Ďalekohľad (súhvezdie): Rozdiel medzi revíziami
d Bot: Odstránenie 51 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q10546) |
d wl. súhvezdie norm.; +wl.: Svetelný rok, Dvojhviezda, Nepravidelná premenná hviezda |
||
| Riadok 14: | Riadok 14: | ||
meteoritický roj = - | |
meteoritický roj = - | |
||
susedné súhvezdia = |
susedné súhvezdia = |
||
*[[ |
*[[Strelec (súhvezdie)|Strelec]] |
||
*[[ |
*[[Južná koruna]] |
||
*[[ |
*[[Oltár (súhvezdie)|Oltár]] |
||
*[[ |
*[[Páv (súhvezdie)|Páv]] |
||
*[[ |
*[[Indián (súhvezdie)|Indián]] | |
||
latmax = 30 | |
latmax = 30 | |
||
latmin = 90 | |
latmin = 90 | |
||
| Riadok 43: | Riadok 43: | ||
|} |
|} |
||
Najjasnejšia [[hviezda]] [[alfa Telescopii]] je modrobiely [[podobor]] s povrchovou teplotou 18 400 [[Kelvin|K]]. Hľadíme na neho zo vzdialenosti asi 250 [[ly]]. Neďaleko alfa Tel, takmer presne východne, sa nachádza [[optická dvojhviezda]] piatej magnitúdy [[delta 1 Telescopii|delta 1]]/[[delta 2 Telescopii]]. [[Dunlop 227]] je dvojhviezda na južnom okraji súhvezdia. [[RR Telescopii]], |
Najjasnejšia [[hviezda]] [[alfa Telescopii]] je modrobiely [[podobor]] s povrchovou teplotou 18 400 [[Kelvin|K]]. Hľadíme na neho zo vzdialenosti asi 250 [[svetelný rok|ly]]. Neďaleko alfa Tel, takmer presne východne, sa nachádza [[optická dvojhviezda]] piatej magnitúdy [[delta 1 Telescopii|delta 1]]/[[delta 2 Telescopii]]. [[Dunlop 227]] je [[dvojhviezda]] na južnom okraji súhvezdia. [[RR Telescopii]], [[nepravidelná premenná hviezda]], má extrémne rozpätie [[magnitúda|magnitúd]]: od 6,5 do 16,5. |
||
Hoci súhvezdie je blízko [[Mliečna cesta|Mliečnej cesty]] a jej najredšie časti dokonca prechádzajú jeho západnou časťou, na pozorovanie toho v ňom veľa nie je. Najlepším pozorovateľským objektom je [[guľová hviezdokopa]] [[NGC 6584]] s magnitúdou 9,2. Ďalekohľad obsahuje množstvo slabých [[galaxia|galaxií]], z ktorých je najlepšie pozorovateľná [[eliptická galaxia]] [[NGC 6868]]. Na temnej oblohe mimo miest je možné 20-centimetrovým [[ďalekohľad]]om pozorovať asi 30 ďalších galaxií, ale všetky sú slabé. |
Hoci súhvezdie je blízko [[Mliečna cesta|Mliečnej cesty]] a jej najredšie časti dokonca prechádzajú jeho západnou časťou, na pozorovanie toho v ňom veľa nie je. Najlepším pozorovateľským objektom je [[guľová hviezdokopa]] [[NGC 6584]] s magnitúdou 9,2. Ďalekohľad obsahuje množstvo slabých [[galaxia|galaxií]], z ktorých je najlepšie pozorovateľná [[eliptická galaxia]] [[NGC 6868]]. Na temnej oblohe mimo miest je možné 20-centimetrovým [[ďalekohľad]]om pozorovať asi 30 ďalších galaxií, ale všetky sú slabé. |
||
| Riadok 49: | Riadok 49: | ||
== Poloha == |
== Poloha == |
||
Obrazec súhvezdia sa zvykne zakresľovať ako malý, skoro pravohulý trojuholníček tvorený hviezdami alfa, [[zéta Telescopii|zéta]] a [[epsilon Telescopii]]. Stretneme sa aj s verziou, v ktorej sú okrem spomenutého trojuholníčka spojnice zakreslené aj od zéty k lambde, ďalej ku ksí, iote, a vracajú sa k alfe. Tak či onak je však súhvezdie veľmi ťažko identifikovateľné. Základný trojuholníček sa dá nájsť pomocou chvosta [[ |
Obrazec súhvezdia sa zvykne zakresľovať ako malý, skoro pravohulý trojuholníček tvorený hviezdami alfa, [[zéta Telescopii|zéta]] a [[epsilon Telescopii]]. Stretneme sa aj s verziou, v ktorej sú okrem spomenutého trojuholníčka spojnice zakreslené aj od zéty k lambde, ďalej ku ksí, iote, a vracajú sa k alfe. Tak či onak je však súhvezdie veľmi ťažko identifikovateľné. Základný trojuholníček sa dá nájsť pomocou chvosta [[Škorpión (súhvezdie)|Škorpióna]] – ukazujú naň hviezdy [[lambda Scorpii|lambda]], [[kappa Scorpii|kappa]] a iota Scorpii. Celé súhvezdie je vidtieľné od 33° severnej [[zemepisná šírka|zemepisnej šírky]], kde večer [[kulminácia|kulminuje]] v júli až v auguste. |
||
{{Súhvezdia}} |
{{Súhvezdia}} |
||
Verzia z 16:50, 29. marec 2015
| Ďalekohľad | |
 | |
| Latinský názov | Telescopium |
|---|---|
| Skratka | Tel |
| Genitív | Telescopii |
| Symbolické vyjadrenie | Ďalekohľad |
| Rektascenzia | 19h |
| Deklinácia | −52° |
| Plocha | 251 štvorcových stupňov Poradie: 57 |
| Počet hviezd (magnitúda < 3) | 0 |
| Najjasnejšia hviezda | α Tel (Zdanl. magnitúda 3,51) |
| Susedné súhvezdia | |
| Viditeľné na zemepisnej šírke +30° a −90° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca August | |
Ďalekohľad (Telescopium) je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. Zaviedol ho francúzsky astronóm Nicolas Louis de La Caille, ktorý pomenoval veľa súhvezdí zavedených po 16. - 17. storočí. Pôvodne predstavovalo veľký ďalekohľad spolu s pasážnikom.
Hviezdy a objekty
| Hviezda | Meno | Hviezdna veľkosť |
|---|---|---|
| α Tel | α Tel | 3,49m |
| ζ Tel | ζ Tel | 4,1m |
Najjasnejšia hviezda alfa Telescopii je modrobiely podobor s povrchovou teplotou 18 400 K. Hľadíme na neho zo vzdialenosti asi 250 ly. Neďaleko alfa Tel, takmer presne východne, sa nachádza optická dvojhviezda piatej magnitúdy delta 1/delta 2 Telescopii. Dunlop 227 je dvojhviezda na južnom okraji súhvezdia. RR Telescopii, nepravidelná premenná hviezda, má extrémne rozpätie magnitúd: od 6,5 do 16,5.
Hoci súhvezdie je blízko Mliečnej cesty a jej najredšie časti dokonca prechádzajú jeho západnou časťou, na pozorovanie toho v ňom veľa nie je. Najlepším pozorovateľským objektom je guľová hviezdokopa NGC 6584 s magnitúdou 9,2. Ďalekohľad obsahuje množstvo slabých galaxií, z ktorých je najlepšie pozorovateľná eliptická galaxia NGC 6868. Na temnej oblohe mimo miest je možné 20-centimetrovým ďalekohľadom pozorovať asi 30 ďalších galaxií, ale všetky sú slabé.
Poloha
Obrazec súhvezdia sa zvykne zakresľovať ako malý, skoro pravohulý trojuholníček tvorený hviezdami alfa, zéta a epsilon Telescopii. Stretneme sa aj s verziou, v ktorej sú okrem spomenutého trojuholníčka spojnice zakreslené aj od zéty k lambde, ďalej ku ksí, iote, a vracajú sa k alfe. Tak či onak je však súhvezdie veľmi ťažko identifikovateľné. Základný trojuholníček sa dá nájsť pomocou chvosta Škorpióna – ukazujú naň hviezdy lambda, kappa a iota Scorpii. Celé súhvezdie je vidtieľné od 33° severnej zemepisnej šírky, kde večer kulminuje v júli až v auguste.