Emil Adolf von Behring: Rozdiel medzi revíziami
kat |
DEFAULTSORT |
||
| Riadok 50: | Riadok 50: | ||
{{Nositelia Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu}} |
{{Nositelia Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu}} |
||
{{DEFAULTSORT:Behring, Emil Adolf von}} |
|||
[[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]] |
[[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]] |
||
[[Kategória:Nemeckí nositelia Nobelovej ceny]] |
[[Kategória:Nemeckí nositelia Nobelovej ceny]] |
||
Verzia z 19:41, 26. marec 2015
| Emil Adolf von Behring | |
 nemecký lekár, bakteriológ a fyziológ | |
| Narodenie | 15. marec 1854 Hansdorf, Nemecko |
|---|---|
| Úmrtie | 31. marec 1917 (63 rokov) Marburg, Nemecko |
| Odkazy | |
| Commons |  Emil Adolf von Behring |
Emil Adolf von Behring (* 15. marec 1854 Hansdorf, Nemecko – † 31. marec 1917 Marburg, Nemecko) bol nemecký lekár, bakteriológ a fyziológ, jeden zo zakladateľov imunológie a sérológie, objaviteľ séra proti záškrtu. V roku 1901 sa stal prvým nositeľom Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu.
Životopis
Emil Adolf von Behring vyštudoval z finančných dôvodov medicínu na Vojenskej lekárskej škole (Kaiser-Wilhelm-Akademie für das militärärztliche Wesen) v Berlíne (1874 – 1878). Pôvodne bol teda vojenský lekár, 5 rokov povinnej služby pre armádu si odpracoval na hygienickom ústave v Berlíne, ktorý viedol Robert Koch. Zaoberal sa tu najmä bakteriológiou, toxikológiou baktérií. Neskôr sa spolu s Dr. Kitasatom zaoberal štúdiom imunologických tém súvisiacich so záškrtom a tetanom. V roku 1890 vyšiel v Deutsche Medizinische Wochenschrift ich spoločný článok pojednávajúci o vzniku imunity proti záškrtu a o protitetanovej imunite u zvierat. V ďalšom čísle vyšiel ďalší článok, v ktorom Behring popísal metódu získavania séra proti záškrtu imunizáciou koní. V roku 1892 bola v Nemecku začatá masová výroba tohto séra.
V roku 1893 získal Behring miesto profesora hygieny na lekárskej fakulte univerzity v Marburgu a túto pozíciu zastával do konca života. O dva roky neskôr sa stal tiež riaditeľom Ústavu hygieny v Marburgu. V roku 1914 založil Behring-Werke, firmu zaoberajúcu sa vývojom sér a vakcín.
Publikácie
- Die Blutserumtherapie (1892)
- Die Geschichte der Diphtherie (1893)
- Bekämpfung der Infektionskrankheiten (1894)
- Beiträge zur experimentellen Therapie (1906)
- E. v. Behring's Gesammelte Abhandlungen (1915) Dostupné online
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Emil Adolf von Behring
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Emil Adolf von Behring na českej Wikipédii.
Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu