Ulič: Rozdiel medzi revíziami
Gréckokatolícky |
→História: skloňovanie |
||
| Riadok 48: | Riadok 48: | ||
Prvá archívna písomnosť o obci pochádza z roku roku 1451. V roku 1492 boli podľa listiny z archívu mesta Bardejov, Ihnat so synom Steczom, Romanom a Climom boli označení ako príslušníci zbojníckej družiny [[Fedor Hlavatý|Fedora Hlavatého]]. |
Prvá archívna písomnosť o obci pochádza z roku roku 1451. V roku 1492 boli podľa listiny z archívu mesta Bardejov, Ihnat so synom Steczom, Romanom a Climom boli označení ako príslušníci zbojníckej družiny [[Fedor Hlavatý|Fedora Hlavatého]]. |
||
V 19. storočí bol v obci postavený kaštieľ. V roku 1867 gréckokatolícky kostol. Lesná železnica v katastri obce bola postavená v roku 1908. Počas prvej svetovej vojny v rokoch 1914 až 1915 sa obec dvakrát ocitla v tesnej blízkosti frontu. A to na jeseň roku 1914 a v mesiacoch apríl až začiatkom mája 1915. Z tohto obdobia je v obci vojenský cintorín, kde je pochovaných 71 vojakov. Nachádza sa tu aj hrob ruského generála [[Nikolaj Nikolajevič Mirbach]]. |
V 19. storočí bol v obci postavený kaštieľ. V roku 1867 gréckokatolícky kostol. Lesná železnica v katastri obce bola postavená v roku 1908. Počas prvej svetovej vojny v rokoch 1914 až 1915 sa obec dvakrát ocitla v tesnej blízkosti frontu. A to na jeseň roku 1914 a v mesiacoch apríl až začiatkom mája 1915. Z tohto obdobia je v obci vojenský cintorín, kde je pochovaných 71 vojakov. Nachádza sa tu aj hrob ruského generála [[Nikolaj Nikolajevič Mirbach|Nikolaja Nikolajeviča Mirbacha]]. |
||
Počas druhej svetovej vojny v rokoch 1939 až 1944 bola obec súčasťou [[Maďarské kráľovstvo|Horthyovského Maďarska]]. Obec bolo oslobodená 26. októbra 1944. Po vojne v oblasti obce vyčíňali banderovci, ktorí 6. decembra 1945 pripravili o život 4 členov židovskej rodiny z obce. |
Počas druhej svetovej vojny v rokoch 1939 až 1944 bola obec súčasťou [[Maďarské kráľovstvo|Horthyovského Maďarska]]. Obec bolo oslobodená 26. októbra 1944. Po vojne v oblasti obce vyčíňali banderovci, ktorí 6. decembra 1945 pripravili o život 4 členov židovskej rodiny z obce. |
||
Verzia z 11:01, 1. marec 2015
| Ulič | |
| obec | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Snina |
| Región | Zemplín |
| Nadmorská výška | 245 m n. m. |
| Súradnice | 48°57′40″S 22°25′27″V / 48,961111°S 22,424167°V |
| Rozloha | 25,15 km² (2 515 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 810 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 32,21 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1451 |
| Starosta | Ján Holinka[3] (SIEŤ, SDKÚ-DS) |
| PSČ | 067 67 |
| ŠÚJ | 520934 |
| EČV (do r. 2022) | SV |
| Tel. predvoľba | +421-57 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Ulič | |
| Webová stránka: ulic.ocu.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Ulič je obec na Slovensku v okrese Snina.
Poloha
Obec sa nachádza dva kilometre od štátnej hranice s Ukrajinou a šestnásť kilometrov od Poľska. Leží v údolí na sútoku Uličky a Zbojského potoka v pohorí Poloniny, na území rovnomenného národného parku.
Názvy obce
Obec v priebehu histórie niesla tieto názvy: 1451 Hulics, Hvlydch, 1492 Vlicz, 1877 Ulics, 1902 Utczás a napokon od roku 1920 Ulič.
Vlastníci obce
Obec, pôdu, lesy, tu vlastnili Szirmayovci, Vandernathovci, princezná Beaufort Spontin Fridešová, a posledná bola rodina Tiele-Wincler.
História
Prvá archívna písomnosť o obci pochádza z roku roku 1451. V roku 1492 boli podľa listiny z archívu mesta Bardejov, Ihnat so synom Steczom, Romanom a Climom boli označení ako príslušníci zbojníckej družiny Fedora Hlavatého.
V 19. storočí bol v obci postavený kaštieľ. V roku 1867 gréckokatolícky kostol. Lesná železnica v katastri obce bola postavená v roku 1908. Počas prvej svetovej vojny v rokoch 1914 až 1915 sa obec dvakrát ocitla v tesnej blízkosti frontu. A to na jeseň roku 1914 a v mesiacoch apríl až začiatkom mája 1915. Z tohto obdobia je v obci vojenský cintorín, kde je pochovaných 71 vojakov. Nachádza sa tu aj hrob ruského generála Nikolaja Nikolajeviča Mirbacha.
Počas druhej svetovej vojny v rokoch 1939 až 1944 bola obec súčasťou Horthyovského Maďarska. Obec bolo oslobodená 26. októbra 1944. Po vojne v oblasti obce vyčíňali banderovci, ktorí 6. decembra 1945 pripravili o život 4 členov židovskej rodiny z obce.
Pamiatky
- Gréckokatolícky kostol z r. 1867
- Prícestný kríž z roku 1902 umiestnený pod gréckokatolíckym kostolom
- Vojenský cintorín z prvej svetovej vojny
- Pamätná tabuľa Rudolfa Wienera, Miroslava Poliščuka
- Mergancov kameň - pomník hájnika Rudolfova Merganca
- Arpádova línia -o branné opevnenie budované počas druhej svetovej vojny
Turistické zaujímavosti
- Miniskanzen - modely drevených cerkvi
- Grófska cesta - aleja z cudzokrajných dubov
- Dvere do Polonín - oddychovo-náučná zóna
- Lyžiarske stredisko Ulič – Čertíž (dĺžka vleku 350 m)
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2014-11-21. Dostupné online.
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |