Ruda: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d wl.
d wikiodkazy
Riadok 15: Riadok 15:
Výsledkom procesu úprav je kov a [[jalovina]] (alebo hlušina), teda hornina ochudobnená o žiadaný kov, prípadne aj ďalšie substancie. Väčšina rúd sa vyznačuje zvýšenou [[hmotnosť]]ou a [[kov]]ovým vzhľadom, preto sa za ne niekedy označujú aj suroviny podobných vlastností, z ktorých sa nezískavajú kovy, ale niektoré nekovové prvky (napr. [[pyrit]] – FeS<sub>2</sub>, ktorý síce obsahuje železo ale používa skôr na získavanie síry).
Výsledkom procesu úprav je kov a [[jalovina]] (alebo hlušina), teda hornina ochudobnená o žiadaný kov, prípadne aj ďalšie substancie. Väčšina rúd sa vyznačuje zvýšenou [[hmotnosť]]ou a [[kov]]ovým vzhľadom, preto sa za ne niekedy označujú aj suroviny podobných vlastností, z ktorých sa nezískavajú kovy, ale niektoré nekovové prvky (napr. [[pyrit]] – FeS<sub>2</sub>, ktorý síce obsahuje železo ale používa skôr na získavanie síry).


V anglickej alebo ruskej terminológii sú za rudy považované všetky [[nerastná surovina|prírodné suroviny]], ktoré sa nevyužívajú v prírodnom stave a je potrebná ich technologická úprava<ref>Vladár, J. a kolektív 1981: ''[[Encyklopédia Slovenska]] V. zväzok R - Š.'' Veda, Bratislava, s. 173</ref>.
V anglickej alebo ruskej terminológii sú za rudy považované všetky [[nerastná surovina|prírodné suroviny]], ktoré sa nevyužívajú v prírodnom stave a je potrebná ich technologická úprava<ref>Vladár, J. a kolektív 1981: ''[[Encyklopédia Slovenska]] V. zväzok R - Š.'' [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], Bratislava, s. 173</ref>.


Ruda môže obsahovať chemicky rozpustenú látku (vo forme solí; napr. [[železo|železná]] ruda, [[hliník]]ová ruda [[bauxit]]) alebo už pevnú formu žiadanej látky – [[minerál]]u (napr. zlato vo forme [[nugget]]ov, [[diamant]]y). Rozlišujú sa rudy čiernych, [[farebný kov|farebných]] a [[drahý kov|drahých kovov]]. Rudné minerály sú tvorené väčšinou chemickými zlúčeninami (ako [[oxid]]y, [[sulfid]]y, [[Kremičitan|silikáty]], [[halogenid]]y, [[hydroxid]]y, [[uhličitan]]y, [[fosforečnan]]y a pod.), alebo sa vyskytujú v rýdzej forme.
Ruda môže obsahovať chemicky rozpustenú látku (vo forme solí; napr. [[železo|železná]] ruda, [[hliník]]ová ruda [[bauxit]]) alebo už pevnú formu žiadanej látky – [[minerál]]u (napr. zlato vo forme [[nugget]]ov, [[diamant]]y). Rozlišujú sa rudy čiernych, [[farebný kov|farebných]] a [[drahý kov|drahých kovov]]. Rudné minerály sú tvorené väčšinou chemickými zlúčeninami (ako [[oxid]]y, [[sulfid]]y, [[Kremičitan|silikáty]], [[halogenid]]y, [[hydroxid]]y, [[uhličitan]]y, [[fosforečnan]]y a pod.), alebo sa vyskytujú v rýdzej forme.

Verzia z 07:58, 30. október 2014

Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Ruda pozri Ruda (rozlišovacia stránka).
Vzorka páskovanej železnej rudy z barbertonského zelenokameňového pásma v Južnej Afrike

Ruda je nerastná surovina – minerál alebo hornina, obsahujúca ekonomicky významný podiel chemických prvkov, väčšinou kovov, dosiahnuteľných hlavne priemyselnou ťažbou. Ruda sa ťaží (doluje) a ďalej upravuje tak, aby sa z nej získala žiadaná surovina. Z hľadiska slovenskej legislatívy ide väčšinou o vyhradené suroviny[1].

Výsledkom procesu úprav je kov a jalovina (alebo hlušina), teda hornina ochudobnená o žiadaný kov, prípadne aj ďalšie substancie. Väčšina rúd sa vyznačuje zvýšenou hmotnosťou a kovovým vzhľadom, preto sa za ne niekedy označujú aj suroviny podobných vlastností, z ktorých sa nezískavajú kovy, ale niektoré nekovové prvky (napr. pyrit – FeS2, ktorý síce obsahuje železo ale používa skôr na získavanie síry).

V anglickej alebo ruskej terminológii sú za rudy považované všetky prírodné suroviny, ktoré sa nevyužívajú v prírodnom stave a je potrebná ich technologická úprava[2].

Ruda môže obsahovať chemicky rozpustenú látku (vo forme solí; napr. železná ruda, hliníková ruda bauxit) alebo už pevnú formu žiadanej látky – minerálu (napr. zlato vo forme nuggetov, diamanty). Rozlišujú sa rudy čiernych, farebných a drahých kovov. Rudné minerály sú tvorené väčšinou chemickými zlúčeninami (ako oxidy, sulfidy, silikáty, halogenidy, hydroxidy, uhličitany, fosforečnany a pod.), alebo sa vyskytujú v rýdzej forme.

Chromit, jediná ruda chrómu

Pojmom ruda sa teda označujú horniny (minerály) s určitým množstvom žiadanej suroviny. Ložisko rudy môže obsahovať taký rozsah mineralizácie, ktorý dnes nemusí byť využiteľný (ekonomicky, technologicky). Táto situácia sa však v závislosti na cene suroviny, jej dostupnosti, potrebe a pod. môže zmeniť, a už vyťažené ložiská sa môžu znovu otvoriť, resp. ochudobnená hornina (hlušina) znovu prepracovať.

Najznámejšie rudy

Vzorka rudy uránu
Drobná drúza akantitu a argentitu - ruda striebra, Maroko

Referencie

  1. Banský zákon - Zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva [online]. vyvlastnenie.sk, [cit. 2009-04-21]. Dostupné online.
  2. Vladár, J. a kolektív 1981: Encyklopédia Slovenska V. zväzok R - Š. Veda, Bratislava, s. 173

Pozri aj

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému ruda.