Dobroslav Pustaj: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d pridaná Kategória:Osobnosti z Košíc pomocou použitia HotCat
Vegbot (diskusia | príspevky)
typo, replaced: Popis → Opis
Riadok 26: Riadok 26:
Narodil sa v [[Košice|Košiciach]], ale po smrti otca sa presťahoval s matkou do [[Ružomberok|Ružomberka]]. Ako 15-ročnému mu zomrela aj matka a začal pracovať v bavlnárskych závodoch v [[Ružomberok|Ružomberku]]. Po [[Februárový prevrat|februári 1948]] spoznal pravú tvár nastoleného komunistického režimu a založil protikomunistickú organizáciu Slobodné Československo. Zamerali sa na zhromažďovanie zbraní, diskreditáciu komunistických funkcionárov, propagáciu demokratického systému a podobne. Organizácia mala konšpiratívny charakter.
Narodil sa v [[Košice|Košiciach]], ale po smrti otca sa presťahoval s matkou do [[Ružomberok|Ružomberka]]. Ako 15-ročnému mu zomrela aj matka a začal pracovať v bavlnárskych závodoch v [[Ružomberok|Ružomberku]]. Po [[Februárový prevrat|februári 1948]] spoznal pravú tvár nastoleného komunistického režimu a založil protikomunistickú organizáciu Slobodné Československo. Zamerali sa na zhromažďovanie zbraní, diskreditáciu komunistických funkcionárov, propagáciu demokratického systému a podobne. Organizácia mala konšpiratívny charakter.


[[6. máj|6. mája]] [[1952]] bol Dobroslav Pustaj vzatý do väzby a koncom roka bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 25 rokov. Od vyššieho trestu ho zachránilo to, že protištátnu činnosť začal robiť ešte ako mladistvý. Bez prerušenia bol väznený 16 rokov – v jáchymovských uránových táboroch, v bani, [[Leopoldovská väznica|leopoldovskej izolácii]] a nakoniec vo [[Valdice|Valdiciach]] v sklárskej dielni. Prepustili ho až [[10. máj|10. mája]] [[1968]].
[[6. máj]]a [[1952]] bol Dobroslav Pustaj vzatý do väzby a koncom roka bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 25 rokov. Od vyššieho trestu ho zachránilo to, že protištátnu činnosť začal robiť ešte ako mladistvý. Bez prerušenia bol väznený 16 rokov – v jáchymovských uránových táboroch, v bani, [[Leopoldovská väznica|leopoldovskej izolácii]] a nakoniec vo [[Valdice|Valdiciach]] v sklárskej dielni. Prepustili ho až [[10. máj]]a [[1968]].


Po prepustení z väzenia bol ďalej sledovaný. Po páde režimu sa zapojil do aktivít [[Občianske fórum|Občianskeho fóra]], [[Verejnosť proti násiliu|Verejnosti proti násiliu]] a kandidoval tiež na primátora [[Ružomberok|Ružomberka]]. Bol predsedom [[Konfederácia prenasledovaných komunizmom|Konfederácie prenasledovaných komunizmom]].
Po prepustení z väzenia bol ďalej sledovaný. Po páde režimu sa zapojil do aktivít [[Občianske fórum|Občianskeho fóra]], [[Verejnosť proti násiliu|Verejnosti proti násiliu]] a kandidoval tiež na primátora [[Ružomberok|Ružomberka]]. Bol predsedom [[Konfederácia prenasledovaných komunizmom|Konfederácie prenasledovaných komunizmom]].


Zomrel [[27. jún|27. júna]] [[2013]].
Zomrel [[27. jún]]a [[2013]].


== Zdroje ==
== Zdroje ==

Verzia z 10:02, 13. apríl 2015

Dobroslav Pustaj
politický väzeň komunistického režimu
Narodenie9. júl 1931
Košice, Slovensko
Úmrtie27. jún 2013 (81 rokov)

Dobroslav Pustaj (* 9. júl 1931, Košice – † 27. jún 2013) bol zakladateľ protikomunistického hnutia Slobodné Československo a jeden z najdlhšie väznených odporcov komunistického režimu v Česko-Slovensku.

Narodil sa v Košiciach, ale po smrti otca sa presťahoval s matkou do Ružomberka. Ako 15-ročnému mu zomrela aj matka a začal pracovať v bavlnárskych závodoch v Ružomberku. Po februári 1948 spoznal pravú tvár nastoleného komunistického režimu a založil protikomunistickú organizáciu Slobodné Československo. Zamerali sa na zhromažďovanie zbraní, diskreditáciu komunistických funkcionárov, propagáciu demokratického systému a podobne. Organizácia mala konšpiratívny charakter.

6. mája 1952 bol Dobroslav Pustaj vzatý do väzby a koncom roka bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 25 rokov. Od vyššieho trestu ho zachránilo to, že protištátnu činnosť začal robiť ešte ako mladistvý. Bez prerušenia bol väznený 16 rokov – v jáchymovských uránových táboroch, v bani, leopoldovskej izolácii a nakoniec vo Valdiciach v sklárskej dielni. Prepustili ho až 10. mája 1968.

Po prepustení z väzenia bol ďalej sledovaný. Po páde režimu sa zapojil do aktivít Občianskeho fóra, Verejnosti proti násiliu a kandidoval tiež na primátora Ružomberka. Bol predsedom Konfederácie prenasledovaných komunizmom.

Zomrel 27. júna 2013.

Zdroje