Mikronézia (štát): Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
typo, replaced: 791 m → {{m|791|m|w}} (3), 127 km² → {{km2|127}} (4), . → ., Španielská → Španielska, - → – (2), replaced: → |
||
Riadok 59: | Riadok 59: | ||
Hlavné mesto je [[Palikir]] na ostrove [[Pohnpei]]. |
Hlavné mesto je [[Palikir]] na ostrove [[Pohnpei]]. |
||
Mikronézia bola pôvodne súčasťou [[Poručnícke územie tichomorských ostrovov|Poručníckeho územia tichomorských ostrovov]], [[Poručnícke územie|poručníckeho územia]] [[Organizácia spojených národov|OSN]] pod správou [[Spojené štáty|USA]]. V roku [[1979]] sa osamostatnilo v rámci poručenského územia a v roku [[1986]] získala nezávislosť na základe Dohody o voľnom pridružení s USA. |
Mikronézia bola pôvodne súčasťou [[Poručnícke územie tichomorských ostrovov|Poručníckeho územia tichomorských ostrovov]], [[Poručnícke územie|poručníckeho územia]] [[Organizácia spojených národov|OSN]] pod správou [[Spojené štáty|USA]]. V roku [[1979]] sa osamostatnilo v rámci poručenského územia a v roku [[1986]] získala nezávislosť na základe Dohody o voľnom pridružení s USA. |
||
Riadok 76: | Riadok 75: | ||
!Hustota obyvateľstva |
!Hustota obyvateľstva |
||
|--- |
|--- |
||
|[[Súbor:Flag of Chuuk.svg|50px|Vlajka Chuuku]] || '''[[Chuuk]]''' || [[Weno]] || 127 |
|[[Súbor:Flag of Chuuk.svg|50px|Vlajka Chuuku]] || '''[[Chuuk]]''' || [[Weno]] || {{km2|127}} || 53 595 || 420 / km² |
||
|--- |
|--- |
||
|[[Súbor:Flag of Kosrae.png|50px|Vlajka Kosrae]] || '''[[Kosrae]]''' || [[Tofol]] || 110 |
|[[Súbor:Flag of Kosrae.png|50px|Vlajka Kosrae]] || '''[[Kosrae]]''' || [[Tofol]] || {{km2|110}} || 7 686 || 70 / km² |
||
|--- |
|--- |
||
| || '''[[Pohnpei]]''' || [[Kolonia]] || 346 |
| || '''[[Pohnpei]]''' || [[Kolonia]] || {{km2|346}} || 34 486 || 100 / km² |
||
|--- |
|--- |
||
|[[Súbor:Yap flag.svg|50px|Vlajka Yapu]] || '''[[Yap]]''' || [[Colonia, Yap|Colonia]] || 118 |
|[[Súbor:Yap flag.svg|50px|Vlajka Yapu]] || '''[[Yap]]''' || [[Colonia, Yap|Colonia]] || {{km2|118}} || 11 241 || 95 / km² |
||
|} |
|} |
||
== Dejiny == |
== Dejiny == |
||
Mikronézia bola osídlená pred viac než 4 000 rokmi. Pôvodne decentralizovaný rodový systém sa vyvinul v ekonomicky a nábožensky centralizované impérium zo sídlom na ostrove [[Yap]]. |
Mikronézia bola osídlená pred viac než 4 000 rokmi. Pôvodne decentralizovaný rodový systém sa vyvinul v ekonomicky a nábožensky centralizované impérium zo sídlom na ostrove [[Yap]]. |
||
V okolí [[Nan Madol]], ktorý sa vďaka umiestneniu na umelých ostrovoch prepojených sieťou kanálov sa časť nazýva Benátkami Pacifiku, ktorý bol v dobe centralistickej vlády Sadelurskej dynastie v rokoch [[500]] až [[1500]] používaný ako obradné a správne centrum. Vtedy tu žilo podľa odhadov okolo 25 000 ľudí. Po roku 1500 sa centralistický systém vlády v oblasti Pohnpei rozpadol. |
V okolí [[Nan Madol]], ktorý sa vďaka umiestneniu na umelých ostrovoch prepojených sieťou kanálov sa časť nazýva Benátkami Pacifiku, ktorý bol v dobe centralistickej vlády Sadelurskej dynastie v rokoch [[500]] až [[1500]] používaný ako obradné a správne centrum. Vtedy tu žilo podľa odhadov okolo 25 000 ľudí. Po roku 1500 sa centralistický systém vlády v oblasti Pohnpei rozpadol. |
||
Pre [[Európa|Európu]] objavili oblasť dnešnej Mikronézie [[Portugalsko|Portugalci]]. V [[16. storočie|16. storočí]] oblasť ovládalo [[Španielsko]] pod názvom [[ |
Pre [[Európa|Európu]] objavili oblasť dnešnej Mikronézie [[Portugalsko|Portugalci]]. V [[16. storočie|16. storočí]] oblasť ovládalo [[Španielsko]] pod názvom [[Španielska východná India]]. V roku [[1899]] bola odstúpená [[Nemecko|Nemecku]], ktoré toto územie začlenilo do svojej kolónie [[Nemecká Nová Guinea]]. Od roku [[1914]] bolo územie spravované [[Japonsko]]m. Od roku [[1949]] bola pod správou [[Organizácia spojených národov|OSN]] vykonávanou USA ako súčasť [[Poručnícke územie tichomorských ostrovov|Poručníckeho územia tichomorských ostrovov]]. |
||
počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] tu bola umiestnená väčšia časť Japonskej flotily. V roku [[1944]] počas [[Operácia Hailstone|operácie Hailstone]] boli Japonské sily zničené. |
počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] tu bola umiestnená väčšia časť Japonskej flotily. V roku [[1944]] počas [[Operácia Hailstone|operácie Hailstone]] boli Japonské sily zničené. |
||
Riadok 100: | Riadok 99: | ||
== Geografia == |
== Geografia == |
||
Mikronézia sa rozkladá na väčšine ostrovov (väčšinou koralových) v súostroví [[Karolíny|Karolín]]. Tvorí ho 607 [[ostrov]]ov roztrúsených v oblasti skoro 3 tisíc kilometrov. Majú plochý povrch a nepatrne vyčnievajú nad úroveň morskej hladiny. A tak najvyšší [[vrch]] [[Totolom]] meria 791 |
Mikronézia sa rozkladá na väčšine ostrovov (väčšinou koralových) v súostroví [[Karolíny|Karolín]]. Tvorí ho 607 [[ostrov]]ov roztrúsených v oblasti skoro 3 tisíc kilometrov. Majú plochý povrch a nepatrne vyčnievajú nad úroveň morskej hladiny. A tak najvyšší [[vrch]] [[Totolom]] meria {{m|791|m|w}}. Hlavné mesto je [[Palikir]] na ostrove [[Pohnpei]]. |
||
Majú teplé tropické a vlhké [[podnebie (klíma)|podnebie]], ovplyvnené oceánom. Priemerná teplota sa na ostrovoch po celý [[rok]] pohybuje medzi 30 [[°C]] cez deň, 23 |
Majú teplé tropické a vlhké [[podnebie (klíma)|podnebie]], ovplyvnené oceánom. Priemerná teplota sa na ostrovoch po celý [[rok]] pohybuje medzi 30 [[°C]] cez deň, 23 °C v noci. Priemerný ročný úhrn [[zrážky|zrážok]] je {{m|3100|m|w}}. |
||
=== Hlavné ostrovy Mikronézie === |
=== Hlavné ostrovy Mikronézie === |
||
[[Súbor: |
[[Súbor:Map of the Federated States of Micronesia CIA.jpg|thumb|right|425px|Mapa Mikronézskych federatívnych štátov]] |
||
<small>(od východu na západ)</small> |
<small>(od východu na západ)</small> |
||
* [[Ngulu]] |
* [[Ngulu]] |
||
Riadok 142: | Riadok 141: | ||
== Obyvateľstvo == |
== Obyvateľstvo == |
||
Pôvodní obyvatelia Mikronézie sú Mikronézania. Usadili sa tu už pred 4 000 rokmi. Boli to výborní moreplavci a zaoberali sa rybolovom, poľnohospodárstvom a plátenictvom, hrnčiarstvom a pletením košov. Zakladali dokonca i ranné štáty. Stredná dĺžka života mužov v súčasnosti je 67,7 rokov, u žien 71,3 rokov. |
Pôvodní obyvatelia Mikronézie sú Mikronézania. Usadili sa tu už pred 4 000 rokmi. Boli to výborní moreplavci a zaoberali sa rybolovom, poľnohospodárstvom a plátenictvom, hrnčiarstvom a pletením košov. Zakladali dokonca i ranné štáty. Stredná dĺžka života mužov v súčasnosti je 67,7 rokov, u žien 71,3 rokov. |
||
=== Najväčšie mestá === |
=== Najväčšie mestá === |
||
Riadok 155: | Riadok 154: | ||
== Zaujímavosti == |
== Zaujímavosti == |
||
Na oceánskej ploche na severozápade, ktorá prináleží štátu, sa nachádza najnižší bod zemského povrchu v [[Mariánska priekopa|Mariánskej piekope]] |
Na oceánskej ploche na severozápade, ktorá prináleží štátu, sa nachádza najnižší bod zemského povrchu v [[Mariánska priekopa|Mariánskej piekope]] – {{m|10924|m|w}} pod hladinou mora. |
||
Na [[ostrov]]e [[Pohnpei]] vybudovala neznáma civilizácia [[mesto]] [[Nan Madol]] |
Na [[ostrov]]e [[Pohnpei]] vybudovala neznáma civilizácia [[mesto]] [[Nan Madol]] – kamenné budovy z čadičových stĺpov na umelých ostrovoch, pretkaných sieťou [[zavlažovací kanál|kanálov]]. |
||
== Odkazy == |
== Odkazy == |
||
Riadok 173: | Riadok 172: | ||
{{Oceánia}} |
{{Oceánia}} |
||
{{Administratívne členenie USA}} |
{{Administratívne členenie USA}} |
||
[[Kategória:Mikronézia (štát)| ]] |
[[Kategória:Mikronézia (štát)| ]] |
||
[[Kategória:Členovia OSN]] |
[[Kategória:Členovia OSN]] |
Verzia z 13:05, 10. február 2015
Mikronézske federatívne štáty | |||||
| |||||
Štátna hymna: Patriots of Micronesia | |||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | Mikronézske federatívne štáty | ||||
• krátky | Mikronézia | ||||
Hlavné mesto | Palikir 6°55′ .š. 158°9′ .d. | ||||
Najväčšie mesto | Veno (18 000) | ||||
Úradné jazyky | mikronézština, angličtina
| ||||
Štátne zriadenie |
federatívna republika | ||||
Vznik | 1986 | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
702 km² km² ( %) | ||||
Počet obyvateľov • odhad (2005) • sčítanie (2005) • hustota (2005) |
108 000 (193 na svete.) 108 000 154 obyv/km2/km² (68 na svete.) | ||||
Mena | USD dolar (USD$) | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
(UTC) (UTC) | ||||
Medzinárodný kód | FSM | ||||
Internetová doména | .fm | ||||
Smerové telefónne číslo | ++0691 |
Súradnice: 6°55′00″S 158°11′00″V / 6,9166666666667°S 158,18333333333°V
Mikronézia, dlhý tvar Mikronézske federatívne štáty, je ostrovným štátom v Tichom oceáne. Je to nezávislý štát, ale zároveň pridružený štát USA.
Hlavné mesto je Palikir na ostrove Pohnpei.
Mikronézia bola pôvodne súčasťou Poručníckeho územia tichomorských ostrovov, poručníckeho územia OSN pod správou USA. V roku 1979 sa osamostatnilo v rámci poručenského územia a v roku 1986 získala nezávislosť na základe Dohody o voľnom pridružení s USA.
Štát Mikronézia je súčasťou rovnomenného regiónu, ktorý je tvorený stovkami malých ostrovov rozdelených do siedmich teritórií.
Politický a demografický prehľad
Mikronézske federatívne štáty sú federatívnou republikou skladajúcou sa zo štyroch spolkových štátov: Yap, Chuuk (do roku 1990 Truk), Pohnpei (do novembra 1984 Ponape) a Kosrae.
Vlajka | Štát | Hlavné mesto | Plocha[1] | Obyvateľstvo[2] | Hustota obyvateľstva |
---|---|---|---|---|---|
Chuuk | Weno | 127 km² | 53 595 | 420 / km² | |
Kosrae | Tofol | 110 km² | 7 686 | 70 / km² | |
Pohnpei | Kolonia | 346 km² | 34 486 | 100 / km² | |
Yap | Colonia | 118 km² | 11 241 | 95 / km² |
Dejiny
Mikronézia bola osídlená pred viac než 4 000 rokmi. Pôvodne decentralizovaný rodový systém sa vyvinul v ekonomicky a nábožensky centralizované impérium zo sídlom na ostrove Yap.
V okolí Nan Madol, ktorý sa vďaka umiestneniu na umelých ostrovoch prepojených sieťou kanálov sa časť nazýva Benátkami Pacifiku, ktorý bol v dobe centralistickej vlády Sadelurskej dynastie v rokoch 500 až 1500 používaný ako obradné a správne centrum. Vtedy tu žilo podľa odhadov okolo 25 000 ľudí. Po roku 1500 sa centralistický systém vlády v oblasti Pohnpei rozpadol.
Pre Európu objavili oblasť dnešnej Mikronézie Portugalci. V 16. storočí oblasť ovládalo Španielsko pod názvom Španielska východná India. V roku 1899 bola odstúpená Nemecku, ktoré toto územie začlenilo do svojej kolónie Nemecká Nová Guinea. Od roku 1914 bolo územie spravované Japonskom. Od roku 1949 bola pod správou OSN vykonávanou USA ako súčasť Poručníckeho územia tichomorských ostrovov.
počas druhej svetovej vojny tu bola umiestnená väčšia časť Japonskej flotily. V roku 1944 počas operácie Hailstone boli Japonské sily zničené.
10. mája 1979 sa štyri oblasti Poručenského územia Tichomorské ostrovy spojili a vytvorili súčasný štátny celok. V roku 1986 uzavrela federácia dohodu o voľnom pridružení k USA, ktoré zmenilo doterajší štatút v oblasti Mikronézskej bezpečnosti z poručníctva na nezávislosť.
Vlajka Mikronézie je modrá, pretože sú jej ostrovy obklopené morom a jej štyri hviezdy prezentujú členov federácie.
Geografia
Mikronézia sa rozkladá na väčšine ostrovov (väčšinou koralových) v súostroví Karolín. Tvorí ho 607 ostrovov roztrúsených v oblasti skoro 3 tisíc kilometrov. Majú plochý povrch a nepatrne vyčnievajú nad úroveň morskej hladiny. A tak najvyšší vrch Totolom meria 791 m. Hlavné mesto je Palikir na ostrove Pohnpei.
Majú teplé tropické a vlhké podnebie, ovplyvnené oceánom. Priemerná teplota sa na ostrovoch po celý rok pohybuje medzi 30 °C cez deň, 23 °C v noci. Priemerný ročný úhrn zrážok je 3 100 m.
Hlavné ostrovy Mikronézie
(od východu na západ)
- Ngulu
- Yap
- Sorol
- Fais
- Eauripik
- Woleai
- Gaferut
- Lamotrek
- Pigailoe
- Satawal
- Pikelot
- Pulusuk
- Puluwat
- Pulap
- Ulul
- Namonuito
- Fayu
- Truk
- Hall
- Murilo
- Losap
- Namoluk
- Mortlockovy ostrovy
- Satawan
- Kapingamarangi
- Nukuoro
- Oroluk
- Ngatik
- Pakin
- Mokil
Hospodárstvo
Veľký rozvoj zaznamenáva poľnohospodárstvo. Hospodárstvo je závislé na pomoci Spojených štátov. Z poľnohospodárskych plodín sa zbiera kokosové orechy (kopra), maniok, batáty, korenie, tropické ovocie a taro. Pre výživu obyvateľstva a vývoz je dôležitý rybolov. Chov tu nieje príliš rozšírený, chovajú sa sliepky a prasce. Jedinou nerastnou surovinou, ktorá sa tu ťaží, sú kvalitné fosfáty. Veľké príjmy do štátnej pokladnice plynú z rúk USA. Američania tu totiž majú svoje vojenské základne a platia za ne nájom. Významný je zatiaľ menší cestovný ruch.
Obyvateľstvo
Pôvodní obyvatelia Mikronézie sú Mikronézania. Usadili sa tu už pred 4 000 rokmi. Boli to výborní moreplavci a zaoberali sa rybolovom, poľnohospodárstvom a plátenictvom, hrnčiarstvom a pletením košov. Zakladali dokonca i ranné štáty. Stredná dĺžka života mužov v súčasnosti je 67,7 rokov, u žien 71,3 rokov.
Najväčšie mestá
- Veno – 18 000 obyvateľov
- Kitti – 7 000 obyvateľov
- Tol – 5 000 obyvateľov
- Madolenihmv – 5 000 obyvateľov
- Kolonia – 5 000 obyvateľov
- Lelu – 5 000 obyvateľov
- Nett – 5 000 obyvateľov
- Palikir – 5 000 obyvateľov (hlavné mesto)
Zaujímavosti
Na oceánskej ploche na severozápade, ktorá prináleží štátu, sa nachádza najnižší bod zemského povrchu v Mariánskej piekope – 10 924 m pod hladinou mora.
Na ostrove Pohnpei vybudovala neznáma civilizácia mesto Nan Madol – kamenné budovy z čadičových stĺpov na umelých ostrovoch, pretkaných sieťou kanálov.
Odkazy
Referencie
Externé odkazy
- US-CIA. CIA - The World Factbook: Federated States of Micronesia. (po anglicky), 2003
Súradnice: 7°25′S 151°53′V / 7,417°S 151,883°V
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mikronézia (štát)