Ján II. Žigmund Zápoľský: Rozdiel medzi revíziami

	Ján II. Žigmund Zápoľský
	; uhorský kráľ a sedmohradský vojvoda
Narodenie	7. júl 1540; Budín, Maďarsko
Úmrtie	14. marec 1571 (30 rokov); Alba Iulia, Rumunsko
Odkazy
Commons	Ján II. Žigmund Zápoľský
	Biografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 14:58, 4. január 2015

Ján II. Žigmund Zápoľský (* 7. júl 1540, Budín, Maďarsko - † 14. marec 1571, Alba Iulia, Rumunsko) bol uhorský kráľ a sedmohradský vojvoda, syn uhorského kráľa Jána Zápoľského a Izabely Jagelonskej, dcéry poľského kráľa Žigmunda I. Jagelonského.

Jeho nároky na kráľovskú korunu po otcovej smrti bránila matka a jej radca Juraj Utešenovič (predstavený pavlínskeho hláštora v Sajóláde v Maďarsku,) ktorí dali Jána Žigmunda ako trojmesačného korunovať za uhorského kráľa.

Izabela spolu so synovými prívržencami viedli aj v nasledujúcich rokoch aktívny boj proti zákonitému kráľovi Ferdinandovi I. Izabela povolala na pomoc Turkov, ktorí donútili viedenský dvor v roku 1547 k ponižujúcemu prímeriu a rozdeleniu Uhorska na tri časti, z ktorých Sedmohradsko so Zátisím pripadli Jánovi Žigmundovi ako právoplatné vojvodstvo, vazalsky však závislé od Osmanskej ríše.

Ferdinand I. po upevnení svojej moci v krajine a krátkom zmocnení sa Sedmohradska donútil Izabelu s Jánom Žigmundom opustiť Uhorsko. V roku 1556 povolali sedmohradské stavy Jána Žigmunda z poľského exilu a po matkinej smrti (v r. 1559) sa ujal faktickej moci v Sedmohradsku. Jeho ďalšie snahy o získanie uhorskej koruny však boli bezúspešné a v roku 1570, rok pred svojou smrťou, sa ich definitívne vzdal. Jánom Žigmundom rod Zápoľskovcov vymrel.

Zdroj

Kol. autorov, Encyklopédia Slovenska, Veda, Bratislava, 1982

@@ Riadok 10: / Riadok 10: @@
   |}}
-'''Ján II. Žigmund Zápoľský''' (* [[7. júl]] [[1540]], [[Budín]], [[Maďarsko]] - † [[14. marec]] [[1571]], [[Alba Iulia]], [[Rumunsko]]) bol uhorský kráľ a sedmohradský vojvoda, syn uhorského kráľa [[Ján Zápoľský|Jána Zápoľského]] a [[Izabela Jagelovská|Izabely Jagelovskej]] z rodu [[Zápoľskovci|Zápoľskovcov]].
+'''Ján II. Žigmund Zápoľský''' (* [[7. júl]] [[1540]], [[Budín]], [[Maďarsko]] - † [[14. marec]] [[1571]], [[Alba Iulia]], [[Rumunsko]]) bol uhorský kráľ a sedmohradský vojvoda, syn uhorského kráľa [[Ján Zápoľský|Jána Zápoľského]] a [[Izabela Jagelovská|Izabely Jagelonskej]], dcéry poľského kráľa Žigmunda I. Jagelonského.
-Jeho nároky na kráľovskú korunu po otcovej smrti bránila matka a jej radca L. Utešenič, ktorí dali Jána Žigmunda po narodení dokonca korunovať za uhorského kráľa.
+Jeho nároky na kráľovskú korunu po otcovej smrti bránila matka a jej radca  Juraj Utešenovič (predstavený pavlínskeho hláštora v Sajóláde v Maďarsku,) ktorí dali Jána Žigmunda ako trojmesačného korunovať za uhorského kráľa.
 Izabela spolu so synovými prívržencami viedli aj v nasledujúcich rokoch aktívny boj proti zákonitému kráľovi [[Ferdinand I. Habsburský|Ferdinandovi I.]] Izabela povolala na pomoc Turkov, ktorí donútili viedenský dvor v roku [[1547]] k ponižujúcemu prímeriu a rozdeleniu Uhorska na tri časti, z ktorých [[Sedmohradsko]] so Zátisím pripadli Jánovi Žigmundovi ako právoplatné vojvodstvo, vazalsky však závislé od [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]].
-Ferdinand I. po upevnení svojej moci v krajine a krátkom zmocnení sa Sedmohradska donútil Izabelu s Jánom Žigmundom opustiť Uhorsko. V roku [[1556]] povolali sedmohradské stavy Jána Žigmunda z poľského exilu a po matkinej smrti (v r. 1559) sa ujal faktickej moci v Sedmohradsku. Jeho ďalšie snahy o získanie uhorskej koruny však boli bezúspešné a v roku [[1570]], rok pred svojou smrťou, sa ich definitívne vzdal.
+Ferdinand I. po upevnení svojej moci v krajine a krátkom zmocnení sa Sedmohradska donútil Izabelu s Jánom Žigmundom opustiť Uhorsko. V roku [[1556]] povolali sedmohradské stavy Jána Žigmunda z poľského exilu a po matkinej smrti (v r. 1559) sa ujal faktickej moci v Sedmohradsku. Jeho ďalšie snahy o získanie uhorskej koruny však boli bezúspešné a v roku [[1570]], rok pred svojou smrťou, sa ich definitívne vzdal. Jánom Žigmundom rod Zápoľskovcov vymrel.
 == Zdroj ==