Augustín Malár: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
fix infobox
dopl. a spresnenie
Riadok 3: Riadok 3:
Portrét = Malár Augustín.jpg|
Portrét = Malár Augustín.jpg|
Veľkosť obrázka = |
Veľkosť obrázka = |
Popis = [[Slovensko|slovenský]] [[generál]], počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], veliteľ východoslovenskej armády |
Popis = [[Slovensko|slovenský]] [[generál]], počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], veliteľ východoslovenského armádneho zboru. |
Dátum narodenia = [[18. júl]] [[1894]] |
Dátum narodenia = [[18. júl]] [[1894]] |
Miesto narodenia = [[Reitern]], [[Rakúsko]] |
Miesto narodenia = [[Reitern]], [[Rakúsko]] |
Dátum úmrtia = ? [[1945]] |
Dátum úmrtia = [[28. február]] [[1945]] |
Miesto úmrtia = [[Sachsenhausen]], [[Nacistické Nemecko]]
Miesto úmrtia = ? [[Nacistické Nemecko]]
}}
}}
'''Augustín Malár''', (* [[18. júl]] [[1894]], Reitern, [[Rakúsko]] – † ? [[1945]], [[Sachsenhausen]], [[Nacistické Nemecko]]), bol [[Slovensko|slovenský]] [[generál]], počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] veliteľ východoslovenskej armády.
'''Augustín Malár''', (* [[18. júl]] [[1894]], Reitern, [[Rakúsko]] – † [[28. február]] [[1945]] ?, [[Nacistické Nemecko]]), bol [[Slovensko|slovenský]] [[generál]], počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] veliteľ východoslovenského armádneho zboru.


== Život ==
== Život ==
Riadok 16: Riadok 16:
V tých rokoch bol vojenským veliteľom v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]] a [[Trenčín]]e, súčasne aj veliteľom „Vysokej vojnovej školy“ v [[Bratislava|Bratislave]]. V rokoch [[1941]]-[[1942]] sa stal veliteľom [[Rýchla divízia|Rýchlej divízie]] na [[Veľká vlastenecká vojna|východnom fronte]]. Za zásluhy ho Nemci vyznamenali ako jedného z mála Slovákov [[Rytiersky kríž|Rytierskym krížom]]. Od [[máj]]a [[1944]] bol veliteľom armádneho zboru v [[Prešov]]e.
V tých rokoch bol vojenským veliteľom v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]] a [[Trenčín]]e, súčasne aj veliteľom „Vysokej vojnovej školy“ v [[Bratislava|Bratislave]]. V rokoch [[1941]]-[[1942]] sa stal veliteľom [[Rýchla divízia|Rýchlej divízie]] na [[Veľká vlastenecká vojna|východnom fronte]]. Za zásluhy ho Nemci vyznamenali ako jedného z mála Slovákov [[Rytiersky kríž|Rytierskym krížom]]. Od [[máj]]a [[1944]] bol veliteľom armádneho zboru v [[Prešov]]e.


S ministrom národnej obrany generálom Čatlošom pripravoval vojenské povstanie na záchranu slovenskej štátnej samostatnosti. Už na východnom fronte nadviazal kontakty so [[ZSSR|sovietskymi]] veliteľmi a ilegálna [[SNR]] ho ako schopného veliteľa a slovanofila navrhla za veliteľa povstaleckej armády aj napriek odporu [[Edvard Beneš|Benešovej]] exilovej vlády.
S ministrom národnej obrany generálom [[Ferdinand Čatloš|Čatlošom]] pripravoval vojenské povstanie, ktorým by vo vhodnom momente slovenská armáda prešla na stranu Spojencov. Vzhľadom na jeho veliteľské schopnosti, bojové skúsenosti a slovanofilstvo s jeho účasťou v povstaní počítalo aj [[Ján Golian (generál)|Golianove]] Vojenské ústredie.<ref>Jablonický, J., 1990: Povstanie bez legiend. Obzor, Bratislava, s. 136-147</ref>


V auguste roku 1944 rokoval v [[Piešťany|Piešťanoch]] s umiernenými ľudákmi o príprave obrany Slovenska. Po predčasnom vypuknutí [[SNP|povstania]], sa napriek očakávaniam nepridal k povstalcom. V rozhlasovom prejave sa gen. Malár postavil proti a vojakov vyzval, aby sa vrátili do kasární, pretože „ešte neprišiel náš čas“. Ako vojenský stratég chcel, aby sa slovenská akcia skončila úspešne. Svoju činnosť však nepremyslel a v dôsledku jeho prejavu, ktorý sľuboval boj proti Nemcom v budúcnosti, ho nemecké bezpečnostné orgány zatkli, keď sa vrátil do [[Prešov]]a. Bol odvlečený do [[Nemecko|Nemecka]], kde po vypočúvaní zomrel v koncentračnom tábore [[koncentračný tábor Sachsenhausen|Sachsenhausen]].
V auguste roku 1944 rokoval v [[Piešťany|Piešťanoch]] s umiernenými ľudákmi o príprave obrany Slovenska. Po predčasnom vypuknutí [[SNP|povstania]], sa napriek očakávaniam nepridal k povstalcom. V rozhlasovom prejave sa gen. Malár postavil proti a vojakov vyzval, aby sa vrátili do kasární, pretože „ešte neprišiel náš čas“. Ako vojenský stratég chcel, aby sa akcia skončila úspešne. Svoju činnosť však nepremyslel a v dôsledku jeho vyjadrení, v ktorých sľuboval boj proti Nemcom v budúcnosti, ho nemecké bezpečnostné orgány zatkli, keď sa vrátil do [[Prešov]]a.

Bol odvlečený do [Nacistické Nemecko|Nemecka]], kde bol internovaný na hrade [[Königstein]]. Pôvodne mu povolili ponechať si dôstojnícku uniformu i nosiť nemecký Rytiersky kríž. Po tom, čo nacistické úrady získali viac informácii o príprave povstania a zapojení jednotlivých osôb sa jeho postavenie zhoršilo a bol prevezený do [[Berlín]]a. Zahynul v nacistickom väzení. Po povojnovom vyšetrovaní bolo stanovené, že zahynul pred 28. februárom 1944.<ref>Jablonický, J., 1990: Povstanie bez legiend. Obzor, Bratislava, s. 296</ref>

== Referencie ==
{{Referencie}}


{{DEFAULTSORT:Malár, Augustín}}
{{DEFAULTSORT:Malár, Augustín}}

Verzia z 19:59, 31. január 2015

Augustín Malár
slovenský generál, počas druhej svetovej vojny, veliteľ východoslovenského armádneho zboru.
slovenský generál, počas druhej svetovej vojny, veliteľ východoslovenského armádneho zboru.
Narodenie18. júl 1894
Reitern, Rakúsko
Úmrtie28. február 1945
? Nacistické Nemecko

Augustín Malár, (* 18. júl 1894, Reitern, Rakúsko – † 28. február 1945 ?, Nacistické Nemecko), bol slovenský generál, počas druhej svetovej vojny veliteľ východoslovenského armádneho zboru.

Život

Augustín Malár študoval na gymnáziu v Skalici, neskôr v Šoproni. Nastúpil na vojenskú vysokú školu v Prahe. Jeho postup vo vojenských hodnostiach bol pomerne rýchly. V roku 1931 sa stal majorom, v roku 1936 už bol povýšený na podplukovníka. Táto skutočnosť bola pozoruhodná tým, že v československej armáde bolo v tom čase 1004 podplukovníkov a z nich boli iba dvaja slovenskej národnosti - Augustín Malár a Ferdinand Čatloš. Plukovníkom sa stal o 3 roky neskôr a v roku 1942 bol povýšený na generála. Patril k najschopnejším slovenským generálom a mal veľkú popularitu v armáde.

V tých rokoch bol vojenským veliteľom v Spišskej Novej Vsi a Trenčíne, súčasne aj veliteľom „Vysokej vojnovej školy“ v Bratislave. V rokoch 1941-1942 sa stal veliteľom Rýchlej divízie na východnom fronte. Za zásluhy ho Nemci vyznamenali ako jedného z mála Slovákov Rytierskym krížom. Od mája 1944 bol veliteľom armádneho zboru v Prešove.

S ministrom národnej obrany generálom Čatlošom pripravoval vojenské povstanie, ktorým by vo vhodnom momente slovenská armáda prešla na stranu Spojencov. Vzhľadom na jeho veliteľské schopnosti, bojové skúsenosti a slovanofilstvo s jeho účasťou v povstaní počítalo aj Golianove Vojenské ústredie.[1]

V auguste roku 1944 rokoval v Piešťanoch s umiernenými ľudákmi o príprave obrany Slovenska. Po predčasnom vypuknutí povstania, sa napriek očakávaniam nepridal k povstalcom. V rozhlasovom prejave sa gen. Malár postavil proti a vojakov vyzval, aby sa vrátili do kasární, pretože „ešte neprišiel náš čas“. Ako vojenský stratég chcel, aby sa akcia skončila úspešne. Svoju činnosť však nepremyslel a v dôsledku jeho vyjadrení, v ktorých sľuboval boj proti Nemcom v budúcnosti, ho nemecké bezpečnostné orgány zatkli, keď sa vrátil do Prešova.

Bol odvlečený do [Nacistické Nemecko|Nemecka]], kde bol internovaný na hrade Königstein. Pôvodne mu povolili ponechať si dôstojnícku uniformu i nosiť nemecký Rytiersky kríž. Po tom, čo nacistické úrady získali viac informácii o príprave povstania a zapojení jednotlivých osôb sa jeho postavenie zhoršilo a bol prevezený do Berlína. Zahynul v nacistickom väzení. Po povojnovom vyšetrovaní bolo stanovené, že zahynul pred 28. februárom 1944.[2]

Referencie

  1. ↑ Jablonický, J., 1990: Povstanie bez legiend. Obzor, Bratislava, s. 136-147
  2. ↑ Jablonický, J., 1990: Povstanie bez legiend. Obzor, Bratislava, s. 296
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Augustín_Malár&oldid=5943303“