Väzivo: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 08:57, 4. marec 2015

Väzivo alebo väzivové tkanivo je typ spojivového (podporného) tkaniva. Tvoria ho bunky a vysoký podiel medzibunkovej hmoty menšej hustoty a variabilným množstvom vlákien. U dospelého človeka vytvára napríklad výplň medzi orgánmi a podkožný tuk.

Zloženie

Bunky

Bunky väziva sa delia na:

fixné
blúdivé

Fixné (pevné) bunky

K fixným, vo väzive trvale usadeným bunkám patria:

fibroblasty a fibrocyty – syntetizujú prekurzory medzibunkovej hmoty (amorfné i vláknité); majú vretenovité telo s oválnym jadrom a často sa navzájom spájajú svojimi výbežkami
retikulárne bunky – hviezdicovité bunky vytvárajúce priestorovú sieť; často sa vyskytujú najmä v lymfatických uzlinách a niektoré majú schopnosť fagocytózy
pigmentové bunky (melanocyty) – obsahujú melanín, typicky lokalizované najmä v koži
Tukové bunky (adipocyty) – majú schopnosť hromadiť tuk, a to buď v jednej veľkej vakuole (univakuolárne bunky), alebo v podobe množstva menších vakuol (multivakuolárne bunky). Univakuolárne tukové bunky vytvárajú biele tukové väzivo, ktoré predstavuje bežný typ tukového väziva väčšiny cicavcov. Multivakuolárne tukové bunky sú súčasťou hnedého tuku, ktorý sa vyskytuje hlavne u zimných spáčov a u mláďat cicavcov. Adipocyty sa v tkanive vyskytujú buď jednotlivo alebo v malých skupinách.

Pohyblivé (blúdivé alebo voľné) bunky

K tomuto typu buniek patria:

makrofágy (histiocyty) – majú veľkú schopnosť fagocytózy
žírne bunky – produkujú heparín a histamín
plazmatické bunky – produkujú protilátky (imunoglobulíny)
biele krvinky (leukocyty) – konkrétnejšie lymfocyty, monocyty a granulocyty
nediferencované bunky väziva

Medzibunková hmota

Vláknitá zložka

Vlákna (fibrae) väzív sa podľa zloženia delia na:

Kolagénové – najrozšírenejšie. Hlavnou stavebnou zložkou je kolagén, a to prevažne kolagén I. Varením kolagénových vlákien vzniká glej. Sú zložené z menších jednotiek – fibríl, ktoré sú tvorené paralelne usporiadanými mikrofibrilami tropokolagénu. Sú veľmi pevné a ohybné, no nie sú pružné. Šľacha z kolagénového väziva znesie ťah až niekoľko sto kilogramov na 1 cm². Väzivá, v ktorých majú prevahu kolagénové vlákna majú v čerstvom stave bielu až modrastú farbu.
Elastické – sú tenšie, často sa vetvia a vyznačujú sa veľkou pružnosťou: znesú natiahnutie až o 50% pôvodnej dĺžky a po skončení pôsobenia ťahu sa vrátia do pôvodného stavu. Ich varením nevzniká glej. Základnou stavebnou zložkou týchto vlákien je elastín; podľa jeho podielu a ďalších zložiek sa rozdeľujú na 3 formy:
- elastické – hlavnou zložkou je elastín, obklopený tenkou vrstvou nepružných mikrofibríl, veľmi pružné
- elaunínové – neusporiadaná zmes vlákien elastínu a nepružných mikrofibríl
- oxytalanové – bez elastínu, nepružné, no odolné voči ťahu; hlavnou zložkou sú glykoproteínové fibrily

Väzivo s prevahou elastických vlákien má žltkastú farbu. Produkujú ho ako prekurzor fibroblasty a pravdepodobne i bunky hladkého svalstva.

Retikulárne – sú tenké a vetvia sa, nikdy netvoria hrubšie zväzky. Sú charakteristické svojim mrežovitým usporiadaním. Nachádzajú sa najmä v riedkych väzivách a okolo ciev. Ich stavebným kameňom je retikulín. Výrazne sa farbia farbivami na báze striebra.

Amorfná zložka

Základná medzibunková hmota predstavuje homogénnu hmotu, v ktorej sú uložené vlákna a bunky väziva. Je tvorená prevažne vodou a rozpustenými polysacharidmi a glykoproteínmi. Plní prevažne podpornú funkciu, ale tiež predstavuje prostredie pre difúziu tkanivového moku, ktorý prináša bunkám výživu, kyslík a odvádza splodiny metabolizmu.

Druhy väziva

Podľa toho, ktorá zložka vo väzive prevláda sa rozlišuje niekoľko skupín väzív:

Mezenchým
Rôsolovité väzivo
Kolagénne väzivo (riedke alebo tuhé/fibrózne)
Elastické väzivo
Retikulárne väzivo
Tukové väzivo (biele alebo hnedé)

Funkcie väziva

mechanické (podpora, spojivo, obaly, šľachy väzy, výplne)
termoregulačné
metabolické – výmena látok medzi bunkami a krvným riečiskom, zásobáreň vody, energetický rezervoár
imunitné
zdroj bunkového materiálu pri regeneračných procesoch po poranení

Zdroje

MALINA, Radovan. Všeobecná zoológia. Banská Bystrica : Fakulta prírodných vied UNB, 2004. Dostupné online. Kapitola Väzivá, s. 17 – 18.
ČIHÁK, Radomír. Anatomie 1. 3. vyd. Praha : Grada, 2011. ISBN 978-80-247-3817-8. Kapitola Vazivo, s. 14 – 19. (po česky)

@@ Riadok 5: / Riadok 5: @@
 Bunky väziva sa delia na:
 * ''fixné''
 * ''blúdivé''
 ==== Fixné (pevné) bunky ====
 K fixným, vo väzive trvale usadeným bunkám patria:
-* ''[[fibroblast]]y'' a ''[[fibrocyt]]y'' - syntetizujú [[prekurzor]]y medzibunkovej hmoty (amorfné i vláknité); majú vretenovité telo s oválnym jadrom a často sa navzájom spájajú svojimi výbežkami
+* ''[[fibroblast]]y'' a ''[[fibrocyt]]y'' – syntetizujú [[prekurzor]]y medzibunkovej hmoty (amorfné i vláknité); majú vretenovité telo s oválnym jadrom a často sa navzájom spájajú svojimi výbežkami
-* ''[[retikulárna bunka|retikulárne bunky]]'' - hviezdicovité bunky vytvárajúce priestorovú sieť; často sa vyskytujú najmä v [[lymfatická uzlina|lymfatických uzlinách]] a niektoré majú schopnosť [[fagocytóza|fagocytózy]]
+* ''[[retikulárna bunka|retikulárne bunky]]'' – hviezdicovité bunky vytvárajúce priestorovú sieť; často sa vyskytujú najmä v [[lymfatická uzlina|lymfatických uzlinách]] a niektoré majú schopnosť [[fagocytóza|fagocytózy]]
-* ''[[pigmentová bunka|pigmentové bunky (melanocyty)]]'' - obsahujú [[melanín]], typicky lokalizované najmä v koži
+* ''[[pigmentová bunka|pigmentové bunky (melanocyty)]]'' – obsahujú [[melanín]], typicky lokalizované najmä v koži
-* ''[[tuková bunka|Tukové bunky (adipocyty)]]'' - majú schopnosť hromadiť tuk, a to buď v jednej veľkej vakuole (univakuolárne bunky), alebo v podobe množstva menších vakuol (multivakuolárne bunky). Univakuolárne tukové bunky vytvárajú biele tukové väzivo, ktoré predstavuje bežný typ tukového väziva väčšiny [[cicavce|cicavcov]]. Multivakuolárne tukové bunky sú súčasťou hnedého tuku, ktorý sa vyskytuje hlavne u zimných spáčov a u mláďat cicavcov. Adipocyty sa v tkanive vyskytujú buď jednotlivo alebo v malých skupinách.
+* ''[[tuková bunka|Tukové bunky (adipocyty)]]'' – majú schopnosť hromadiť tuk, a to buď v jednej veľkej vakuole (univakuolárne bunky), alebo v podobe množstva menších vakuol (multivakuolárne bunky). Univakuolárne tukové bunky vytvárajú biele tukové väzivo, ktoré predstavuje bežný typ tukového väziva väčšiny [[cicavce|cicavcov]]. Multivakuolárne tukové bunky sú súčasťou hnedého tuku, ktorý sa vyskytuje hlavne u zimných spáčov a u mláďat cicavcov. Adipocyty sa v tkanive vyskytujú buď jednotlivo alebo v malých skupinách.
 ==== Pohyblivé (blúdivé alebo voľné) bunky ====
 K tomuto typu buniek patria:
-* ''[[makrofág|makrofágy (histiocyty)]]'' - majú veľkú schopnosť fagocytózy
+* ''[[makrofág|makrofágy (histiocyty)]]'' – majú veľkú schopnosť fagocytózy
-* ''[[žírna bunka|žírne bunky]]'' - produkujú [[heparín]] a [[histamín]]
+* ''[[žírna bunka|žírne bunky]]'' – produkujú [[heparín]] a [[histamín]]
-* ''[[plazmatická bunka|plazmatické bunky]]'' - produkujú [[protilátka|protilátky (imunoglobulíny)]]
+* ''[[plazmatická bunka|plazmatické bunky]]'' – produkujú [[protilátka|protilátky (imunoglobulíny)]]
-* ''[[biela krvinka|biele krvinky (leukocyty)]]'' - konkrétnejšie [[lymfocyt]]y, [[monocyt]]y a [[granulocyt]]y
+* ''[[biela krvinka|biele krvinky (leukocyty)]]'' – konkrétnejšie [[lymfocyt]]y, [[monocyt]]y a [[granulocyt]]y
 * ''nediferencované bunky väziva''
@@ Riadok 25: / Riadok 25: @@
 ==== Vláknitá zložka ====
 Vlákna (fibrae) väzív sa podľa zloženia delia na:
-* ''Kolagénové'' - najrozšírenejšie. Hlavnou stavebnou zložkou je [[kolagén]], a to prevažne kolagén I. Varením kolagénových vlákien vzniká [[glej (lepidlo)|glej]]. Sú zložené z menších jednotiek – [[fibrila|fibríl]], ktoré sú tvorené paralelne usporiadanými mikrofibrilami [[tropokolagén]]u. Sú veľmi pevné a ohybné, no nie sú pružné. [[Šľacha]] z kolagénového väziva znesie ťah až niekoľko sto kilogramov na {{cm2|1}}. Väzivá, v ktorých majú prevahu kolagénové vlákna majú v čerstvom stave bielu až namodralú farbu.
+* ''Kolagénové'' – najrozšírenejšie. Hlavnou stavebnou zložkou je [[kolagén]], a to prevažne kolagén I. Varením kolagénových vlákien vzniká [[glej (lepidlo)|glej]]. Sú zložené z menších jednotiek – [[fibrila|fibríl]], ktoré sú tvorené paralelne usporiadanými mikrofibrilami [[tropokolagén]]u. Sú veľmi pevné a ohybné, no nie sú pružné. [[Šľacha]] z kolagénového väziva znesie ťah až niekoľko sto kilogramov na {{cm2|1}}. Väzivá, v ktorých majú prevahu kolagénové vlákna majú v čerstvom stave bielu až modrastú farbu.
-* ''Elastické'' - sú tenšie, často sa vetvia a vyznačujú sa veľkou pružnosťou: znesú natiahnutie až o 50% pôvodnej dĺžky a po skončení pôsobenia ťahu sa vrátia do pôvodného stavu. Ich varením nevzniká glej. Základnou stavebnou zložkou týchto vlákien je [[elastín]]; podľa jeho podielu a ďalších zložiek sa rozdeľujú na 3 formy:
+* ''Elastické'' – sú tenšie, často sa vetvia a vyznačujú sa veľkou pružnosťou: znesú natiahnutie až o 50% pôvodnej dĺžky a po skončení pôsobenia ťahu sa vrátia do pôvodného stavu. Ich varením nevzniká glej. Základnou stavebnou zložkou týchto vlákien je [[elastín]]; podľa jeho podielu a ďalších zložiek sa rozdeľujú na 3 formy:
-** elastické - hlavnou zložkou je elastín, obklopený tenkou vrstvou nepružných mikrofibríl, veľmi pružné
+** elastické – hlavnou zložkou je elastín, obklopený tenkou vrstvou nepružných mikrofibríl, veľmi pružné
-** elaunínové - neusporiadaná zmes vlákien elastínu a nepružných mikrofibríl
+** elaunínové – neusporiadaná zmes vlákien elastínu a nepružných mikrofibríl
-** oxytalanové - bez elastínu, nepružné, no odolné voči ťahu; hlavnou zložkou sú glykoproteínové fibrily
+** oxytalanové – bez elastínu, nepružné, no odolné voči ťahu; hlavnou zložkou sú glykoproteínové fibrily
 Väzivo s prevahou elastických vlákien má žltkastú farbu. Produkujú ho ako prekurzor fibroblasty a pravdepodobne i bunky hladkého svalstva.
-* ''Retikulárne'' - sú tenké a vetvia sa, nikdy netvoria hrubšie zväzky. Sú charakteristické svojim mrežovitým usporiadaním. Nachádzajú sa najmä v riedkych väzivách a okolo ciev. Ich stavebným kameňom je [[retikulín]]. Výrazne sa farbia farbivami na báze striebra.
+* ''Retikulárne'' – sú tenké a vetvia sa, nikdy netvoria hrubšie zväzky. Sú charakteristické svojim mrežovitým usporiadaním. Nachádzajú sa najmä v riedkych väzivách a okolo ciev. Ich stavebným kameňom je [[retikulín]]. Výrazne sa farbia farbivami na báze striebra.
 ==== Amorfná zložka ====
@@ Riadok 64: / Riadok 64: @@
   | kapitola            = Väzivá
   | url                 = http://web.archive.org/web/20061230152321/http://www.fpv.umb.sk/kat/kb/text/knihy/Vseobzoo/VseobZoo.pdf
-  | strany              = 17-18
+  | strany              = 17 – 18
   | jazyk               =
 }}
@@ Riadok 79: / Riadok 79: @@
   | kapitola            = Vazivo
   | url                 =
-  | strany              = 14-19
+  | strany              = 14 – 19
   | jazyk               = po česky
 }}