Miroľa: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
doplnenie údajov o vojenskom pohrebisku
TeslaBot (diskusia | príspevky)
d Komunálne voľby 2014: starosta
Riadok 17: Riadok 17:
| Nadmorská výška = 382
| Nadmorská výška = 382
| Prvá zmienka = 1572
| Prvá zmienka = 1572
| Starosta = Michal Kurečko<ref>{{Zoznam starostov a primátorov 2010|Michal Kurečko}}</ref>
| Starosta = Michal Kurečko<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2014}}</ref>
| Politická strana = [[SDKÚ-DS]]
| Politická strana = [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]
| PSČ = 090 05 (pošta [[Krajná Poľana]])
| PSČ = 090 05 (pošta [[Krajná Poľana]])
| Kód = 527599
| Kód = 527599

Verzia z 23:11, 16. november 2014

Miroľa
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Svidník
Región Šariš
Nadmorská výška 382 m n. m.
Súradnice 49°19′45″S 21°43′55″V / 49,3293°S 21,7320°V / 49.3293; 21.7320
Rozloha 6,11 km² (611 ha) [1]
Obyvateľstvo 52 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 8,51 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1572
Starosta Michal Kurečko[3] (SMER-SD)
PSČ 090 05 (pošta Krajná Poľana)
ŠÚJ 527599
EČV (do r. 2022) SK
Tel. predvoľba +421-54
Telefón 054 / 7593347
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Miroľa
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Miroľa je obec na Slovensku v okrese Svidník.

Polohopis

Miroľa je horská obec v severnej časti Nízkych Beskýd - v Laboreckej vrchovine - v pramennej oblasti Mlynského potoka, prítoku Chotčianky. Nadmorská výška v strede obce je 382 m n. m. a v chotári 350 – 500 m n. m.

Mierne členitý povrch chotára je na treťohornom flyši. Prevláda súvislý les s porastom buka.

Obec patrila do Šarišskej župy a okresu Svidník. Po vzniku Československa do Prešovského kraja a okresu Svidník. V roku 1960 pri novom územnosprávnom členení a vznikom Východoslovenského kraja bola súčasťou Bardejovského okresu. Od roku 1968 už patri do okresu Svidník.

Plocha miroľského chotára je 611 ha.

Symboly obce

Erb

V modrom štíte na zelenej pažiti medzi dvomi striebornými odvrátenými bocianmi v zlatej zbroji (so zlatým zobákom a zlatými nohami) vyrastá buk s hrubým kmeňom a malou korunou, všetko zlaté.

Dejiny

Obec je doložená v historických dokumentoch v roku 1572 ako Felsso Psztrina, neskôr ako Felsö Psztrina alias Mirolya (1618),

Mirolya, Mirola 1773, 1808,

Mirolya 1786, 1863–1902,

Mérfalva 1907–1913,

Miroľa od roku 1920.

Obec patrila panstvu Makovica. V rokoch 17131714 bola obec úplne opustená.

Obyvatelia boli roľníci, zaoberali sa chovom dobytka a prácou v lesoch.

V roku 1787 mala obec 25 domov a 188 obyvateľov, v roku 1828 mala 27 domov a 221 obyvateľov. V roku 1940 30 domov a 180 obyvateľov.

Katastrom obce prechádzala medzinárodná strategická cesta Jozefínka, ktorá bola súčasťou transkontinentálneho ťahu spájajúceho Baltické more so Stredozemným morom.

V polovici 19. storočia tu bolo veľké vysťahovalectvo. Do roku 1914]] tu pracovala parná píla.

V čase prvej svetovej vojny (október-november) rakúsko-uhorské vojska vypálili obec. Bola zničená aj píla, ktorá svoju činnosť už neobnovila. Za I. ČSR sa mnohí obyvatelia vysťahovali.

Na miestnom cintoríne v 20. rokoch 20. storočia bolo zriadené vojenské pohrebisko s dvomi hrobmi v ktorých boli uložené ostatky 6 vojakov Rakúsko-Uhorskej cisársko-kráľovskej armády a Cárskej ruskej armády. Identita vojakov je neznáma. O vojenské pohrebisko v medzivojnovom období sa starala Žandárska stanica v obci Krajná Poľana. V súčasnosti je neznáma ani poloha vojenských hrobov.V roku 1932 došlo k demonštráciám proti exekúciám.

Počas Karpatsko-duklianskej operácie v októbri 1944 obec bola značné poškodená, obyvatelia obce boli evakuovaní. Obec bola oslobodená 25. novembra 1944.

V roku 2004 v obci žilo 81 obyvateľov v 36 domoch.

Časť obyvateľov pracovala v priemyselných podnikoch vo Svidníku a Košiciach. Pôdu obrábali súkromne hospodáriaci roľníci.

Obyvateľstvo

Cerkva Ochrany Bohorodičky južný pohľad.

V obci Miroľa sa v 90. rokoch 20. storočia nachádzali najčastejšie priezviská týchto rodín: BARTKO; BLANÁR; BĽACHA; BUCHOVECKÝ; CUPÁK ; ČIŽMAR; ČIŽMAŘ;ČOBIRKA; DZAMA; GOGOR; GUNDZÍK; HOJDA; CHOMA; KACAN; KOSTELNÍK; KUREČKO; MIHALIŠIN; MICHALIŠIN; PETREK; PETRÍK; SENAJ; TKAČ; VARCHOLÍK; VODILA; ZAPOTOCKÁ;

Gréckokatolícky drevený Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky

Bližšie informácie v hlavnom článku: Cerkva Ochrany Bohorodičky
Cerkov lemkovského typu Ochrany Bohorodičky je národnou kultúrnou pamiatkou.
Severná časť obce Miroľa.

V obci sa nachádza gréckokatolícka trojpriestorový drevený chrám, takzvaná cerkva (tzv. lemkovského typu), Ochrany Bohorodičky z roku 1770, vybudovaný na mieste staršieho chrámu z konca 17. storočia. Počas vojenských operácií v druhej svetovej vojny v novembri 1944 bol silne poškodený a o rok znovu rekonštruovaný obyvateľmi obce. Od roku 1968 sa radí medzi národné kultúrne pamiatky.

Je to typický trojdielny, trojpriestorový a trojvežový objekt s troma krížmi. Z pôvodného dreveného oplotenia ostala iba bránka. Konštrukcia chrámu je zrubová, veža má stĺpovú konštrukciu. Stavba je osadená na nízkej podmurovke. Veža vyrastá z predsiene. Strecha každej veže je pyramidálna s osadenou plochou cibuľou. Nad jej strieškou je menšia cibuľa a nad cibuľkou trojramenný kríž. Vstup do chrámu je cez predsieň zo západnej strany.

Ikonostas, ktorý sa radí medzi národné kultúrne pamiatky, vyniká svojou nádhernou farebnosťou. Má štvorradovú architektúru s ikonami uloženými na štyroch poschodiach. Ikony osadené v ikonostase pochádzajú z 18. storočia. Vrch ikonostasu je ukončený tabuľovou ikonou Ukrižovania, kde pod krížom možno pozorovať Bohorodičku a svätého evanjelistu Jána. V lodi nájdeme vzácnu ikonu Zosnutia Presvätej Bohorodičky zo 17. storočia. Celý ikonostas bol v 70-tych rokoch 20. storočia reštaurovaný.

Miroľská slatina

Bližšie informácie v hlavnom článku: Miroľská slatina
Tabuľa informujúca o mirolskej prírodnej rezevácii

V obci sa nachádza štátna prírodná rezervácia vyhlasená v roku 1980 o rozlohe Miroľská slatina PR 9 600 m²so vzácnou slanomilnou vegetáciou a vyskytom suchopýru širokolistého. Chránené územie je ukážkou vzácnych lúčnych a slatinných spoločenstiev, ktoré sa v okrese Svidník nachádzajú iba v tejto lokalite. V nej dominujú ostrice, páperník širokolistý, na najmokrejších častiach vachta trojlistá a iné, zákonom chránené rastliny.


Referencie

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2014-11-21. Dostupné online.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Miroľa