Životné prostredie: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 07:11, 1. február 2015

Životné prostredie alebo zriedkavo environment je všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov vrátane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. Jeho zložkami sú najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda i samotné organizmy.

Iná definícia hovorí, že životné prostredie je „súbor všetkých činiteľov, s ktorými prichádza do styku živý subjekt, a ktorými je obklopený. Všetko, na čo subjekt priamo i nepriamo pôsobí. Subjektom môže byť organizmus, populácia, človek i celá ľudská spoločnosť. Väčšinou sa pojem životné prostredie chápe ako životné prostredie človeka.“

Termín začal používať Jakob Johann von Uexküll.

Zložky životného prostredia

Jeho zložkami sú najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy. Vo funkčnom ponímaní je životné prostredie súhrn materiálnych zložiek sveta, prírodných i umelo vytvorených, v ktorých a za pomoci ktorých si človek uspokojuje svoje materiálne a duchovné potreby, čím ich mení, pretvára a súčasne vytvára materiálne podmienky svojho ďalšieho života a života budúcich generácií. Životné prostredie je jednou z určujúcich zložiek kvality života spoločnosti.

Životné prostredie sa delí na nasledovné zložky:

neživé (anorganické) zložky
- voda (hydrosféra)
- pôda (pedosféra)
- ovzdušie (atmosféra)
- horninové podložie (litosféra)
živé (organické) zložky
- organizmy (biosféra, biocenóza)

Štúdiom vzťahov organizmov a životného prostredia všeobecne sa zaoberá ekológia, prípadne environmentalistika.

Vzťah človeka k životnému prostrediu

Vzájomné pôsobenie ľudí a ich životného prostredia je veľmi mnohostranné. V priebehu dejín ľudského rodu dochádzalo postupne k oslabovaniu tejto bezprostrednej závislosti. Ľudia narušovali okolité prostredie už veľmi dávno. Jedna z hypotéz sa napríklad zaoberala vplyvom človeka na vyhynutie veľkých pleistocenných cicavcov. K ešte rozsiahlejšiemu pozmeneniu došlo v neolite, kedy sa človek začal živiť činnosťou, ktorá priamo predpokladala udržovanie umelého životného prostredia – poľnohospodárstvom. Dlhý čas potom však stále existovali oblasti prakticky nedotknuté ľudskou aktivitou – ekuména hlavne v dôsledku nedokonalej dopravy netvorila súvislú oblasť ako dnes, ale rozpadala sa do mnohých oblastí osídlenia, vzájomne značne vzdialených. Aj v tejto dobe existovali oblasti so značným ľudským vplyvom – napr. na území dnešnej ČR bolo územie na konci stredoveku viac odlesnené ako dnes.

K zásadnej zmene dochádza v čase priemyselnej revolúcie, kedy ľudia začali využívať mnoho rôznych prírodných zdrojov (uhlie, ropa), osídľovať dosiaľ neosídlené oblasti a znečisťovať prostredie cudzorodými látkami. To malo za následok vyhynutie mnohých živočíšnych aj rastlinných druhov a zdravotné problémy ľudí, žijúcich v najviac znečistených oblastiach (napr. české Mostecko v 80. rokoch 20. storočia).

S rozvojom vedy a techniky sa stáva stále obtiažnejšou úlohou predpoveď dôsledkov ľudských činností na životné prostredie. V súčasnosti napríklad prebiehajú debaty o podiele človeka na globálnych zmenách klímy.

V Los Angeles sú usporadúvané tzv. "toxické výlety".

Hodnotenie stavu životného prostredia v globálnom merítku

Zatiaľ najkomplexnejšie hodnotenie životného prostredia na Zemi bolo výsledkom projektu Millennium Ecosystem Assessment („Hodnotenie ekosystémov na prelome tisícročí“), na ktorom sa podieľalo asi 1400 expertov z celého sveta. Jeho výsledkom bolo publikovanie mnohých štúdií zameraných na biodiverzitu, dezertifikáciu, priemysel a pod. a súhrnná správa „Ekosystémy a ľudský blahobyt“. Tá konštatuje, že ľudia zmenili za posledných 50 rokov ekosystémy na Zemi viac než kedykoľvek v dejinách ľudstva a že zvýšenie životnej úrovne ľudí prebehlo za cenu poškodenia 60 % globálnych ekosystémov. Správa ďalej uvádza, že poškodzovanie ekosystémov predstavuje prekážku pre zníženie chudoby pre dosiahnutie potravinovej bezpečnosti.

Referencie

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Životné prostredie

Šablóna:Link FA

@@ Riadok 32: / Riadok 32: @@
 == Hodnotenie stavu životného prostredia v globálnom merítku ==
 [[Súbor:Amazonie deforestation.jpg|náhľad|[[Odlesňovanie]]]]
-Zatiaľ najkomplexnejšie hodnotenie životného prostredia na [[Zem|Zemi]] bolo výsledkom projektu [[Millennium Ecosystem Assessment]] (''„Hodnotenie ekosystémov na prelome tisícročí“'')<ref>[http://www.millenniumassessment.org/en/index.aspx Millennium Ecosystem Assessment]</ref>, na ktorom sa podieľalo asi 1400 expertov z celého sveta. Jeho výsledkom bolo publikovanie mnohých štúdií zameraných na [[biodiverzita|biodiverzitu]], [[dezertifikácia|dezertifikáciu]], [[priemysel]] a pod. a súhrnná správa ''„Ekosystémy a ľudský blahobyt“''. Tá konštatuje, že ľudia zmenili za posledných 50 rokov ekosystémy na Zemi viac než kedykoľvek v dejinách ľudstva a že zvýšenie životnej úrovne ľudí prebehlo za cenu poškodenia 60 % globálnych ekosystémov. Správa ďalej uvádza, že poškodzovanie ekosystémov predstavuje prekážku pre zníženie [[chudoba|chudoby]] pre dosiahnutie potravinovej bezpečnosti.
+Zatiaľ najkomplexnejšie hodnotenie životného prostredia na [[Zem|Zemi]] bolo výsledkom projektu [[Millennium Ecosystem Assessment]] (''„Hodnotenie ekosystémov na prelome tisícročí“''), na ktorom sa podieľalo asi 1400 expertov z celého sveta. Jeho výsledkom bolo publikovanie mnohých štúdií zameraných na [[biodiverzita|biodiverzitu]], [[dezertifikácia|dezertifikáciu]], [[priemysel]] a pod. a súhrnná správa ''„Ekosystémy a ľudský blahobyt“''. Tá konštatuje, že ľudia zmenili za posledných 50 rokov ekosystémy na Zemi viac než kedykoľvek v dejinách ľudstva a že zvýšenie životnej úrovne ľudí prebehlo za cenu poškodenia 60 % globálnych ekosystémov. Správa ďalej uvádza, že poškodzovanie ekosystémov predstavuje prekážku pre zníženie [[chudoba|chudoby]] pre dosiahnutie potravinovej bezpečnosti.
 == Referencie ==