Emisivita: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace |
d externé odkazy |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
Emisivita je bezrozmerná veličina ktorá vyjadruje schopnosť povrchu telesa vyžarovať elektromagnetické žiarenie. Používa sa najmä pri meraní bezkontaktným infračerveným teplomerom a [[termokamera|termokamerou]]. Označuje sa ε. |
Emisivita je bezrozmerná veličina ktorá vyjadruje schopnosť povrchu telesa vyžarovať elektromagnetické žiarenie. Používa sa najmä pri meraní bezkontaktným infračerveným teplomerom a [[termokamera|termokamerou]]. Označuje sa ε. |
||
Emisivita absolútne čierného telesa = 1, emisivita ideálne zrkadla = 0. Emisivita reálnych povrchov je 0 < ε < 1. |
Emisivita absolútne čierného telesa = 1, emisivita ideálne zrkadla = 0. Emisivita reálnych povrchov je 0 < ε < 1. |
||
| Riadok 5: | Riadok 6: | ||
Emisivitu je možné určit experimentálne avšak pri meraní sa najčastejšie používajú tabuľky materiálov. |
Emisivitu je možné určit experimentálne avšak pri meraní sa najčastejšie používajú tabuľky materiálov. |
||
== Externé odkazy == |
|||
* [https://www.elso.sk/content/79-tabulka-emisivity-materialov Tabuľka emisivity niektorých materiálov] |
|||
Verzia z 19:33, 13. december 2014
Emisivita je bezrozmerná veličina ktorá vyjadruje schopnosť povrchu telesa vyžarovať elektromagnetické žiarenie. Používa sa najmä pri meraní bezkontaktným infračerveným teplomerom a termokamerou. Označuje sa ε.
Emisivita absolútne čierného telesa = 1, emisivita ideálne zrkadla = 0. Emisivita reálnych povrchov je 0 < ε < 1.
Spolu s emisivitou určujeme aj reflexivitu. Táto veličina určuje množstvo odrazeného žiarenia, je nepriamoúmerná emisivite. Súčet emisivity a reflexivity je rovný 1.
Emisivitu je možné určit experimentálne avšak pri meraní sa najčastejšie používajú tabuľky materiálov.