Uspenský pôst: Rozdiel medzi revíziami
d wikilinky |
d revert |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Uspenský pôst''' alebo '''Spasivka''' (ľudovo) alebo '''Pôst pred Zosnutím Bohorodičky''' alebo aj '''Pôst Bohorodičky''' je jedným z [[pôst|pôstnych]] období [[kresťanstvo|kresťanských]] cirkví [[byzantský obrad|byzantského obradu]]. |
'''Uspenský pôst''' alebo '''Spasivka''' (ľudovo) alebo '''Pôst pred Zosnutím Bohorodičky''' alebo aj '''Pôst Bohorodičky''' je jedným z [[pôst|pôstnych]] období [[kresťanstvo|kresťanských]] cirkví [[byzantský obrad|byzantského obradu]]. |
||
Toto pôstne obdobie trvá od 1. do 14. augusta a veriaci sa ním pripravujú na sviatok ''Uspenia'', čiže [[Zosnutie presvätej Bohorodičky|Zosnutia našej Bohorodičky Márie, Panny]] ([[15. august]]a), resp. na sviatky Zosnutia a [[Premenenie Pána|Premenenia Pána]]. |
Toto pôstne obdobie trvá od 1. do 14. augusta a veriaci sa ním pripravujú na sviatok ''Uspenia'', čiže [[Zosnutie presvätej Bohorodičky|Zosnutia našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny]] ([[15. august]]a), resp. na sviatky Zosnutia a [[Premenenie Pána|Premenenia Pána]]. |
||
Prvé svedectvo o pôste v tomto období je od sv. [[Lev I. (pápež)|Leva I. Veľkého]] (okolo r. 450), definitívnu podobu Uspenský pôst získal na cirkevnom sneme v [[Istanbul|Konštantínopole]] v roku [[1166]]. |
Prvé svedectvo o pôste v tomto období je od sv. [[Lev I. (pápež)|Leva I. Veľkého]] (okolo r. 450), definitívnu podobu Uspenský pôst získal na cirkevnom sneme v [[Istanbul|Konštantínopole]] v roku [[1166]]. |
||
Verzia z 12:31, 4. apríl 2015
Uspenský pôst alebo Spasivka (ľudovo) alebo Pôst pred Zosnutím Bohorodičky alebo aj Pôst Bohorodičky je jedným z pôstnych období kresťanských cirkví byzantského obradu.
Toto pôstne obdobie trvá od 1. do 14. augusta a veriaci sa ním pripravujú na sviatok Uspenia, čiže Zosnutia našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny (15. augusta), resp. na sviatky Zosnutia a Premenenia Pána.
Prvé svedectvo o pôste v tomto období je od sv. Leva I. Veľkého (okolo r. 450), definitívnu podobu Uspenský pôst získal na cirkevnom sneme v Konštantínopole v roku 1166.
Pôvodné pôstne predpisy Uspenského pôstu sú nasledovné:
- v pondelok, stredu a piatok výhradne nevarená rastlinná strava bez oleja
- v utorok a štvrtok varená rastlinná strava bez oleja
- v sobotu a nedeľu rastlinná strava s olejom a vínom.
Na sviatok Premenenia Pána (6. augusta) je dovolené jesť aj rybu.
V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku počas Uspenského pôstu je záväzné postiť sa tak ako bežne cez rok, zachovávanie tohto pôstu je teda ponechané na osobné rozhodnutie každého veriaceho.