Francesco Petrarca: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
|||
Riadok 17: | Riadok 17: | ||
== Život == |
== Život == |
||
Francesco Petrarca sa narodil v Arezze, odkiaľ sa v roku [[1313]] presťahoval do [[Avignon]]u, kde začal svoje štúdium, od roku [[1318]] študoval práva v [[Montpellier]] a potom (od roku [[1322]]) v [[Bologna|Bologni]], štúdium ukončil z finančných dôvodov krátko po smrti svojho otca (1326). Ešte v roku [[1326]] sa stal [[kňaz]]om. Jeho kariéra v cirkevných službách bola pomerne úspešná, niekoľkokrát vyzýval [[pápež]]a k návratu do [[Rím]]a. Roku [[1343]] bol poverený pápežom na diplomatickú cestu do [[Neapol]]a, po návrate neprijal [[biskupstvo]]. |
|||
Roku [[1347]] vyzýval pri vzbure v [[Rím]]e k obnove [[Antika|antického]] Ríma, čo viedlo k ochladeniu vzťahov medzi ním a rodinou Colonnov, s ktorou sa veľmi priatelil, a pápežovým okolím. V tom istom roku bol nútený prijať [[kanonikát]] v [[Parma|Parme]]. |
Roku [[1347]] vyzýval pri vzbure v [[Rím]]e k obnove [[Antika|antického]] Ríma, čo viedlo k ochladeniu vzťahov medzi ním a rodinou Colonnov, s ktorou sa veľmi priatelil, a pápežovým okolím. V tom istom roku bol nútený prijať [[kanonikát]] v [[Parma|Parme]]. |
Verzia z 00:54, 20. apríl 2015
Francesco Petrarca | |
taliansky učenec, básnik a humanista | |
Narodenie | 20. júl 1304 |
---|---|
Úmrtie | 19. júl 1374 (69 rokov) |
Odkazy | |
Projekt Guttenberg | Francesco Petrarca (plné texty diel autora) |
Commons | Francesco Petrarca |
Francesco Petrarca (tiež Petrarca alebo Petrarch, * 20. júl 1304, Arezzo – † 19. júl 1374, Arquà pri Padove) bol taliansky básnik, predstaviteľ renesančného humanizmu. Do roku 1353 žil poväčšine utiahnuto pri Avignone.
Jeho humanistické pôsobenie začalo objavením Augustína a Cicerona, ktorí sa preň stali živými nositeľmi novej duchovnej epochy.
Život
Francesco Petrarca sa narodil v Arezze, odkiaľ sa v roku 1313 presťahoval do Avignonu, kde začal svoje štúdium, od roku 1318 študoval práva v Montpellier a potom (od roku 1322) v Bologni, štúdium ukončil z finančných dôvodov krátko po smrti svojho otca (1326). Ešte v roku 1326 sa stal kňazom. Jeho kariéra v cirkevných službách bola pomerne úspešná, niekoľkokrát vyzýval pápeža k návratu do Ríma. Roku 1343 bol poverený pápežom na diplomatickú cestu do Neapola, po návrate neprijal biskupstvo.
Roku 1347 vyzýval pri vzbure v Ríme k obnove antického Ríma, čo viedlo k ochladeniu vzťahov medzi ním a rodinou Colonnov, s ktorou sa veľmi priatelil, a pápežovým okolím. V tom istom roku bol nútený prijať kanonikát v Parme.
Roku 1353 sa presťahoval do Milána, kde až do roku 1362 pôsobil v diplomatických službách arcibiskupa G. Viscontiho.
Roku 1362 sa presťahoval do Benátok, odkiaľ bol roku 1370 pápežom Urbanom pozvaný späť do Ríma. Cestou sa prejavil jeho vek a v Padove ochorel natoľko, že už nemohol pokračovať v ceste. Po svojom uzdravení sa stiahol do ústrania a až do smrti žil u svojej dcéry v dedinke Arquà.
Tvorba
Vo svojich morálnofilozofických spisoch Petrarca podáva syntézu grécko-rímskych mravných ideálov a humanistických cieľov. Vrcholom jeho tvorby je básnická zbierka Spevník(Canzionere). U nás vyšla pod názvom Sonety pre Lauru. Zbierka obsahuje takmer 400 ľúbostných básní – najmä sonetov – v ktorých básnik ospevuje svoju milú Lauru. Petrarcova ľúbostná lyrika sa neusiluje iba o vykreslenie idealizovaného portrétu milovanej ženy, ale obdarúva Lauru aj vlastnosťami reálnej bytosti.
Zbierka sonetov v ich klasickej forme (4,4,3,3) pozostáva z dvoch častí:
- "Za Laurinho života", ktorá obsahuje 207 sonetov v origináli
- "Po Laurinej smrti", obsahuje 86 sonetov v origináli
- "Trionfi", ktoré sú menej významné (menej kvalitné) a v slovenskom vydaní neboli zahrnuté.
Básnik spieva o svojej platonickej láske, ktorú uvidel prvýkrát 6.4.1327 v Avignone na pápežskom dvore. Zostala nedosiahnuteľným ideálom až do konca života. Presne o dvadsaťjeden rokov 6.4. 1348 umrela. Celý tento čas písal Petrarca ľúbostné sonety.[1]
V roku 1341 bol korunovaný v Ríme na Veľkonočnú nedeľu za kráľa básnikov vavrínovým vencom.
Referencie
- ↑ Sonety pre Lauru, vydal Slovenský spisovateľ, v r. 1968, 1.vydanie, slovenský preklad a poznámka: Vojtech Mihálik, doslov Ľ.Peterajová
Pozri aj
Iné projekty
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Francesco Petrarca
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Francesco Petrarca
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.