulfidy, silikáty, halogenidy, hydroxidy, uhličitany, fosforečnany a pod.), alebo sa vyskytujú v rýdzej forme.
Pojmom ruda sa teda označujú horniny (minerály) s určitým množstvom žiadanej suroviny. Ložisko rudy môže obsahovať taký rozsah mineralizácie, ktorý dnes nemusí byť využiteľný (ekonomicky, technologicky). Táto situácia sa však v závislosti na cene suroviny, jej dostupnosti, potrebe a pod. môže zmeniť, a už vyťažené ložiská sa môžu znovu otvoriť, resp. ochudobnená hornina (hlušina) znovu prepracovať.
Najznámejšie rudy
- Argentit: Ag2S strieborná ruda
- Baryt: BaSO4
- Bauxit Al2O3 hliníková ruda
- Beryl: Be3Al2 (SiO3)6
- Bornit: Cu5FeS4
- Kasiterit: SnO2 cínová ruda
- Chalkopyrit: CuFeS2 (meď, síra)
- Chromit: (Fe, Mg)Cr2O4 chróm, železo
- Cinabarit: HgS ruda ortuťová ruda
- Kobaltit: (Co, Fe) AsS
- Columbit-Tantalit: (Fe, Mn)(Nb, Ta)2O6
- Galenit: PbS olovo
- Zlato: Au, obvykle asociované s kremeňom
- Hematit: Fe2O3 železo
- Ilmenit: FeTiO3
- Magnetit: Fe3O4 železo
- Molybdenit: MoS2
- Pentlandit:(Fe, Ni)9S8
- Pyroluzit:MnO2
- Scheelit: CaWO4
- Siderit: ocieľok FeCO3
- Sfalerit: ZnS
- Uraninit: UO2 surovina kovového uránu
- Volframit: (Fe, Mn)WO4 volfrám
Referencie
- ↑ Banský zákon - Zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva [online]. vyvlastnenie.sk, [cit. 2009-04-21]. Dostupné online.
- ↑ Vladár, J. a kolektív 1981: Encyklopédia Slovenska V. zväzok R - Š. Veda, Bratislava, s. 173
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému ruda.