Maroko: Rozdiel medzi revíziami
Značka: Možný vandalizmus |
|||
| Riadok 66: | Riadok 66: | ||
=== Geológia === |
=== Geológia === |
||
Geologicky sa krajina člení na 4 oblasti, z juhu na sever sú to: Antiatlas, Meseta, Atlas a Rif. Tieto oblasti sú súčasťou [[mauretanidy|mauretaníd]], [[transsaharské pásmo|transsaharského pásma]] a v menšej miere aj [[tethýda|tethýdnej]] oblasti. Popri Atlantickom pobreží sa navyše nachádzajú [[panva (geológia)|panvy]] vyplnené [[druhohory|druhohornými]] a mladšími usadenými horninami.<ref name="Schlüter, 2008">Schlüter, T., 2008, ''Geological Atlas of Africa.'' Springer-Verlag, Berlin, s. 174 – 179</ref> Na rozdiel od väčšiny severoafrických štátov v oblasti vystupujú v hojnejšom množstve aj [[prvohory|prvohorné]] a [[prekambrium|prekambrické]] horniny, čo je dôsledkom väčšieho výzdvihu tejto oblasti. |
Geologicky sa krajina člení na 4 oblasti, z juhu na sever sú to: Antiatlas, Meseta, Atlas a Rif. Tieto oblasti sú súčasťou [[mauretanidy|mauretaníd]], [[transsaharské pásmo|transsaharského pásma]] a v menšej miere aj [[tethýda|tethýdnej]] oblasti. Popri Atlantickom pobreží sa navyše nachádzajú [[panva (geológia)|panvy]] vyplnené [[druhohory|druhohornými]] a mladšími usadenými horninami.<ref name="Schlüter, 2008">Schlüter, T., 2008, ''Geological Atlas of Africa.'' Springer-Verlag, Berlin, s. 174 – 179</ref> Na rozdiel od väčšiny severoafrických štátov v oblasti vystupujú v hojnejšom množstve aj [[prvohory|prvohorné]] a [[prekambrium|prekambrické]] horniny, čo je dôsledkom väčšieho výzdvihu tejto oblasti. |
||
| ⚫ | srackaaalinické horniny oblasti boli zvrásnené počas [[panafrická orogenéza|panafrického vrásnenia]] a majú prekambrický vek. Tvoria transsaharské pásmo, vystupujúce hlavne v oblasti Antiatlasu. Tieto horniny boli neskôr prevrásnené znovu počas mauritánského vrásnenia (ekvivalent [[hercýnske vrásnenie|hercýnsko]]). Nachádzajú sa tu preto veľkú hrúbky [[kambrium|kambrických]] až [[karbón (geochronologická jednotka)|karbónskych]] hornín, hlavne [[pieskovec|pieskovcov]], [[bridlica (sediment)|bridlíc]] a [[vápenec|vápencov]] s hojnými [[skamenelina]]mi, hlavne [[trilobit]]ov a [[graptolit]]ov<ref name="Schlüter, 2008"/>. Od skončenia mauritánskeho vrásnenia neboli niektoré oblasti viac vyzdvihované, takto vznikla aj Marocká meseta, ktorá je zarovnanou platformou pokrytou veľkými hrúbkami druhohorných a [[treťohory|treťohorných]] usadených hornín. Oblasť Vysokého Atlasu bola ovplyvnená hlavne vznikom Atlantického oceánu a s ním spojených paniev. Najvýznamnejšie z nich sú panvy [[panva Argana|Argana]], [[panva Essaouira|Essaouira]] a [[panva Doukkala|Doukkala]].<ref>Davison, I., 2005, ''Central Atlantic margin basins of North West Africa: Geology and hydrocarbon potential (Morocco to Guinea).'' Journal of African Earth Sciences, 43, s. 254 – 274</ref> |
||
| ⚫ | |||
Oblasť pohoria Ríf, je súčasťou mediteránnej vetvy alpsko-himalájskeho pásma a je úzko spätá so španielskou [[Bétická Kordillera|Bétickou Kordillierou]]. Tvoria ho [[trias]]ovo-[[paleogén]]ne horniny.<ref name="Schlüter, 2008"/> |
Oblasť pohoria Ríf, je súčasťou mediteránnej vetvy alpsko-himalájskeho pásma a je úzko spätá so španielskou [[Bétická Kordillera|Bétickou Kordillierou]]. Tvoria ho [[trias]]ovo-[[paleogén]]ne horniny.<ref name="Schlüter, 2008"/> |
||
Verzia z 12:28, 5. december 2014
| Marocké kráľovstvo | |||
| |||
| Národné motto: الله، الوطن، الملك (Alah, krajina, kráľ) | |||
| Štátna hymna: Hymne Chérifien | |||
.svg) | |||
| Miestny názov | |||
| • dlhý | المملكة المغربية Al-mamlaka al-Maghribíja | ||
| • krátky | Al Maghrib | ||
| Hlavné mesto | Rabat 34°2′ s.š. 6°51′ v.d. | ||
| Najväčšie mesto | Casablanca | ||
| Úradné jazyky | arabčina
| ||
| Štátne zriadenie Kráľ Predseda vlády |
konštitučná monarchia Mohamed VI. Abbas El Fassi | ||
| Vznik | 2. marec 1956 | ||
| Susedia | Španielsko, Alžírsko, Západná Sahara | ||
| Rozloha • celková • voda (%) |
446 550 km² (56.) 250 km² (0,1 %) | ||
| Počet obyvateľov • odhad (júl 2005) • hustota (júl 2005) |
31 478 000 (37.) 70,5/km² (99.) | ||
| HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2005 135 742 mil. $ (53.) 4 503 $ (107.) | ||
| Index ľudského rozvoja (2003) | 0,631 (124.) – stredný | ||
| Mena | marocký dirham (MAD) | ||
| Časové pásmo • Letný čas |
GMT (UTC) bez zmeny (UTC) | ||
| Medzinárodný kód | MAR / MA | ||
| Medzinárodná poznávacia značka | MA | ||
| Internetová doména | .ma | ||
| Smerové telefónne číslo | +212 | ||
| Údaje nezahŕňajú Západnú Saharu | |||
Súradnice: 32°S 6°Z / 32°S 6°Z
Maroko, dlhý tvar Marocké kráľovstvo, je štát nachádzajúci sa na severe Afriky. V krajine žije približne 32 miliónov obyvateľov. Pod správu Maroka patrí aj anektované územie Západnej Sahary. Pobrežie krajiny leží na okraji Atlantického oceánu a na severe prechádza cez Gibraltársky prieliv do Stredozemného mora. Hlavné mesto krajiny je Rabat.
Prírodné pomery
Geografia
Maroko je prímorský štát v Severnej Afrike omývaný na západe Atlantickým oceánom a na severe Stredozemným morom. Jej najsevernejší bod tvorí Gibraltársky prieliv. Krajina hraničí so Španielskom jednak po mori, ako aj s exklávami Ceuta (6,3 km), Melilla (9,6 km) a Peñón de Vélez de la Gomera. Na východe a juhovýchode hraničí s Alžírskom (1 559 km) a na juhu s Mauritániou (1 561 km). V roku 1979 Maroko obsadilo svojho novovzniknutého južného suseda Západnú Saharu, ktorej 2/3 územia dodnes de facto kontroluje. Ich pôvodná vzájomná hranica je 443 km dlhá. Juhovýchodná časť tohto územia je pod kontrolou frontu Palisario, a označuje sa Saharská arabská demokratická republika.
Krajinou sa v severovýchodno-juhozápadnom smere tiahnu pohoria Antiatlas, Vysoký Atlas a Stredný Atlas. Vo Vysokom Atlase sa nachádza najvyšší vrch krajiny aj celého Atlasu – Džabal Tubkal (4 165 m n. m.). Severne od nich sa nachádza pohorie severozápadno-juhovýchodného smeru Ríf (Er-Rif). V jeho predhorí sa tiahne úrodná pobrežná nížina. Na juhovýchode krajinu ovplyvňuje rozsiahla Saharská púšť. Atlantické pobrežie je ploché a stúpa smerom do vnútrozemia k tabuľovitej krajine Marockej mesety (s nadmorskou výškou okolo 800 m n. m.). Pohoria Atlasu zabraňujú prieniku teplých vetrov zo Sahary, takže väčšina krajiny má subtropické[1] a subsaharské podnebie.
Geológia
Geologicky sa krajina člení na 4 oblasti, z juhu na sever sú to: Antiatlas, Meseta, Atlas a Rif. Tieto oblasti sú súčasťou mauretaníd, transsaharského pásma a v menšej miere aj tethýdnej oblasti. Popri Atlantickom pobreží sa navyše nachádzajú panvy vyplnené druhohornými a mladšími usadenými horninami.[2] Na rozdiel od väčšiny severoafrických štátov v oblasti vystupujú v hojnejšom množstve aj prvohorné a prekambrické horniny, čo je dôsledkom väčšieho výzdvihu tejto oblasti. srackaaalinické horniny oblasti boli zvrásnené počas panafrického vrásnenia a majú prekambrický vek. Tvoria transsaharské pásmo, vystupujúce hlavne v oblasti Antiatlasu. Tieto horniny boli neskôr prevrásnené znovu počas mauritánského vrásnenia (ekvivalent hercýnsko). Nachádzajú sa tu preto veľkú hrúbky kambrických až karbónskych hornín, hlavne pieskovcov, bridlíc a vápencov s hojnými skamenelinami, hlavne trilobitov a graptolitov[2]. Od skončenia mauritánskeho vrásnenia neboli niektoré oblasti viac vyzdvihované, takto vznikla aj Marocká meseta, ktorá je zarovnanou platformou pokrytou veľkými hrúbkami druhohorných a treťohorných usadených hornín. Oblasť Vysokého Atlasu bola ovplyvnená hlavne vznikom Atlantického oceánu a s ním spojených paniev. Najvýznamnejšie z nich sú panvy Argana, Essaouira a Doukkala.[3]
Oblasť pohoria Ríf, je súčasťou mediteránnej vetvy alpsko-himalájskeho pásma a je úzko spätá so španielskou Bétickou Kordillierou. Tvoria ho triasovo-paleogénne horniny.[2]
Nerastné suroviny
Krajina má zásoby polymetalických rúd, hlavne zinku, olova, medi a striebra ale tiež železa, kobaltu, niklu a arzénu. Významným obchodným artiklom sú zásoby fosfátov, ktorých ťažba má svetový význam. Dôležitá je tiež ťažba solí, v menšej miere i ropy a plynu.[4]
Dejiny
Krajina je obývaná od praveku. V staroveku tu vybudovali svoje osady Feničania, neskôr aj Rimania. Púštne oblasti v tej dobe obývali kočovní Berberi. V 5. storočí Rimanov vypudili Vandali, ktorí však neskôr splynuli s pôvodným berberským obyvateľstvom. V 6. storočí krajinu obsadili byzantské vojská. Neskôr začali oblasť postupne obsadzovať Arabi, ich prvé výpady do oblasti sa uskutočnili v rokoch 681 – 683.
Pôvodní obyvatelia v tomto období postupne prijali islam, no mnohé kmene si udržali politickú samostatnosť, čoho dôkazom bolo berberské povstanie v roku 740, ktoré sa kalifovi nepodarilo potlačiť. Maroko sa neskôr stalo miestom územných záujmov Fátimovského a Córdobského kalifátu. V rokoch 1061 – 1269 ovládali Maroko Almoravidi a Almohadovia. V roku 1269 obsadili Berberi hlavné mesto Marakeš.
V rokoch 1465 až 1554 ovládali krajinu Vattásovci. Nad časťou pobrežia neskôr získali kontrolu Portugalci a Španieli. Portugalci však boli z krajiny vypudení. Svoj vplyv neskôr zväčšili Francúzi. Proti koloniálnej nadvláde vypuklo niekoľko povstaní, ktoré však boli potlačené. Jedno z najväčších viedol v 20. rokoch 20. storočia Abd al-Karím.
Počas druhej svetovej vojny sa na území Maroka vylodili v novembri 1942 spojenecké vojská počas operácie Torch. V rokoch 1955 a 1956 sa Francúzsko a Španielsko vzdali svojich koloniálnych nárokov. Severná časť krajiny bola pôvodne pod španielskou a južná pod francúzskou nadvládou. Samostatný štatút medzinárodného územia nieslo mesto Tanger. Krajina získala nezávislosť v roku 1956. Prvým vládcom novodobého Maroka bol Mohamed V., ktorého po smrti nahradil v roku 1961 jeho syn Hassan II.
6. novembra 1975 sa Španielsko, Mauritánia a Maroko dohodli na v Madride na rozdelení dovtedy španielskej Západnej Sahary. Túto dohodu však ignorovalo hnutie Palisario, ktoré vyhlásilo Saharskú arabskú demokratickú republiku. V roku 1979 asi 100 000 marockých vojakov obsadilo aj zvyšok Západnej Sahary, ktorej sa vzdala Mauritánia. Časť územia stále de facto kontroluje front Palisario. Napriek súčasnému pokoju zbraní nie je problém Západnej Sahary doriešený.
Politika
Maroko je de iure konštitučná monarchia s voleným parlamentom. Výkonnú moc vykonáva vláda ale kráľ Mohamed VI. má veľké množstvo právomocí, napríklad možnosť rozpustiť parlament.
Je to jediný africký štát, ktorý nie je členom Africkej únie. Medzi dôležité mestá v krajine patria Casablanca, Marakeš, Agadir, Fes, Tanger, Oujda.
Referencie
- ↑ Zdenko Mocko, Krajiny sveta. Pravda, Bratislava, 1986, s. 384 – 387
- ↑ a b c Schlüter, T., 2008, Geological Atlas of Africa. Springer-Verlag, Berlin, s. 174 – 179
- ↑ Davison, I., 2005, Central Atlantic margin basins of North West Africa: Geology and hydrocarbon potential (Morocco to Guinea). Journal of African Earth Sciences, 43, s. 254 – 274
- ↑ McCoy, J.F., 2003, Geo-Data. The World Geographical Encyclopedias. 3rd Edition Thomson Gale, Detroit, s. 370
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Maroko
| Severná Afrika |  | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Južná Afrika | |||||||||
| Západná Afrika | |||||||||
| Východná Afrika | |||||||||
| Stredná Afrika | |||||||||
| Závislé územia |
| ||||||||
| Členské štáty |  | |
|---|---|---|
| Pozorovateľské štáty | ||