Tylžský mier: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Addbot (diskusia | príspevky)
d Bot: Odstránenie 33 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q154596)
Mikulas1 (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1: Riadok 1:
[[Súbor:Tilsitz 1807.JPG|thumb|Stretnutie cisárov uprostred rieky [[Neman]].]]
[[Súbor:Tilsitz 1807.JPG|thumb|Stretnutie cisárov uprostred rieky [[Neman]].]]
'''Tylžský mier''' označuje dve dohody uzavreté medzi [[Francúzsko]]m a [[Ruská ríša|Ruskom]] a [[Prusko]]m na druhej strane vo [[Východné Prusko|východopruskom]] [[Sovietsk|Tilsite]] v júli [[1807]] po [[francúzsko]]m víťazstve v [[Bitka pri Frýdlante|bitke pri Frýdlante]]. Prvá bola podpísaná 7. júla [[ruská ríša|ruským]] [[cár]]om [[Alexander I. (Rusko)|Alexandrom I.]] a [[Napoleon Bonaparte|Napoleon I.]] na ich stretnutí na rieke [[Neman]]. Druhá dohoda s [[Prusko]]m 9. júla.
'''Tylžský mier''' označuje dve dohody, prvá medzi [[Francúzsko]]m a [[Ruská ríša|Ruskom]] a druhá medzi Francúzskom a [[Prusko]]m, uzavreté vo [[Východné Prusko|východopruskom]] [[Sovietsk|Tilsite]] (dnešný Sovietsk) v júli [[1807]] po [[francúzsko]]m víťazstve v [[Bitka pri Frýdlante|bitke pri Frýdlante]]. Prvá bola podpísaná 7. júla [[ruská ríša|ruským]] [[cár]]om [[Alexander I. (Rusko)|Alexandrom I.]] a [[Napoleon Bonaparte|Napoleonom I.]] počas ich stretnutia uprostred rieky [[Neman]]. Druhá dohoda bola uzavretá s [[Prusko]]m 9. júla.


Rusko vyšlo bez územných strát a navyše získalo [[Białystok]]. Muselo uznať [[Rýnsky spolok]], [[Varšavské kniežatstvo]] a ďalšie štáty v západnej Európe pod francúzskym vplyvom. Rusko takisto muselo prisľúbiť spoluprácu sa na uzmierení [[Spojené kráľovstvo|britsko]]-francúzskeho konfliktu a pokiaľ by sa to nepodarilo, stať sa spojencom Francúzska. Francúzsko sa zase zaviazalo sprostredkovať mier medzi Ruskom a [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]]. Ďalšími súvisiacimi dohodami potom boli rozdelené sféry vplyvu v Európe.
Rusko vyšlo z vojny proti Francúzsku bez územných strát a navyše získalo [[Białystok]]. Muselo ale uznať [[Rýnsky spolok]], [[Varšavské kniežatstvo]] a ďalšie štáty v západnej Európe pod francúzskym vplyvom. Takisto sa muselo zaviazať k spolupráci na uzmierení [[Spojené kráľovstvo|britsko]]-francúzskeho konfliktu a pokiaľ by sa to nepodarilo, stať sa spojencom Francúzska a pridať sa ku [[Kontinentálna blokáda|kontinentálnej blokáde]]. Francúzsko sa zase zaviazalo sprostredkovať mier medzi Ruskom a [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]]. Ďalšími súvisiacimi dohodami potom boli rozdelené sféry vplyvu v Európe.


Prusko sa vzdalo ľavého brehu [[Labe]] v prospech [[Vestfálske kráľovstvo|Vestfálskeho kráľovstva]] a zabraného poľského územia z [[Delenie Poľska|druhého a tretieho delenia Poľska]], na ktorom vzniklo Varšavské kniežatstvo. Ďalej sa zaviazalo platiť vysokú vojenskú kontribúciu, zabezpečiť pozemné spojenie medzi [[Saské kráľovstvo|Saskom]] a Varšavskom, pripojiť sa ku [[Kontinentálna blokáda|kontinentálnej blokáde]] a obmedziť veľkosť svojej armády na 42 tisíc mužov. Do doby, než zaplatí kontribúciu, mala na území Pruska zostať francúzska armáda.
V druhej zmluve sa Prusko vzdalo ľavého brehu [[Labe]] v prospech [[Vestfálske kráľovstvo|Vestfálskeho kráľovstva]] a zabraného poľského územia z [[Delenie Poľska|druhého a tretieho delenia Poľska]]. Na tomto území potom vzniklo Varšavské kniežatstvo pod francúzskym vplyvom. Ďalej sa zaviazalo platiť vysoké vojenské kontribúcie, zabezpečiť pozemné spojenie medzi [[Saské kráľovstvo|Saskom]] a Varšavskom, pripojiť sa ku [[Kontinentálna blokáda|kontinentálnej blokáde]] a obmedziť veľkosť svojej armády na 42-tisíc mužov. Do doby, než zaplatí kontribúciu, mala na území Pruska zostať francúzska armáda.


Spojenectvo [[Ruská ríša|Ruska]] a Francúzska trvalo len do roku [[1810]], keď [[Ruská ríša|Rusko]] odstúpilo od kontinentálnej blokády a už v roku [[1812]] [[Napoleonov vpád do Ruska|Napoleon vpadol do Ruska]].
Spojenectvo [[Ruská ríša|Ruska]] a Francúzska trvalo len do roku [[1810]], keď [[Ruská ríša|Rusko]] odstúpilo od kontinentálnej blokády a už v roku [[1812]] [[Napoleonov vpád do Ruska|Napoleon vpadol do Ruska]].

Verzia z 18:57, 28. marec 2015

Stretnutie cisárov uprostred rieky Neman.

Tylžský mier označuje dve dohody, prvá medzi Francúzskom a Ruskom a druhá medzi Francúzskom a Pruskom, uzavreté vo východopruskom Tilsite (dnešný Sovietsk) v júli 1807 po francúzskom víťazstve v bitke pri Frýdlante. Prvá bola podpísaná 7. júla ruským cárom Alexandrom I. a Napoleonom I. počas ich stretnutia uprostred rieky Neman. Druhá dohoda bola uzavretá s Pruskom 9. júla.

Rusko vyšlo z vojny proti Francúzsku bez územných strát a navyše získalo Białystok. Muselo ale uznať Rýnsky spolok, Varšavské kniežatstvo a ďalšie štáty v západnej Európe pod francúzskym vplyvom. Takisto sa muselo zaviazať k spolupráci na uzmierení britsko-francúzskeho konfliktu a pokiaľ by sa to nepodarilo, stať sa spojencom Francúzska a pridať sa ku kontinentálnej blokáde. Francúzsko sa zase zaviazalo sprostredkovať mier medzi Ruskom a Osmanskou ríšou. Ďalšími súvisiacimi dohodami potom boli rozdelené sféry vplyvu v Európe.

V druhej zmluve sa Prusko vzdalo ľavého brehu Labe v prospech Vestfálskeho kráľovstva a zabraného poľského územia z druhého a tretieho delenia Poľska. Na tomto území potom vzniklo Varšavské kniežatstvo pod francúzskym vplyvom. Ďalej sa zaviazalo platiť vysoké vojenské kontribúcie, zabezpečiť pozemné spojenie medzi Saskom a Varšavskom, pripojiť sa ku kontinentálnej blokáde a obmedziť veľkosť svojej armády na 42-tisíc mužov. Do doby, než zaplatí kontribúciu, mala na území Pruska zostať francúzska armáda.

Spojenectvo Ruska a Francúzska trvalo len do roku 1810, keď Rusko odstúpilo od kontinentálnej blokády a už v roku 1812 Napoleon vpadol do Ruska.

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Tylžský mír na českej Wikipédii a Treaties of Tilsit na anglickej Wikipédii.