Mína (výbušná nálož)

Mína je druh munície – munícia nastražená. Je to obvykle nálož výbušniny umiestnená vo vhodnom obale a vybavená iniciačným zariadením, ktoré sa nazýva roznecovač.

Umiestnenie mín na bojisku

Mína je vyslovene obranná zbraň. Nepriateľ sa k nej musí sám aktívne priblížiť.

Primárnym účelom mín a z nich vytvorených mínových polí nie je ničiť živú sila a techniku protivníka – to je až sekundárny účel, primárnym účelom je obmedziť možnosti pohybu a manévrovania protivníka, zabrániť mu vo využívaní určitých trás pohybu v teréne a naopak ho donútiť používať trasy iné.

Míny sa rozmiestňujú v teréne pred príchodom síl nepriateľa, v miestach jeho predpokladaného pohybu, jednotlivo, v skupinách alebo v priestore, náhodne alebo podľa stanovených pravidiel. Míny sa ukladajú na povrch alebo pod povrch terénu.

Ukladať míny možno: ručne ale aj mechanicky – pomocou mínových ukladačov a mínových vrhačov. Diaľkovo možno míny ukladať pomocou delostrelectva a letectva, prípadne pomocou riadených striel. Míny pre diaľkové mínovanie majú niektoré konštrukčné osobitosti, predovšetkým vyššiu odolnosť voči nárazu pri umiestňovaní do terénu, prostriedky na zníženie intenzity nárazu pri dopade a sú schopné sa samostatne pripraviť k činnosti, umiestniť do správnej polohy a podobne.

Územie, na ktorom je úmyselne rozmiestnený väčší počet ženijných mín sa nazýva mínové pole.

Klasifikácia

Ženijné míny

Ženijné míny možno rozdeliť na míny:

• protipechotné – sú určené predovšetkým na ničenie alebo vyradenie živej sily protivníka
  • trhavé – umiestňujú sa spravidla na povrch alebo tesne pod povrch terénu. Nebývajú veľké, nálož zriedka prekročí 200g. Aktivované sú tlakovým roznecovačom, ktorý reaguje na zaťaženie nohou. Výbuch spravidla nemá bezprostredné smrteľné následky, ale obeť trvalo zmrzačí a tým vyradí (napríklad odtrhnutím chodidla až po koleno). Tento brutálny spôsob vyraďovania nepriateľskej živej sily je považovaný za veľmi „efektívny“, efektívnejší ako zabitie – postihnutý bojovník je dlhodobo alebo natrvalo vyradený z bojovej činnosti, na jeho evakuáciu z bojiska sú potrebný dvaja traja ďalší spolubojovníci, vyžaduje náročnú zdravotnú starostlivosť a štátu vznikajú aj ďalšie náklady spojené so starostlivosťou o vojnového invalidu, pritom je už ako bojovník takmer nepoužiteľný.
  • črepinové – umiestňujú sa spravidla na povrch terénu alebo nad terén. V prípade umiestnenia pod povrch sú vybavené zariadením, ktorý zabezpečí, aby sa bojová časť dostala tesne pred výbuchom nad terén. Nálož máva hmotnosť od niekoľkých desiatok gramov po niekoľko kilogramov a smrtiaci dosah črepín môže prekročiť až 100 metrov, ale spravidla neprekračuje 30 metrov. Aktivované sú obvykle nástražným roznecovačom s „klopýtacím“ drôtom (roznecovač reaguje na pohyb drôtu či lanka – tento spôsob iniciácie zväčšuje priestor, v ktorom mína deteguje cieľ). Osobitným druhom črepinových mín sú tzv. vyskakovacie míny. Takáto mína je celá uložená pod povrchom terénu. Po aktivácii, napríklad našlapnim alebo pohybom nástražného drôtu, je okamžite alebo s malým oneskorením z obalu míny vystrelená bojová časť míny, ktorá vo výške asi jeden meter nad terénom vybuchne a pokryje celé okolie (až do vzdialenosti 100 metrov) účinnými črepinami.

    

    Smerová črepinová mína M18A1 Claymore

  • črepinové usmernené – sú to črepinové protipechotné míny, ktoré pri výbuchu vrhnú prúd črepín len do vybraného smeru. Dosah črepín môže by od niekoľko desiatok metrov až do 200 – 250 metrov. Veľmi známym typom takejto míny je americká mína M18 „Claymore“
  • "Mínová ústredňa" – elektronické zariadenie, nie sú priamo bojovými prostriedkami, hoci môžu obsahovať výbušnú náplň pre samozničenie. Elektronika v nej obsiahnutá je pripojená na geofóny (snímače otrasov a vibrácií) alebo iné detektory a riadi niekoľko ďalších črepinových mín, obvykle vyskakovacích alebo usmernených, rozmiestnených v okolí mínovej ústredne. Na základe údajov zo snímačov dokáže mínová ústredňa zistiť, či sa v jej okolí pohybuje zviera, jednotlivec alebo skupina osôb, ako sú rozmiestnené voči samotnej ústredni a podriadeným mínam a ako sa pohybujú a podľa nastavenej logiky vydáva povely k ich odpáleniu. Mínová ústredňa môže zabezpečovať odisťovanie a zaisťovanie podriadených mín podľa časového programu alebo na základe diaľkových povelov, napríklad rádiom a tiež samolikvidáciu mínového poľa po ukončení jeho potreby. Mínové pole s mínovou ústredňou napríklad nebude vôbec reagovať na prechod jednotlivca, pri výskyte malej skupiny osôb odpáli vhodnú mínu alebo skupinu mín, pri výskyte väčšej skupiny aj všetky. Podobne môže na základe spôsobu pohybu vyhodnotiť, že jednotlivec robí odmínovacie práce – a odpáli vhodnú mínu tak, aby ho s čo najväčšou pravdepodobnosťou zabila. Dajú sa tiež použiť napríklad na zaistenie dôležitých objektov a priestorov, keď je mínové pole aktívne v určitých obdobiach a v iných je zasa neaktívne. Vlastné jednotky ním môžu voľne prechádzať, ale nepriateľské nie. Skupiny mín riadené mínovou ústredňou sú dnes považované za takmer neodstrániteľné. Najznámejšie zariadenie takéhoto typu je sovietskeho pôvodu. Napriek tomu, že míny riadené mínovou ústredňou sú mimoriadne nebezpečné a možno povedať zákerné, nevzťahuje sa na ne žiadne obmedzenie medzinárodných dohôd o zákaze protipechotných mín. Samotná ústredňa totiž nie je mína (neobsahuje nálož) a pripojené míny už nie sú protipechotné míny ale bojové prostriedky (bojové elementy) inteligentného bojového systému – sú riadené výlučne z ústredne a bez nej sú nefunkčné.
• protidopravné – sú určené pre ničenie alebo poškodenie dopravných prostriedkov pohybujúcich sa po cestách alebo v teréne. Rozmiestňujú sa obvykle mimo cestu a proti cieľom pôsobia z boku, črepinovým účinkom alebo výbuchom nálože so samotvarujúcim sa projektilom. Osobitným druhom protidopravných mín sú míny určené na diaľkové zamínovanie letísk. Sú spravidla vybavené jednoduchou elektronikou a mikrofónom a reagujú na blízky zvuk prúdových motorov lietadiel pohybujúcich sa po plochách letiska. Obvykle sú riešené tak, aby pri výbuchu poškodili aj betónové plochy.

Nemecká povojnová protitanková protipásová mína Pz Mi DM 11 v reze - červená časť je detonátor okolo roznecovača, žltá časť je hlavná náplň trhaviny. Skrutka na boku vyplňuje otvor pre nástražný roznecovač pre zabezpečenie míny proti odstráneniu.

• protitankové – sú určené na ničenie alebo vyradenie tankov a inej obrnenej techniky. Vyznačujú sa spravidla veľkou náplňou trhaviny (niekoľko kilogramov).
  • trhavé protipásové – obsahujú nálož, ktorej hmotnosť je dostatočná na pretrhnutie pásu tanku alebo poškodenie jeho podvozku. Ukladajú sa na povrch terénu alebo častejšie pod povrch. Obvykle nereagujú na pohyb osôb. Aktivujú sa obvykle tlakovým roznecovačom.
  • trhavé protidnové – obsahujú nálož, ktorá je dostatočná na prerazenie dna korby tanku. Ukladajú sa na povrch alebo pod povrch terénu. Sú vybavené roznecovačom s prútom (tyčkou), ktorý pri vychýlení prútu s malým oneskorením odpáli nálož. Moderné protidnové míny sú vybavené nekontaktným elektronickým roznecovačom reagujúcim na magnetické pole alebo hluk motoru či pásov tanku.
  • kumulatívne protipásové – účel a použitie je rovnaké ako u trhavých protipásových mín. Využitie kumulatívnej nálože umožňuje zmenšiť nálož trhaviny pri zachovaní alebo zvýšení celkovej účinnosti míny
  • kumulatívne protidnové – účel a použitie je rovnaké ako u trhavých protidnových mín. Využitie kumulatívnej nálože umožňuje zmenšiť nálož trhaviny pri zachovaní alebo zvýšení celkovej účinnosti míny
  • kumulatívne bočné – pôsobia proti boku tanku. Ukladajú sa spravidla nad terén. Často využívajú efekt samotvarujúceho sa projektilu. Ako bočné kumulatívne míny sa dajú použiť aj upravené jednorázové protitankové zbrane, vybavené mechanickým alebo elektronickým odpalovacím zariadením. Takéto prostriedky majú potom dosah až niekoľko desiatok metrov.
• protivrtuľníkové – sú určené na ničenie nízkoletiacich vrtuľníkov. Sú vybavené pomerne zložitým elektronickým systémom, ktorý zabezpečuje zistenie a identifikáciu cieľa, určenie jeho polohy, zamierenie a odpálenie bojovej časti (nálože). Bojová časť môže byť odpálená na zemi a proti vrtuľníku je vrhnutý prúd črepín alebo samootvarujúci sa projektil, ale tiež môže byť vystrelená smerom k cieľu a vybuchuje až v blízkosti vrtuľníku. Vystrelená bojová časť môže byť vybavená aj samonavázdacím systémom a kormidlami, čo ďalej zvýši pravdepodobnosť zásahu a zničenia cieľa.
• objektové – používajú sa na zamínovanie významných objektov alebo napríklad lodí. Mávajú často mohutné nálože až desiatok kilogramov výbušniny, časový alebo rádiový povelový roznecovač a sú dobre zabezpečené proti odstráneniu.
• diverzné – zákerné protipechotné míny (v anglickej terminológii známe ako booby trap) maskované ako iný predmet, napríklad pero, hračka a podobne.
• signálne – rozmiestňujú sa v teréne podobne ako črepinové protipechotné míny a reagujú spravidla na pohyb osôb, ale pri činnosti vytvárajú zvukový a/lebo optický signál o ich prítomnosti (vystreľujú svetlice, vytvárajú dymový signál a podobne). Používajú sa pri zabezpečení objektov proti vniknutiu cudzích osôb. V minulosti sa u nás často používali v pohraničnom pásme pri ochrane štátnej hranice.
• nástražné – používajú sa na zabezpečenie predmetov proti pohybu alebo odstráneniu. Často sa používajú napríklad v spojení s protitankovými mínami – pri pokuse o odstránenie protitankovej míny je pri malom pohybe odpálená nástražná mína (a následne vybuchne aj protitanková). Typicky sú vybavené roznecovačom reagujúcim „na odľahčenie“.
• špeciálne – napríklad míny jadrové, biologické, chemické, ohňometné fugasy, výbušné fugasy a podobne

Podľa spôsobu aktivácie je možné rozdeliť míny na kontaktné, nekontaktné, časové a povelové. Niektoré míny sú vybavené prostriedkami vlastnej deaktivácie alebo samolikvidácie.

Námorná mína

námorná kotvená kontaktná galvanická mína wz.08/39 (Poľsko) - "vozík" slúži súčasne ako kotva, váži 320kg, nálož 110kg TNT, hmotnosť celej míny 590-600kg.

Je druh námornej munície. Ukladá sa z lodí, ponoriek alebo lietadiel na miesta, kde sa predpokladá pohyb nepriateľských lodí (vojenských i dopravných). Úlohou námorných mín je obmedzenie voľného pohybu nepriateľských lodí a ponoriek, blokovanie prístavov a námorných trás nepriateľa a ochrana vlastných prístavov a námorných trás proti vniknutiu nepriateľských lodí. Námorné míny sa dajú samozrejme použiť aj na zamínovanie riek, priehrad a jazier, používaných loďami protivníka. Niekedy boli námorné míny používané ako konvenčné bomby pri bombardovaní miest.

Námorné míny ničia lode prevažne pôsobením tlakovej vlny výbuchu vo vode proti ponorenej časti lode. Nálože námorných mín sú mohutné, námorné míny bežne obsahujú až stovky kilogramov trhaviny alebo aj jadrové nálože.

Pre ukladanie námorných mín vznikla špeciálna kategória lodí – mínonoska, pre ich odstraňovanie ďalšia špeciálna kategória lodí – mínolovka.

Podľa umiestnenia vo vode môžeme námorné míny rozdeliť na:

• dnové – ležia na dne vodnej plochy,
• zanorené (kotvené) – mína je ponorená do stanovenej hĺbky pod hladinu a upevnená kotviacim lanom ku kotviacemu zariadeniu ležiacemu na dne,
• driftujúce – sú ponorené v určenej hĺbke pod hladinou a plávajú unášané morskými prúdmi.

Druhom dnových mín sú míny protivýsadkové, umiestňované pred vlastné pobrežie s cieľom zabrániť alebo sťažiť nepriateľský námorný výsadok. Majú niektoré konštrukčné odlišnosti od bežných dnových mín.

Podľa spôsobu aktivácie môžeme námorné míny rozdeliť na:

• kontaktné
  • nárazové galvanické – v olovenom puzdre je tenkostenná sklenená ampula s elektrolytom a elektródy batérie. Pri náraze na trup lode sa olovené puzdro zdeformuje, ampula rozbije a elektrolyt zaleje elektródy batérie. Vzniknutým elektrickým prúdom je odpálená rozbuška nálože. Takýchto aktivačných prvkov je na míne niekoľko (typicky 6 – 10).
  • nárazové elektrické – nárazom lode na mínu sa uzavrie elektrický okruh
  • nárazové mechanické
  • "anténové" – princípom sa príliš nelíšia od nárazových elektrických alebo galvanických mín, detektormi nárazu je ale vybavený aj plavák, vypustený na lane "nad" mínu, a záťaž spustená na lane "pod" mínu a tiež samotné laná – antény – na ktorých sú plavák a záťaž upevnené. Takéto míny sú určené hlavne proti ponorkám, antény výrazne zväčšujú priestor, kde mína dokáže ponorku zaregistrovať. Antény môžu byť dlhé až desiatky metrov (bežne 35 metrov).
• nekontaktné (prevažne dnové míny)
  • magnetické – reagujú na magnetické pole lode
  • akustické – reagujú na hluk lodných motorov alebo lodnej skrutky
  • hydrostatické – reagujú na zmeny tlaku vody pri pohybe lode okolo míny
  • kombinované – reagujú na dva alebo všetky tri podnety súčasne, a to buď na každý osobitne, alebo častejšie, len na ich kombináciu.

Moderné námorné míny môžu byť vybavené pomerne zložitým elektronickým systémom, ktorý reaguje na niekoľko príznakov prítomnosti lode a funguje podľa zložitej logiky. Je náročné ich bezpečne odstrániť alebo zneškodniť. Existujú námorné míny, ktoré obsahujú ako bojovú časť samonavádzacie torpédo, ktoré dokážu automaticky zamieriť a vypustiť na vhodný cieľ vo svojom okolí napríklad americká mína MK60 CAPTOR.

Iné projekty

Wikicitáty

Commons

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o mína
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mína (výbušná nálož)