Šašlik: Rozdiel medzi revíziami
referencie, typografia |
posun šablóny nižšie |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
| ⚫ | |||
[[Súbor:Shashlyk.jpg|right|thumb|Šašlik na tzv. ''mangale'']] |
[[Súbor:Shashlyk.jpg|right|thumb|Šašlik na tzv. ''mangale'']] |
||
'''Šašlik''' alebo '''šašlyk'''<ref name="A">''šašlik, šašlyk'' In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)|Slovník slovenského jazyka]]. IV. S – U. Red. Š. Peciar. 1. vyd. Bratislava: [[Vydavateľstvo SAV]] 1964. 760 s. [http://slovnik.juls.savba.sk/?w=%C5%A1a%C5%A1lik&s=exact&c=Ta91&d=peciar&ie=utf-8&oe=utf-8# dostupné online], prístup 16. november 2014</ref> (po rusky шашлык – šašlyk, po ukrajinsky шашлик – šašlyk) je pôvodne<ref name="B">''šašlik, šašlyk'' In: ''[[Slovník cudzích slov|Slovník cudzích slov]]'' (akademický) 2., doplnené a prepracované vyd. Spracoval kolektív autorov pod vedením V. Petráčkovej a J. Krausa. Preklad Ľ. Balážová, J. Bosák, J. Genzor, I. Ripka, J. Skladaná. Ed. Ľ. Balážová – J. Bosák. Bratislava: [[Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá]] 2005. 1054 s. [http://slovnik.juls.savba.sk/?w=%C5%A1a%C5%A1lik&s=exact&c=Ta91&d=scs&ie=utf-8&oe=utf-8# dostupné online]ISBN 80-10-00381-6, prístup 16. november 2014</ref> kaukazské<ref name="A"></ref> jedlo z baranieho<ref name="A"></ref>, bravčového<ref name="A"></ref> či iného mäsa<ref name="B"></ref>, opečené na ražni<ref name="A"></ref>. Je obľúbené v krajinách bývalej [[ZSSR]] ako [[Gruzínsko]], [[Rusko|Rusku]], [[Arménsko]], [[Azerbajdžan]], [[Uzbekistan]] a [[Ukrajina]]. |
'''Šašlik''' alebo '''šašlyk'''<ref name="A">''šašlik, šašlyk'' In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)|Slovník slovenského jazyka]]. IV. S – U. Red. Š. Peciar. 1. vyd. Bratislava: [[Vydavateľstvo SAV]] 1964. 760 s. [http://slovnik.juls.savba.sk/?w=%C5%A1a%C5%A1lik&s=exact&c=Ta91&d=peciar&ie=utf-8&oe=utf-8# dostupné online], prístup 16. november 2014</ref> (po rusky шашлык – šašlyk, po ukrajinsky шашлик – šašlyk) je pôvodne<ref name="B">''šašlik, šašlyk'' In: ''[[Slovník cudzích slov|Slovník cudzích slov]]'' (akademický) 2., doplnené a prepracované vyd. Spracoval kolektív autorov pod vedením V. Petráčkovej a J. Krausa. Preklad Ľ. Balážová, J. Bosák, J. Genzor, I. Ripka, J. Skladaná. Ed. Ľ. Balážová – J. Bosák. Bratislava: [[Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá]] 2005. 1054 s. [http://slovnik.juls.savba.sk/?w=%C5%A1a%C5%A1lik&s=exact&c=Ta91&d=scs&ie=utf-8&oe=utf-8# dostupné online]ISBN 80-10-00381-6, prístup 16. november 2014</ref> kaukazské<ref name="A"></ref> jedlo z baranieho<ref name="A"></ref>, bravčového<ref name="A"></ref> či iného mäsa<ref name="B"></ref>, opečené na ražni<ref name="A"></ref>. Je obľúbené v krajinách bývalej [[ZSSR]] ako [[Gruzínsko]], [[Rusko|Rusku]], [[Arménsko]], [[Azerbajdžan]], [[Uzbekistan]] a [[Ukrajina]]. |
||
==História== |
==História== |
||
| ⚫ | |||
Skladá sa zo striedajúcich sa kúskov mäsa a [[cibuľa|cibule]]. Hoci bolo slovo „šašlik“ pravdepodobne prevzaté [[Kozáci|Kozákmi]] od krymských [[Tatári|Tatárov]] už na začiatku [[16. storočie|16. storočia]], toto jedlo sa do [[Moskva|Moskvy]] nedostalo skôr než pred koncom [[19. storočia]]. Odvtedy sa rozšírilo, v roku [[1910]] už bolo známe v [[Petrohrad]]e a do roku [[1920]] sa stalo bežným pokrmom vo všetkých mestách Ruska. |
Skladá sa zo striedajúcich sa kúskov mäsa a [[cibuľa|cibule]]. Hoci bolo slovo „šašlik“ pravdepodobne prevzaté [[Kozáci|Kozákmi]] od krymských [[Tatári|Tatárov]] už na začiatku [[16. storočie|16. storočia]], toto jedlo sa do [[Moskva|Moskvy]] nedostalo skôr než pred koncom [[19. storočia]]. Odvtedy sa rozšírilo, v roku [[1910]] už bolo známe v [[Petrohrad]]e a do roku [[1920]] sa stalo bežným pokrmom vo všetkých mestách Ruska. |
||
Verzia z 13:58, 16. november 2014
Šašlik alebo šašlyk[1] (po rusky шашлык – šašlyk, po ukrajinsky шашлик – šašlyk) je pôvodne[2] kaukazské[1] jedlo z baranieho[1], bravčového[1] či iného mäsa[2], opečené na ražni[1]. Je obľúbené v krajinách bývalej ZSSR ako Gruzínsko, Rusku, Arménsko, Azerbajdžan, Uzbekistan a Ukrajina.
História
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Skladá sa zo striedajúcich sa kúskov mäsa a cibule. Hoci bolo slovo „šašlik“ pravdepodobne prevzaté Kozákmi od krymských Tatárov už na začiatku 16. storočia, toto jedlo sa do Moskvy nedostalo skôr než pred koncom 19. storočia. Odvtedy sa rozšírilo, v roku 1910 už bolo známe v Petrohrade a do roku 1920 sa stalo bežným pokrmom vo všetkých mestách Ruska.
Charakteristika
Šašlik býva napríklad pripravovaný z kúskov prerastenejšieho mäsa veľkosti väčšieho orecha, marinovaného cez noc v zmesi červeného vína, octu a korenia. Mäso sa napichuje samotné alebo v kombinácii s cibuľou a sezónnou zeleninou (na Kaukaze aj s ovocím) na ploché ihly (šampury) a opeká sa nad žeravým uhlím, najlepšie z brezy. Stacionárny gril na prípravu šašlikov sa nazýva mangal. Opečený šašlik sa podáva s chuťovo výraznými omáčkami, zelenými bylinkami, prípadne zrniečkami granátového jablka.
Na Ukrajine je šašlik pripravovaný aj z väčších kusov marinovaného mäsa (marinuje sa najčastejšie v majonéze ochutenej korením, cibuľou a pod.) ako sú napríklad celé štvrťky kurčiat a pod.
Referencie
- ↑ a b c d e šašlik, šašlyk In: Slovník slovenského jazyka. IV. S – U. Red. Š. Peciar. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo SAV 1964. 760 s. dostupné online, prístup 16. november 2014
- ↑ a b šašlik, šašlyk In: Slovník cudzích slov (akademický) 2., doplnené a prepracované vyd. Spracoval kolektív autorov pod vedením V. Petráčkovej a J. Krausa. Preklad Ľ. Balážová, J. Bosák, J. Genzor, I. Ripka, J. Skladaná. Ed. Ľ. Balážová – J. Bosák. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005. 1054 s. dostupné onlineISBN 80-10-00381-6, prístup 16. november 2014
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šašlik
