Kostol Najsvätejšej Trojice (Podhradie): Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
geobox
Lure (diskusia | príspevky)
Úprava článku
Riadok 1: Riadok 1:
{{Geobox |
{{Geobox | Building
<!-- *** Heading *** -->
<!-- *** Heading *** -->
| name = Kostol Najsvätejšej Trojice
| name = Kostol Najsvätejšej Trojice
| native_name =
| native_name =
| other_name =
| other_name =
| category = kostol
| category = sakrálna stavba
<!-- *** Image *** -->
<!-- *** Image *** -->
| image = Kostol v Podhradí.jpg
| image = Kostol Najsvätejšej Trojice01.jpg
| image_caption =
| image_caption =
<!-- *** Name *** -->
| etymology =
| official_name =
| nickname =
<!-- *** Country etc. *** -->
<!-- *** Country etc. *** -->
| country = Slovensko
| country = Slovensko
| country_flag = 1
| country_flag = 1
| state =
| state =
| region = Bratislavský kraj
| region = [[Bratislavský kraj|Bratislavský]]
| region_type = Kraj
| district = [[Bratislava I (okres)|Bratislava I]]
| district = [[Okres Bratislava I|Bratislava I]]
| commune_type = Mesto
| commune_type = Mesto
| commune = Bratislava
| commune = [[Bratislava]]
| municipality_type = Mestská časť
| municipality_type =
| municipality = [[Bratislava - mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]]
| municipality =
<!-- *** Family *** -->
| parent =
| city =
| landmark =
| river =
<!-- *** Locations *** -->
<!-- *** Locations *** -->
| location =
| location =
| coordinates_no_title = true
| elevation =
| elevation =
| elevation_round =
| elevation_round =
| lat_d = 48.140294
| lat_d =48| lat_m =8| lat_s =25| lat_NS = S
| long_d = 17.097665
| long_d =17| long_m =5| long_s =51 | long_EW = V
| coordinates_format = dms
| coordinates_type =
<!-- *** Dimensions *** -->
| length =
| width =
| height =
| number =
| area =
<!-- *** Features *** -->
| author =
| author_type =
| style = [[barok]]
| material =
<!-- *** History & management *** -->
| established = 1734 - 1738
| established_type = Výstavba
| date =
| date_type =
| management =
| management_lat_d =
| management_long_d =
| owner =
<!-- *** Acess *** -->
| public = verejnosti prístupný
| access =
<!-- *** Codes *** -->
| code =
<!-- *** Free frields *** -->
| free = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]]
| free_type = Cirkev
| free1 =
| free1_type = Zasvätenie
| free2 = [[Rímskokatolícka farnosť svätého Martina (Bratislava)|Rímskokatolícka
farnosť svätého Martina]]
| free2_type = Správa
<!-- *** Maps *** -->
<!-- *** Maps *** -->
| map_caption = Poloha v rámci Bratislavy
| map =
| map_background =
| map_caption = Poloha v rámci Bartislavy
| map_locator = Bratislava
| map_locator = Bratislava
| map1 =
| map1_background =
| map1_caption =
| map1_locator =
<!-- *** Websites *** -->
| commons = Church of the Holy Trinity, Bratislava
| statistics = [[Žižkova ulica (Bratislava)|Žižkova ulica]]
| statistics_type = Adresa
| website =
<!-- *** Footnotes *** -->
| footnotes =
}}
}}
{| class="infobox"
| [[Obrázok:Coat of Arms of Slovakia.svg|center|40px|Znak SR]]
| align="center"|<small>'''Národná kultúrna pamiatka SR'''<br />č. v Ústrednom zozname pamiatkového fondu:<br />'''101-253/2'''
|}
'''Kostol Najsvätejšej Trojice''' je [[barok]]ová sakrálna stavba v [[Bratislava|bratislavskej]] mestskej časti [[Bratislava - mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]]. Malý kostolík, pochádzajúci zo začiatku 18. storočia, je jednou z mála stavieb v niekdajšej [[Bratislavský hrad|podhradnej]] osade [[Podhradie (Bratislava)|Zuckermandel]], ktoré unikli demolácii v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Stavba dodnes slúžiaca k liturgickým účelom je filiálnym kostolom [[Rímskokatolícka farnosť svätého Martina (Bratislava)|Farnosti svätého Martina]].


== História výstavby ==
'''Kostol Najsvätejšej Trojice''' z [[18. storočie|18. storočia]] sa nachádza v mestskej časti [[Staré Mesto (Bratislava)|Bratislava-Staré Mesto]], na Žižkovej ulici v časti Podhradie. Na jeho mieste stávala drevená kaplnka, miesto ktorej v rokoch [[1734]]{{--}}[[1738]] postavili kostol zachovaný dodnes.<ref>[http://www.fara.sk/podhradie/?q=o_podhradi/vznik História Podhradia (Zuckermandel, Vydrica)] podľa Július Cmorej: ''Bratislava, svedectvo historických pohľadníc''</ref>


Už v stredoveku (v pol. 13. storočia) vznikli na južnom svahu hradného kopca dve samostatné jednoulicové osady - na východnejšie položenej strane osada, ktorá podľa tu žijúcich obyvateľov, presídlených z údolia potoka [[Vydrica (vodný tok)|Vydrica]], dostala rovnaké [[Vydrica (Bratislava)|pomenovanie]]. Západne od nej vznikla osada, ktorá dostala pomenovanie [[Podhradie (Bratislava)|Zuckermandel]]. Zakrátko sa z oboch osád vyvinuli mestské štvrte. Boli obývané prevažne chudobnejšími vrstvami obyvateľstva - rybármi, lodníkmi, obchodníkmi, remeselníkmi. Hlavnú os Vydrice tvorili dve ulice Veľká a Malá Vydrica (''Grosse Weidritz'' a ''Kleine Weidritz'').
== Referencie ==

{{Referencie}}
Zuckermandel sa tiahol od [[Vodná veža (Bratislava)|Vodnej veže]] až po starý židovský cintorín pri dnešnom tuneli. V podstate ho tvorila iba jedna ulica nazvaná príznačne Zuckermandl Hauptgasse (neskôr Ulica Márie Terézie, Podhradská ulica, dnes [[Žižkova ulica (Bratislava)|Žižkova]]).

Na jej východnom konci postavili v roku 1713 drevenú kaplnku. Vybudovali ju z vďaky za zažehnanie morovej epidémie, ktorá v tejto časti mesta v uvedenom roku skončila. O dvadsať rokov však kaplnka ustúpila stavbe nového murovaného kostola a fary. Kostol začali stavať v roku 1734 a o štyri roky nato, 18. mája 1738, sa konala jeho vysviacka. Predpokladá sa, že vznik kostola súvisel s evanjelizačnými aktivitami ostrihomského arcibiskupa a uhorského prímasa [[Imrich Esterházi|Imricha Esterházyho]]. Dôkazom môže byť o.i. skutočnosť, že základný kameň, položený 15. apríla 1734, posvätil prímasov vikár, biskup Jozef Berényi. Stavba nového kostolíka svojím architektonickým prevedením vhodne zapadla do prostredia inklinujúcemu k ľudovosti.

Čo sa týka autorstva projektu, podľa mienky maďarského historika umenia Pála Voita (1909 - 1988), je možné uvažovať o autorskom podiele významného rakúskeho architekta obdobia baroka [[Franz Anton Pilgram|Franza Antona Pilgrama]].

== Prehliadka kostola ==

Kostol Najsvätejšej Trojica stavebnou dispozíciou zachováva tradičnú kresťanskú schému - východo-západnú orientáciu. K svätyni kostola sa v pravom uhle z juhu pripája jednoposchodové krídlo farskej budovy, ktoré postavili v 19. storočí na mieste prízemnej sakristie. Priestor, ktorý zvierajú obe krídla stavby, tvorí dvor ohradený nízkym múrom so šindľovým zastrešením. Z exteriéru je prístupný bráničkou ohraničenou po oboch stranách nízkymi podstavcami nesúcimi sochy [[Ján Nepomucký|svätého Jána Nepomuckého]] a [[Florián z Lorchu|svätého Floriána]]. Vo dvore stojí kamenný kríž s Ukrižovaným. Južné priečelie fary zakončuje mohutný štít s volútami, nad ktorými stavitelia umiestnili na malých podstavcoch kamenné píniové šišky. Južný múr fary zaujme okrem toho zaujme ešte jednou pamiatkou. Pri príležitosti 20. výročia úmrtia bývalého miestneho farára pátra Karola Scherza (1807 - 1888) tu v roku 1908 osadili pamätnú bronzovú tabuľu od bratislavského sochára [[Alojz Rigele|Alojza Rigeleho]] venovanú tomuto obľúbenému kňazovi a veľkému ľudomilovi.

[[Obrázok:Kostol Najsvätejšej Trojice10.JPG|left|thumb|280px|Pohľad do interiéru kostola]]Na pomerne prostej stavbe kostola zaujme predovšetkým západné priečelie s hlavným vchodom. Vo vertikálnom smere je ukončené atikou a [[tympanón]]om; stavbu završuje štvorhranná vežička so zvonicou, doplnená na všetkých stranách hodinami. Priečelie po stranách hlavného vchodu obsahuje dve niky, v ktorých sú umiestnené sochy [[Mikuláš z Myry|svätého Mikuláša]], patróna lodníkov, a [[Florián z Lorchu|svätého Floriána]], patróna hasičov. Nika v tympanóne obsahuje malú plastiku Ukrižovaného. Fasádu kostola po celom obvode delia na pravidelne veľké vertikálne polia [[Pilaster|pilastre]] s jednoduchými hlavicami.

Rovnako strohým dojmom pôsobí aj interiér kostola. Tvorí ho jednoloďový priestor, malé presbytérium a organová empora.

Aj interiérové vybavenie je skromné. V presbytériu nájdeme hlavný oltár, ktorý tvorí iba oltárny stôl a na stene za ním umiestnená plastika Najsvätejšej Trojice. Po stranách oltárneho stola stoja kamenné sochy dvoch patrónov, ochrancov proti moru - [[Roch z Montpellieru|svätého Rocha]] a [[Svätý Šebestián|svätého Šebestiána]]. Predpokladá sa, že pochádzajú z dielne [[Georg Rafael Donner|Georga Rafaela Donnera]]. V nikách na víťaznom oblúku sú umiestnené sochy Panny Márie (vľavo) a Ježiša Krista (vpravo).

Z ďalšieho interiérového vybavenia zaujme mramorová kristiteľnica, [[tabernákulm]] s dierkami vyzdobenými motívom monštrancie a obraz na južnom múre zachytávajúci slovanských vierozvestcov - svätých [[Konštantín Filozof|Cyrila]] a [[Metod (svätec)|Metoda]].

Na bočných stenách visia dve rozmerné červené zástavy, ktoré kostolu venovali dva spolky - rybárov (s motívom Panny Márie) a lodníkov s vyobrazením svojho patróna svätého Mikuláša a Najsvätejšej Trojice.


== Iné projekty ==
== Iné projekty ==
Riadok 40: Riadok 121:
== Externé odkazy ==
== Externé odkazy ==
* [http://www.fara.sk/podhradie/ Kostol Najsvätejšej Trojice Bratislava-Podhradie]
* [http://www.fara.sk/podhradie/ Kostol Najsvätejšej Trojice Bratislava-Podhradie]

== Zdroje ==

* I. Rusina a kol., ''Barok - Dejiny slovenského výtvarného umenia'', Slovenská národná galéria, Bratislava, 1998, ISBN 80-8059-014-1
* T. Ortvay, ''Ulice a námestia Bratislavy - Podhradie'', Albert Marenčin Vydavateľstvo PT, Bratislava, 2003, ISBN 80-88912-39-3
* I. Janota, ''Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave'', Albert Marenčin Vydavateľstvo PT, Bratislava, 2008, ISBN 978-80-89218-65-3





Verzia z 17:28, 17. november 2014

Kostol Najsvätejšej Trojice
sakrálna stavba
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský
Okres Bratislava I
Mesto Bratislava
Súradnice 48°8′25″S 17°5′51″V / 48,14028°S 17,09750°V / 48.14028; 17.09750
Štýl barok
Výstavba 1734 - 1738
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Cirkev rímskokatolícka
Správa Rímskokatolícka farnosť svätého Martina
Poloha v rámci Bartislavy
Poloha v rámci Bartislavy
Wikimedia Commons: Church of the Holy Trinity, Bratislava
Adresa: Žižkova ulica
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Znak SR
Znak SR
Národná kultúrna pamiatka SR
č. v Ústrednom zozname pamiatkového fondu:
101-253/2

Kostol Najsvätejšej Trojice je baroková sakrálna stavba v bratislavskej mestskej časti Staré Mesto. Malý kostolík, pochádzajúci zo začiatku 18. storočia, je jednou z mála stavieb v niekdajšej podhradnej osade Zuckermandel, ktoré unikli demolácii v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Stavba dodnes slúžiaca k liturgickým účelom je filiálnym kostolom Farnosti svätého Martina.

História výstavby

Už v stredoveku (v pol. 13. storočia) vznikli na južnom svahu hradného kopca dve samostatné jednoulicové osady - na východnejšie položenej strane osada, ktorá podľa tu žijúcich obyvateľov, presídlených z údolia potoka Vydrica, dostala rovnaké pomenovanie. Západne od nej vznikla osada, ktorá dostala pomenovanie Zuckermandel. Zakrátko sa z oboch osád vyvinuli mestské štvrte. Boli obývané prevažne chudobnejšími vrstvami obyvateľstva - rybármi, lodníkmi, obchodníkmi, remeselníkmi. Hlavnú os Vydrice tvorili dve ulice Veľká a Malá Vydrica (Grosse Weidritz a Kleine Weidritz).

Zuckermandel sa tiahol od Vodnej veže až po starý židovský cintorín pri dnešnom tuneli. V podstate ho tvorila iba jedna ulica nazvaná príznačne Zuckermandl Hauptgasse (neskôr Ulica Márie Terézie, Podhradská ulica, dnes Žižkova).

Na jej východnom konci postavili v roku 1713 drevenú kaplnku. Vybudovali ju z vďaky za zažehnanie morovej epidémie, ktorá v tejto časti mesta v uvedenom roku skončila. O dvadsať rokov však kaplnka ustúpila stavbe nového murovaného kostola a fary. Kostol začali stavať v roku 1734 a o štyri roky nato, 18. mája 1738, sa konala jeho vysviacka. Predpokladá sa, že vznik kostola súvisel s evanjelizačnými aktivitami ostrihomského arcibiskupa a uhorského prímasa Imricha Esterházyho. Dôkazom môže byť o.i. skutočnosť, že základný kameň, položený 15. apríla 1734, posvätil prímasov vikár, biskup Jozef Berényi. Stavba nového kostolíka svojím architektonickým prevedením vhodne zapadla do prostredia inklinujúcemu k ľudovosti.

Čo sa týka autorstva projektu, podľa mienky maďarského historika umenia Pála Voita (1909 - 1988), je možné uvažovať o autorskom podiele významného rakúskeho architekta obdobia baroka Franza Antona Pilgrama.

Prehliadka kostola

Kostol Najsvätejšej Trojica stavebnou dispozíciou zachováva tradičnú kresťanskú schému - východo-západnú orientáciu. K svätyni kostola sa v pravom uhle z juhu pripája jednoposchodové krídlo farskej budovy, ktoré postavili v 19. storočí na mieste prízemnej sakristie. Priestor, ktorý zvierajú obe krídla stavby, tvorí dvor ohradený nízkym múrom so šindľovým zastrešením. Z exteriéru je prístupný bráničkou ohraničenou po oboch stranách nízkymi podstavcami nesúcimi sochy svätého Jána Nepomuckého a svätého Floriána. Vo dvore stojí kamenný kríž s Ukrižovaným. Južné priečelie fary zakončuje mohutný štít s volútami, nad ktorými stavitelia umiestnili na malých podstavcoch kamenné píniové šišky. Južný múr fary zaujme okrem toho zaujme ešte jednou pamiatkou. Pri príležitosti 20. výročia úmrtia bývalého miestneho farára pátra Karola Scherza (1807 - 1888) tu v roku 1908 osadili pamätnú bronzovú tabuľu od bratislavského sochára Alojza Rigeleho venovanú tomuto obľúbenému kňazovi a veľkému ľudomilovi.

Pohľad do interiéru kostola

Na pomerne prostej stavbe kostola zaujme predovšetkým západné priečelie s hlavným vchodom. Vo vertikálnom smere je ukončené atikou a tympanónom; stavbu završuje štvorhranná vežička so zvonicou, doplnená na všetkých stranách hodinami. Priečelie po stranách hlavného vchodu obsahuje dve niky, v ktorých sú umiestnené sochy svätého Mikuláša, patróna lodníkov, a svätého Floriána, patróna hasičov. Nika v tympanóne obsahuje malú plastiku Ukrižovaného. Fasádu kostola po celom obvode delia na pravidelne veľké vertikálne polia pilastre s jednoduchými hlavicami.

Rovnako strohým dojmom pôsobí aj interiér kostola. Tvorí ho jednoloďový priestor, malé presbytérium a organová empora.

Aj interiérové vybavenie je skromné. V presbytériu nájdeme hlavný oltár, ktorý tvorí iba oltárny stôl a na stene za ním umiestnená plastika Najsvätejšej Trojice. Po stranách oltárneho stola stoja kamenné sochy dvoch patrónov, ochrancov proti moru - svätého Rocha a svätého Šebestiána. Predpokladá sa, že pochádzajú z dielne Georga Rafaela Donnera. V nikách na víťaznom oblúku sú umiestnené sochy Panny Márie (vľavo) a Ježiša Krista (vpravo).

Z ďalšieho interiérového vybavenia zaujme mramorová kristiteľnica, tabernákulm s dierkami vyzdobenými motívom monštrancie a obraz na južnom múre zachytávajúci slovanských vierozvestcov - svätých Cyrila a Metoda.

Na bočných stenách visia dve rozmerné červené zástavy, ktoré kostolu venovali dva spolky - rybárov (s motívom Panny Márie) a lodníkov s vyobrazením svojho patróna svätého Mikuláša a Najsvätejšej Trojice.

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroje

  • I. Rusina a kol., Barok - Dejiny slovenského výtvarného umenia, Slovenská národná galéria, Bratislava, 1998, ISBN 80-8059-014-1
  • T. Ortvay, Ulice a námestia Bratislavy - Podhradie, Albert Marenčin Vydavateľstvo PT, Bratislava, 2003, ISBN 80-88912-39-3
  • I. Janota, Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave, Albert Marenčin Vydavateľstvo PT, Bratislava, 2008, ISBN 978-80-89218-65-3