Karneval zvierat: Rozdiel medzi revíziami
fix2 |
d medzera (pred ''Divoké) |
||
Riadok 28: | Riadok 28: | ||
Dielo je určené pre dva [[klavír]]y a komorné hudobné teleso. [[Zvonkohra]] (prípadne [[čelesta]]) v skladbe nahradila dnes už veľmi vzácnu [[sklenená harmonika|sklenenú harmoniku]], ktorá sa vyskytovala v skladateľom požadovanom obsadení. Ide tiež o jedno z prvých diel klasickej hudby, v ktorom je využitý [[xylofón]]. Dielo sa však dnes často hráva i v úprave pre dva klavíry a veľký [[orchester]]. |
Dielo je určené pre dva [[klavír]]y a komorné hudobné teleso. [[Zvonkohra]] (prípadne [[čelesta]]) v skladbe nahradila dnes už veľmi vzácnu [[sklenená harmonika|sklenenú harmoniku]], ktorá sa vyskytovala v skladateľom požadovanom obsadení. Ide tiež o jedno z prvých diel klasickej hudby, v ktorom je využitý [[xylofón]]. Dielo sa však dnes často hráva i v úprave pre dva klavíry a veľký [[orchester]]. |
||
Cyklus začína tremolom oboch klavírov, do ktorého vstupujú sláčikové nástroje. Melódiu ukončia klavíry rýchlym behom po klávesnici v protichodnom smere. Nasleduje sláčiková pochodová téma, ktorú doprevádzajú klavíry. V druhej časti, ''Sliepky a kohúti'' počujeme oba klavíry, kontrabas a občasné klarinetové sóla. ''Antilopy (rýchle zvieratá)'', alebo tiež''Divoké somáre (rýchle zvieratá)'' vykresľujú klavíry rýchlym preháňaním sa po klávesnici. Ide o [[Somár ázijský|somáre ázijské]] ktoré sú známe svojou schopnosťou behať veľkou rýchlosťou.<ref name="musescore">[http://musescore.com/mike_magatagan/scores/40354 Movement 3 (Wild Asses; Swift Animals)], MuseScore, "The Carnival of the Animals" </ref><ref name="EDGE">[http://www.edgeofexistence.org/mammals/species_info.php?id=14 Asiatic Wild Ass (Equus hemionus)], Evolutionarily Distinct and Globally Endangered (EDGE)</ref><ref name="ADW">[http://animaldiversity.ummz.umich.edu/accounts/Equus_hemionus/ Equus hemionus, part "Behavior"], Animal Diversity Web, University of Michigan</ref> Časť ''Korytnačky'' je založená na drastickom spomalení melódie slávneho kankánu z [[Jacques Offenbach|Offenbachovej]] operety ''Orfeus v podsvetí'' v podaní jedného klavíra a sláčikov. Pri zhudobnení ''Slona'' zasa skladateľ využil Tanec sýlf od [[Hector Berlioz|Hectora Berlioza]]. Je tu počuť klavír hrajúci triolovu melódiu a ťažkopádny kontrabas. V časti ''Klokany'' napodobujú klavíry tieto zvieratá pomocou povabných kvínt. ''Akvárium'' je jednou z najlepších častí celej skladby. Sláčiky, klavíry, flauta s pomocou glissánd zvonkohry (prípadne čelesty) vďaka skvelej inštrumentácií navodzujú dojem mágie a tajomna. Časť ''Bytosť s dlhými ušami'' je opäť parodická a zámerne nie je skladateľom nazvaná osol. Koho dvoje husle v tejto najmenej melodickej časti skladby parodujú, však známe nie je. Nasleduje časť ''Kukučka v hlbokom lese'', kde známeho vtáka napodobňuje klarinet na pozadí oboch klavírov. Skladateľ ostal pri vtáčej téme aj v nasledujúcej ''Voliére'', kde vtáči spev imituje flauta, klavír a sláčiky. V diele dostali ''Klaviristi'' možnosť precvičiť si stupnice, podobným spôsobom ako poslucháči konzervatória. Ide o ďalší z humorných prvkov. Nasledujú ''Skameneliny'', kde Saint-Saëns využíva svoju vlastnú melódiu zo [[symfonická báseň|symfonickej básne]] ''Tanec kostlivcov (Danse macabre''). Potom už prichádza najslávnejšia melódia celej skladby – lyrická ''Labuť'' v podaní violončela a sprievodu dvoch klavírov sa svojím charakterom vymyká z celej skladby. Melodická linka je tu majstrovsky vystavaní a ''Labuť'' sa stala repertoárovou skladbou každého violončelistu. Vo ''Finále'' sa v plnej sile predvedie celý súbor – sú tu zreprízované fragmenty tém všetkých častí cyklu. Táto energická veta efektne uzatvára celú skladbu. |
Cyklus začína tremolom oboch klavírov, do ktorého vstupujú sláčikové nástroje. Melódiu ukončia klavíry rýchlym behom po klávesnici v protichodnom smere. Nasleduje sláčiková pochodová téma, ktorú doprevádzajú klavíry. V druhej časti, ''Sliepky a kohúti'' počujeme oba klavíry, kontrabas a občasné klarinetové sóla. ''Antilopy (rýchle zvieratá)'', alebo tiež ''Divoké somáre (rýchle zvieratá)'' vykresľujú klavíry rýchlym preháňaním sa po klávesnici. Ide o [[Somár ázijský|somáre ázijské]] ktoré sú známe svojou schopnosťou behať veľkou rýchlosťou.<ref name="musescore">[http://musescore.com/mike_magatagan/scores/40354 Movement 3 (Wild Asses; Swift Animals)], MuseScore, "The Carnival of the Animals" </ref><ref name="EDGE">[http://www.edgeofexistence.org/mammals/species_info.php?id=14 Asiatic Wild Ass (Equus hemionus)], Evolutionarily Distinct and Globally Endangered (EDGE)</ref><ref name="ADW">[http://animaldiversity.ummz.umich.edu/accounts/Equus_hemionus/ Equus hemionus, part "Behavior"], Animal Diversity Web, University of Michigan</ref> Časť ''Korytnačky'' je založená na drastickom spomalení melódie slávneho kankánu z [[Jacques Offenbach|Offenbachovej]] operety ''Orfeus v podsvetí'' v podaní jedného klavíra a sláčikov. Pri zhudobnení ''Slona'' zasa skladateľ využil Tanec sýlf od [[Hector Berlioz|Hectora Berlioza]]. Je tu počuť klavír hrajúci triolovu melódiu a ťažkopádny kontrabas. V časti ''Klokany'' napodobujú klavíry tieto zvieratá pomocou povabných kvínt. ''Akvárium'' je jednou z najlepších častí celej skladby. Sláčiky, klavíry, flauta s pomocou glissánd zvonkohry (prípadne čelesty) vďaka skvelej inštrumentácií navodzujú dojem mágie a tajomna. Časť ''Bytosť s dlhými ušami'' je opäť parodická a zámerne nie je skladateľom nazvaná osol. Koho dvoje husle v tejto najmenej melodickej časti skladby parodujú, však známe nie je. Nasleduje časť ''Kukučka v hlbokom lese'', kde známeho vtáka napodobňuje klarinet na pozadí oboch klavírov. Skladateľ ostal pri vtáčej téme aj v nasledujúcej ''Voliére'', kde vtáči spev imituje flauta, klavír a sláčiky. V diele dostali ''Klaviristi'' možnosť precvičiť si stupnice, podobným spôsobom ako poslucháči konzervatória. Ide o ďalší z humorných prvkov. Nasledujú ''Skameneliny'', kde Saint-Saëns využíva svoju vlastnú melódiu zo [[symfonická báseň|symfonickej básne]] ''Tanec kostlivcov (Danse macabre''). Potom už prichádza najslávnejšia melódia celej skladby – lyrická ''Labuť'' v podaní violončela a sprievodu dvoch klavírov sa svojím charakterom vymyká z celej skladby. Melodická linka je tu majstrovsky vystavaní a ''Labuť'' sa stala repertoárovou skladbou každého violončelistu. Vo ''Finále'' sa v plnej sile predvedie celý súbor – sú tu zreprízované fragmenty tém všetkých častí cyklu. Táto energická veta efektne uzatvára celú skladbu. |
||
Karneval zvierat sa stal skladbou často hravanou na koncertoch vážnej hudby určených pre deti, a výbornou pomôckou pre učiteľov snažiacich sa deťom spopularizovať a priblížiť klasickú hudbu. Je to však vďačná skladba i pre dospelých poslucháčov. Niektoré časti skladby, najmä ''Labuť'', ''Akvárium'' a ''Finále'' sa často objavujú na filmových [[soundtrack]]och. |
Karneval zvierat sa stal skladbou často hravanou na koncertoch vážnej hudby určených pre deti, a výbornou pomôckou pre učiteľov snažiacich sa deťom spopularizovať a priblížiť klasickú hudbu. Je to však vďačná skladba i pre dospelých poslucháčov. Niektoré časti skladby, najmä ''Labuť'', ''Akvárium'' a ''Finále'' sa často objavujú na filmových [[soundtrack]]och. |
Verzia z 09:44, 1. november 2014
Le Carnaval des Animaux | |
Druh skladby | komorná skladba |
---|---|
Vznik | 1886 |
Približná dĺžka | 23 min. |
Časti skladby | |
| |
Inštrumentácia | |
Fl., Cl. – Sil., Camp-la (Cel.) – 2 Pno – 2 Vn., Viola, Vlc., Cb. |
Karneval zvierat (Le Carnaval des Animaux) je dielo francúzskeho skladateľa Camille Saint-Saënsa.
Skladbu je možno považovať za suitu, hoci skladateľ ju vtipne otituloval ako "veľkú zoologickú fantáziu". Dielo bolo zložené vo februári 1886 počas Saint-Saënsovej dovolenky v Rakúsku. Humorne ladené dielo malo na premiére v roku 1887 úspech, skladateľ sa však obával, aby mu neprinieslo povesť skladateľa ľahšej múzy. Chcel si udržať reputáciu vážneho skladateľa, ktorý skladá hlbokú hudbu, a preto doživotne zakázal hrať Karneval zvierat, s výnimkou Labute. Po skladateľovej smrti bolo ale dielo vydané a stalo sa jeho najpopulárnejším. Skladba je akýsi odľahčený a duchaplný hudobný cyklus, ktorý využíva viaceré humorné prvky. Ide predovšetkým o parodované citácie melódií iných skladateľov. Napriek tomu, že charakterovo ide o ľahšie dielo, oba klavírne party sú mimoriadne náročné.
Dielo je určené pre dva klavíry a komorné hudobné teleso. Zvonkohra (prípadne čelesta) v skladbe nahradila dnes už veľmi vzácnu sklenenú harmoniku, ktorá sa vyskytovala v skladateľom požadovanom obsadení. Ide tiež o jedno z prvých diel klasickej hudby, v ktorom je využitý xylofón. Dielo sa však dnes často hráva i v úprave pre dva klavíry a veľký orchester.
Cyklus začína tremolom oboch klavírov, do ktorého vstupujú sláčikové nástroje. Melódiu ukončia klavíry rýchlym behom po klávesnici v protichodnom smere. Nasleduje sláčiková pochodová téma, ktorú doprevádzajú klavíry. V druhej časti, Sliepky a kohúti počujeme oba klavíry, kontrabas a občasné klarinetové sóla. Antilopy (rýchle zvieratá), alebo tiež Divoké somáre (rýchle zvieratá) vykresľujú klavíry rýchlym preháňaním sa po klávesnici. Ide o somáre ázijské ktoré sú známe svojou schopnosťou behať veľkou rýchlosťou.[1][2][3] Časť Korytnačky je založená na drastickom spomalení melódie slávneho kankánu z Offenbachovej operety Orfeus v podsvetí v podaní jedného klavíra a sláčikov. Pri zhudobnení Slona zasa skladateľ využil Tanec sýlf od Hectora Berlioza. Je tu počuť klavír hrajúci triolovu melódiu a ťažkopádny kontrabas. V časti Klokany napodobujú klavíry tieto zvieratá pomocou povabných kvínt. Akvárium je jednou z najlepších častí celej skladby. Sláčiky, klavíry, flauta s pomocou glissánd zvonkohry (prípadne čelesty) vďaka skvelej inštrumentácií navodzujú dojem mágie a tajomna. Časť Bytosť s dlhými ušami je opäť parodická a zámerne nie je skladateľom nazvaná osol. Koho dvoje husle v tejto najmenej melodickej časti skladby parodujú, však známe nie je. Nasleduje časť Kukučka v hlbokom lese, kde známeho vtáka napodobňuje klarinet na pozadí oboch klavírov. Skladateľ ostal pri vtáčej téme aj v nasledujúcej Voliére, kde vtáči spev imituje flauta, klavír a sláčiky. V diele dostali Klaviristi možnosť precvičiť si stupnice, podobným spôsobom ako poslucháči konzervatória. Ide o ďalší z humorných prvkov. Nasledujú Skameneliny, kde Saint-Saëns využíva svoju vlastnú melódiu zo symfonickej básne Tanec kostlivcov (Danse macabre). Potom už prichádza najslávnejšia melódia celej skladby – lyrická Labuť v podaní violončela a sprievodu dvoch klavírov sa svojím charakterom vymyká z celej skladby. Melodická linka je tu majstrovsky vystavaní a Labuť sa stala repertoárovou skladbou každého violončelistu. Vo Finále sa v plnej sile predvedie celý súbor – sú tu zreprízované fragmenty tém všetkých častí cyklu. Táto energická veta efektne uzatvára celú skladbu.
Karneval zvierat sa stal skladbou často hravanou na koncertoch vážnej hudby určených pre deti, a výbornou pomôckou pre učiteľov snažiacich sa deťom spopularizovať a priblížiť klasickú hudbu. Je to však vďačná skladba i pre dospelých poslucháčov. Niektoré časti skladby, najmä Labuť, Akvárium a Finále sa často objavujú na filmových soundtrackoch.
Zvukové ukážky
Labuť (Le Cygne) | |
John Michel, violončelo |
Referencie
- ↑ Movement 3 (Wild Asses; Swift Animals), MuseScore, "The Carnival of the Animals"
- ↑ Asiatic Wild Ass (Equus hemionus), Evolutionarily Distinct and Globally Endangered (EDGE)
- ↑ Equus hemionus, part "Behavior", Animal Diversity Web, University of Michigan