Graz: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
práca
wikilinky, rozšírenie
Riadok 1: Riadok 1:
{{Pracuje sa}}
{{Whc}}
{{Whc}}
{{Geobox | Settlement
{{Geobox | Settlement
Riadok 75: Riadok 74:
== Dejiny ==
== Dejiny ==
[[Image:Vischer - Topographia Ducatus Stiria - 110 Graz.jpg|thumb|left|Graz, Georg Matthäus Vischer (1670)]]
[[Image:Vischer - Topographia Ducatus Stiria - 110 Graz.jpg|thumb|left|Graz, Georg Matthäus Vischer (1670)]]
[[Sídlo]] tu postavili už [[Staroveký Rím|Rimania]]. Neskôr tu obyvatelia dnešného územia [[Slovinsko|Slovinska]] postavili malý [[hrad]] – „Gradec“. Dnešný názov „Graz“ sa prvý raz použil v roku [[1128]] za vlády vojvodov z rodu Babenbergovcov. Najmä za vlády Habsburgovcov Graz prekvital ako významné obchodné centrum a v roku [[1281]] mu cisár [[Rudolf I. Habsburský|Rudolf I.]] udelil zvláštne [[privilégium|privilégiá]]. ''Habsburgovci'' z miestneho opevnenia kontrolovali územie dnešného Štajerska, [[Korutánsko (historické územie)|Korutánska]], častí severného Talianska a [[Slovinsko|Slovinska]] až po [[Terst]]. Sídlo tu mal aj [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand II.]], ktorý sa po korunovácii za cisára ([[1619]]) presťahoval do Viedne. V priebehu [[16. storočia]] tu bola vybudovaná [[univerzita]], renesančný Krajinský dom a Hodinová veža. Mesto muselo po stáročia čeliť nájazdom [[Osmanská ríša|Turkov]] a od roku [[1797]] armáde Napoleona. Graz a najmä pevnosť Schlossberg v bojoch preukázali svoju ohromnú silu, keď úspešne čelili ôsmim veľkým [[ofenzíva]]m. Po dobytí Viedne musel automaticky kapitulovať aj Graz. Francúzi rozbúrali a zničili rad pamiatok. Symbol mesta – Hodinovú vežu však obyvatelia Grazu natoľko zbožňovali, že za jej ponechanie v pôvodnom stave zaplatili Francúzom obrovskú sumu peňazí. Ďalšie demolácie mesto zažilo počas [[druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]], kedy bolo zrovnaných so zemou 16% všetkých budov.
Sídlo tu postavili už [[Staroveký Rím|Rimania]]. Neskôr tu obyvatelia dnešného územia [[Slovinsko|Slovinska]] postavili malý [[hrad]] – „Gradec“. Dnešný názov „Graz“ sa prvý raz použil v roku [[1128]] za vlády vojvodov z rodu Babenbergovcov. Najmä za vlády [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] Graz prekvital ako významné obchodné centrum a v roku [[1281]] mu cisár [[Rudolf I. (Svätá rímska ríša)|Rudolf I.]] udelil zvláštne [[privilégium|privilégiá]]. Habsburgovci z miestneho opevnenia kontrolovali územie dnešného Štajerska, [[Korutánsko (historické územie)|Korutánska]], častí severného Talianska a [[Slovinsko|Slovinska]] až po [[Terst]]. Sídlo tu mal aj [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand II.]], ktorý sa po korunovácii za cisára ([[1619]]) presťahoval do Viedne. V priebehu [[16. storočia]] tu bola vybudovaná [[univerzita]], renesančný Krajinský dom a Hodinová veža. Mesto muselo po stáročia čeliť nájazdom [[Osmanská ríša|Turkov]] a od roku [[1797]] armáde Napoleona. Graz a najmä pevnosť Schlossberg v bojoch preukázali svoju ohromnú silu, keď úspešne čelili ôsmim veľkým [[ofenzíva]]m. Po dobytí Viedne musel automaticky kapitulovať aj Graz. Francúzi rozbúrali a zničili rad pamiatok. Symbol mesta – Hodinovú vežu však obyvatelia Grazu natoľko zbožňovali, že za jej ponechanie v pôvodnom stave zaplatili Francúzom obrovskú sumu peňazí. Ďalšie demolácie mesto zažilo počas [[druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]], kedy bolo zrovnaných so zemou 16% všetkých budov.


== Osobnosti mesta ==
== Osobnosti mesta ==
* [[Mária Anna Bavorská (1551 – 1608)|Mária Anna Bavorská]] (* [[1551]] – † 1608),
* [[Mária Anna Bavorská (1551 – 1608)|Mária Anna Bavorská]] (* [[1551]] – † [[1608]]), štajerská vojvodkyňa
* [[Johannes Kepler]] (* [[1571]] – † 1630),
* [[Johannes Kepler]] (* [[1571]] – † [[1630]]), nemecký astronóm, fyzik, optik a matematik
* [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand II.]] (* [[1578]] – † 1637), cisár
* [[Ferdinand II. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand II.]] (* [[1578]] – † [[1637]]), cisár
* [[Margaréta Habsburská (1584 – 1611)|Margaréta Habsburská]] (* [[1584]] – † [[1611]]), španielska a portugalská kráľovná ako manželka [[Filip III. (Španielsko)|Filipa III.]]
* [[Ferdinand III. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand III.]] (* [[1608]] – † 1657), cisár
* [[Johann Bernhard Fischer von Erlach]] (* [[1656]] – † 1723),
* [[Leopold V. (Tirolsko)|Leopold V. Habsburský]] (* [[1586]] - † [[1632]]), arcivojvoda a tirolský gróf
* [[Johann Nestroy]] (* [[1801]] – † 1862),
* [[Ferdinand III. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand III.]] (* [[1608]] – † [[1657]]), cisár
* [[Mária Anna Habsburská (1610 – 1665)|Mária Anna Habsburská]] (* [[1610]] – † [[1665]]), arcivojvodkyňa, sobášom bavorská vojvodkyňa a regentka
* [[František Močnik]] (* [[1814]] – † 1892), slovinský matematik a pedagóg
* [[Ludwig Boltzmann]] (* [[1844]] – † 1906),
* [[Johann Bernhard Fischer von Erlach]] (* [[1656]] – † [[1723]]), barokový architekt
* [[Richard Heuberger]] (* [[1850]] – † 1914), operetný skladateľ a hudobný kritik
* [[Johann Nestroy]] (* [[1801]] – † [[1862]]), divadelník, herec, operní zpěvák, dramatik a satirik
* [[František Ferdinand d’Este]] (* [[1863]] – † [[1914]])
* [[František Močnik]] (* [[1814]] – † [[1892]]), slovinský matematik a pedagóg
* [[Otto František Jozef Habsburský]] (* 1865 - † 1906), arcivojvoda
* [[Ludwig Boltzmann]] (* [[1844]] – † [[1906]]), fyzik
* [[Fritz Pregl]] (* [[1869]] – † 1930), chemik
* [[Richard Heuberger]] (* [[1850]] – † [[1914]]), operetný skladateľ a hudobný kritik
* [[Alfred Wegener]] (* [[1880]] – † 1930),
* [[František Ferdinand d’Este]] (* [[1863]] – † [[1914]]), arcivojvoda a rakúsko-uhorský následník
* [[Joseph Schumpeter]] (* [[1883]] – † 1950),
* [[Otto František Jozef Habsburský]] (* [[1865]] - † [[1906]]), arcivojvoda
* [[Erwin Schrödinger]] (* [[1887]] – † 1961),
* [[Fritz Pregl]] (* [[1869]] – † [[1930]]), chemik
* [[Ivo Andrić]] (* [[1892]] – † 1975),
* [[Alfred Wegener]] (* [[1880]] – † [[1930]]), nemecký geológ, meteorológ, astronóm a geofyzik
* [[Johann Fischl]] (* [[1900]] – † 1996), filozof
* [[Joseph Schumpeter]] (* [[1883]] – † [[1950]]), americký ekonóm
* [[Erwin Schrödinger]] (* [[1887]] – † [[1961]]), fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Zoznam nositeľov Nobelovej ceny]]
⚫
* [[Heinz Fischer]] (* [[1938]]), politik a prezident Rakúska
* [[Ivo Andrić]] (* [[1892]] – † [[1975]]), srbský spisovateľ, [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Zoznam nositeľov Nobelovej ceny]]
* [[Arnold Schwarzenegger]] (* [[1947]]),
* [[Johann Fischl]] (* [[1900]] – † [[1996]]), filozof
* [[Friedrich Waidacher]] (* [[1934]]), muzeológ
⚫
* [[Heinz Fischer]] (* [[1938]]), politik a 11. prezident Rakúska
* [[Arnold Schwarzenegger]] (* [[1947]]), rakúsko-americký herec, filmový producent, aktivista, biznismen, investor, spisovateľ, filantrop, politik a bývalý profesionálny kulturista
* [[Oliver Marach]] (* [[1980]]), tenista


== Partnerské mestá ==
== Partnerské mestá ==

Verzia z 17:56, 1. december 2014

Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
Graz
Štajerský Hradec (historický slovenský názov)
mesto
Radnica
Erb
Štát Rakúsko Rakúsko
Spolková krajina Štajersko
Okres štatutárne mesto
Nadmorská výška 353 m n. m.
Súradnice 47°04′13″S 15°26′20″V / 47,07028°S 15,43889°V / 47.07028; 15.43889
Rozloha 127,56 km² (12 756 ha)
Obyvateľstvo 257 328 (1. 1. 2010)
Hustota 2 017,31 obyv./km²
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ A-801x, A-802x, A-803x,
A-804x, A-805x
Telefónna predvoľba +43 316
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov City of Graz - Historic Centre
Rok zápisu
(č. zasadnutia) 		1999 (#23)
Číslo 931
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá ii, iv
Poloha mesta v rámci Rakúska
Poloha mesta v rámci Rakúska
Webová stránka: www.graz.at
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Graz (historický slovenský názov je Štajerský Hradec) je štatutárne mesto a hlavné mesto Štajerska. So svojimi takmer 300 tis. obyvateľmi je druhým najväčším mestom Rakúska.

Charakteristika

Graz preslávilo predovšetkým historické centrum, ktoré bolo zapísané na Zoznam svetového dedičstva UNESCO v roku 1999, teda rok pred historickým centrom Viedne.

Hlavným symbolom a akýmsi poznávacím znakom Grazu je Schlossberg ("Zámocký vrch") – zámocký vrch s Hodinovou vežou a pevnosťou, ktorej základy pochádzajú už z 9. storočia.

Graz je známy aj ako mesto študentov, lebo na 6 univerzitách tu študuje na 50 tisíc vysokoškolákov zo všetkých možných kútov sveta.

V meste panuje teplé podnebie, ktoré sem zo Stredomoria privádza vzdušné prúdy – tzv. föhny.

Spolu s miestnou architektúrou, útulnými vinárňami, obyvateľmi a všadeprítomnou zeleňou prispievá k veľmi priateľskej a pohodovej atmosfére mesta. Váš zážitok z Grazu isto umocní moderné umenie, ktoré sa tu prelína s historickými budovami, je súčásťou výstav miestnych galérií a veľa divadelných či hudobných festivalov. Z nich stojí za návštevu predovšetkým hudobný festival Jazz Sommer (každoročne od polovice júla do konca prvého týždňa v auguste) a festival pouličných divadelných súborov La Strada (prelom júla a augusta). Akcie na týchto festivaloch sľubujú úžasný zážitok. Keďže festivaly sú výdatne podporované mestom, vstupné sa vyberá iba na niektoré predstavenia. Podpora kultúry, najmä modernej, sa Grazu rozhodne vyplatila, pretože v roku 2003 bol zaslúžene vyhlásený za hlavné mesto európskej kultúry.

Dejiny

Graz, Georg Matthäus Vischer (1670)

Sídlo tu postavili už Rimania. Neskôr tu obyvatelia dnešného územia Slovinska postavili malý hrad – „Gradec“. Dnešný názov „Graz“ sa prvý raz použil v roku 1128 za vlády vojvodov z rodu Babenbergovcov. Najmä za vlády Habsburgovcov Graz prekvital ako významné obchodné centrum a v roku 1281 mu cisár Rudolf I. udelil zvláštne privilégiá. Habsburgovci z miestneho opevnenia kontrolovali územie dnešného Štajerska, Korutánska, častí severného Talianska a Slovinska až po Terst. Sídlo tu mal aj Ferdinand II., ktorý sa po korunovácii za cisára (1619) presťahoval do Viedne. V priebehu 16. storočia tu bola vybudovaná univerzita, renesančný Krajinský dom a Hodinová veža. Mesto muselo po stáročia čeliť nájazdom Turkov a od roku 1797 armáde Napoleona. Graz a najmä pevnosť Schlossberg v bojoch preukázali svoju ohromnú silu, keď úspešne čelili ôsmim veľkým ofenzívam. Po dobytí Viedne musel automaticky kapitulovať aj Graz. Francúzi rozbúrali a zničili rad pamiatok. Symbol mesta – Hodinovú vežu však obyvatelia Grazu natoľko zbožňovali, že za jej ponechanie v pôvodnom stave zaplatili Francúzom obrovskú sumu peňazí. Ďalšie demolácie mesto zažilo počas 2. svetovej vojny, kedy bolo zrovnaných so zemou 16% všetkých budov.

Osobnosti mesta

Partnerské mestá

Galéria

  • Graz
    Graz
  • Hauptplatz v Grazi
    Hauptplatz v Grazi

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Graz

Externé odkazy


Šablóna:Link GA

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Graz&oldid=5907787“