Delenia Poľska: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Mikulas1 (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Mikulas1 (diskusia | príspevky)
Riadok 38: Riadok 38:


== Výsledky delenie ==
== Výsledky delenie ==
Jednotlivé mocnosti si rozdelili pôvodné územie poľsko-litovského štátu dosť nerovnomerne. Rusku pripadlo 62 % územia a 45 % obyvateľstva, išlo najmä o východné a málo rozvinuté litovské, bieloruské, ruské a ukrajinské zeme, v ktorých boli Poliaci v menšine. Prusko zabralo ekonomicky najvyspelejšie poľské kraje, hoci išlo len o 20 % územia a 23 % obyvateľstva. Najhustejšie zaľudnené, ale ekonomicky zaostalé, južné územia ([[Halič]]) so značným počtom ukrajinského obyvateľstva bolo pričlenené k Rakúsku, ktoré dostalo 18 % územia a 32 % obyvateľstva. Toto trojdelenie Poľska malo za následok likvidáciu poľského štátu na vyše 120 rokov - poľský štát bol znovuobnovený až po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]].
Jednotlivé mocnosti si rozdelili pôvodné územie poľsko-litovského štátu dosť nerovnomerne. Rusku pripadlo 62 % územia a 45 % obyvateľstva, išlo najmä o východné a málo rozvinuté litovské, bieloruské, ruské a ukrajinské zeme, v ktorých boli Poliaci v menšine. Prusko zabralo ekonomicky najvyspelejšie poľské kraje, hoci išlo len o 20 % územia a 23 % obyvateľstva. Najhustejšie zaľudnené, ale ekonomicky zaostalé, južné územia ([[Halič (región)|Halič]]) so značným počtom ukrajinského obyvateľstva bolo pričlenené k Rakúsku, ktoré dostalo 18 % územia a 32 % obyvateľstva. Toto trojdelenie Poľska malo za následok likvidáciu poľského štátu na vyše 120 rokov - poľský štát bol znovuobnovený až po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]].


Počas napoleonských vojen vzniklo [[Varšavské kniežatstvo]], závislé na Francúzsku. Po konečnej porážke Napoleona bolo bývalé poľské územie prerozdelené a Rusko získalo územia v strednom Poľsku na úkor Rakúska (oblasť Lublinu) a Pruska (napr. aj Varšavu). Rakúsko a Prusko boli odškodnené územiami na Západe.
Počas napoleonských vojen vzniklo [[Varšavské veľkovojvodstvo]], závislé na Francúzsku. Po konečnej porážke Napoleona bolo bývalé poľské územie prerozdelené a Rusko získalo územia v strednom Poľsku na úkor Rakúska (oblasť Lublinu) a Pruska (napr. aj Varšavu). Rakúsko a Prusko boli odškodnené územiami na Západe.


== Zdroj ==
== Zdroj ==

Verzia z 15:57, 14. máj 2015

Tri delenia Poľska na mape

Delenie Poľska alebo trojité delenie Poľska prebiehalo v rokoch 17721795, pričom Poľsko nimi bolo rozdelené medzi Prusko, Rakúsko a Rusko. V článku sa objavuje aj spojenie poľsko-litovský štát, pretože Poľsko a Litva tvorili reálnu úniu - Republiku oboch národov. Označenie Poľsko treba v tomto článku vnímať ako označenie pre tento spoločný štát Poľska a Litvy.

Od začiatku 18. storočia prechádzalo Poľsko krízovým vývojom. Do veľkej miery bol spôsobený oslabovaním moci panovníka a naopak silnejúcim postavením šľachty, ktorá prakticky rozhodovala o zásadných záležitostiach v krajine. Vplyv šľachty na proces rozhodovania znamenal paralýzu štátu a pasivitu, ktorá sa najväčšmi prejavovala v zahraničnej politike. Z tohto hľadiska bolo najhorším obdobím obdobie vlády Augusta III., ktorý panoval v rokoch 17331763. Poľsko napriek svojej veľkosti nezasahovalo do významných európskych udalostí, zostávalo pasívne.

V štáte dochádzalo k vnútorným rozbrojom, šľachta sa domáhala svojich privilégií, prebiehali boje medzi jednotlivými magnátskymi skupinami. Istú rolu v oslabení štátu zohralo aj vzopätie porobených národov - najmä na Ukrajine dochádzalo k ľudovým povstaniam, do ktorých zasahovalo aj Rusko. Pravidelná poľská armáda bola obmedzená na minimum, počet príslušníkov dosahoval iba 24-tisíc mužov. V dôsledku toho sa voľakedy mocné Poľsko stalo korisťou svojich susedov.

Pakt Ribbentrop-Molotov a následné obsadenie Poľska Nemeckom a Sovietskym zväzom v roku 1939 býva niekedy označované ako štvrté delenie Poľska.

Chronológia

Prvé delenie Poľska

Pád Poľska

Po smrti Augusta III. začalo dochádzať v poľsko-litovskej únii k boju o moc, ktorý krajinu vnútorne a nahrával mocenským záujmom jeho susedov. Novým poľským kráľom sa nakoniec za asistencie ruských expedičných vojsk stal Stanislav (II.) August Poniatowski. Poľská spoločnosť ho prijala veľmi chladne a nový kráľ musel zápasiť s rovnakým problémom ako jeho predchodcovia - silným postavením poľskej šľachty v súštátí. Tá sa stavala proti krokom Poniatowského, koncom 60. rokov vypuklo dokonca povstanie proti panovníkovi.

Stabilitu Poľska narušilo aj sedliacke povstanie na Ukrajine v roku 1768, ktoré bolo namierené proti poľskej vrchnosti. Bolo v ňom zapojené aj Rusko, pre vojnu proti Turecku sa muselo dočasne vzdať zasahovania v Poľsku. Na jeseň roku 1769 uzavreli poľskí šľachtickí povstalci proti kráľovi Generálnu konfederáciu a v roku 1770 oznámili jeho zosadenie. V tom istom roku obsadil pruský kráľ Fridrich II. Veľký pod zámienkou vytvorenia zdravotného kordónu proti epidémii časť poľského územia na severe - tzv. Kráľovské Prusko. Aj Rakúsko predbehlo udalosti a obsadilo spišský záloh (so súhlasom poľského kráľa, pretože na spišské mestá zaútočili jednotky vzbúrenej poľskej šľachty) a podkarpatská územia. V roku 1771 vtrhli do Poľska aj cárske jednotky pod vedením ruského vojvodcu Alexandra Suvorova. V roku 1772 uzavreli Rusko, Prusko a Rakúsko po ročnom diplomatickom rokovaní dohodu, podľa ktorej si rozdelili časť poľského územia.

  • Prusko získalo Warmiu, Pomoranské, Malborské a Chełmińské vojvodstvo, menšie časti Veľkopoľska, celkom 36-tisíc km² územia s viac ako pol miliónom obyvateľov.
  • Rusko získalo časť pobaltského Livónska, Polocké, Mstislavské vojvodstvo a časti Minského a Vitebského vojvodstva o celkovej rozlohe 92-tisíc km² s 1 300 000 obyvateľmi prevažne bieloruskej národnosti.
  • Rakúska časť pozostávala z územia na juhu od hornej Visly, časti vojvodstva Sandomierskeho a Krakovského, Osvienčimské a zatorské kniežatstvo, ďalej Podolie a časť Volyne.

Druhé delenie Poľska

Po štvorročných vojnových zmätkoch bola poľská a litovská šľachta nútená zložiť prísahu kráľovi Stanislavovi II. Augustovi. V roku 1773 poľský snem ratifikoval dohodu o prvom delení poľsko-litovského štátu. Veľmi významnou sa stala orientácia štátu na Rusko. Katarína Veľká jednak presadzovala v Poľsku svoj vplyv, jednak mala záujem na udržaní integrity zmenšeného Poľska. V 80. rokoch sa zmenila situácia na juhu Ruska, ktoré chcelo ovládnuť čiernomorskú oblasť na úkor Osmanskej ríše. Proti Turecku vystupovalo aj Rakúsko a vďaka spoločným cieľom sa s Ruskom nakoniec zblížilo. Zo situácie chcel poľský kráľ vyťažiť čo najviac pre poľsko-litovský štát, avšak u ruskej cárovnej nepochodil. Istá nádej svitla Poliakom v roku 1788, keď sa cárske a rakúske vojská nemohli presadiť proti Turecku a keď Rusku vypovedalo vojnu Švédsko. Prusko, ktoré stálo na strane Turecka, uzavrelo s Poľskom v roku 1790 poľsko-pruský spolok. Prusko ale požadovalo od Poľska Gdansk a Elbląg a ako náhradu mu prisľúbilo územia na úkor Rakúska. Dňa 3. mája 1791 vyhlásilo Poľsko a Litva novú ústavu (májovú), ktorá bola potrebná v kontexte spoločenských zmien v Európe, avšak nepáčila sa poľskej šľachte. Poľskí magnáti požiadali ruskú cárovnú Katarínu II. o pomoc, a tak v roku 1792 vpadli do krajiny dve ruské armády. Po bojoch, v ktorých mali Rusi prevahu, bolo Poľsko nútené požiadať o mier. Medzi Ruskom, Pruskom a Rakúskom bola vedená séria rokovaní, ktoré skončili v januári 1793.

  • Prusko získalo územie o rozlohe 58-tisíc km².
  • Rusko získalo územie o rozlohe až cca 250-tisíc km². Išlo o územie dnešného stredného Bieloruska a stredozápadnej Ukrajiny.
  • Rakúsko sa nezúčastnilo na druhom delení.

Tretie delenie Poľska

Tadeusz Kościuszko

Po druhom delení začalo odchádzať do zahraničia veľké množstvo emigrantov. Medzi tými, ktorí v Poľsku zostali, vznikali rôzne ilegálne sprisahanecké pronárodné organizácie rôznych smerov.

24. marca 1794 vyhlásil Tadeusz Kościuszko na krakovskom námestí povstanie pod heslom "Voľnosť, územnú celistvosť, samostatnosť". Povstanie dosiahlo spočiatku veľké úspechy. Povstalci rokovali o podpore v revolučnom Francúzsku, avšak nádeje vkladané do francúzskej pomoci sa rozplynuli. Povstalci tak museli bojovať proti pruským a ruským vojskám na niekoľkých frontoch sami. Keď sa ruský vojvodca Suvorov zmocnil varšavského predmestia Pragy, začal s ním kráľ rokovania o kapitulácii.

Medzitým už prebiehali rokovania o treťom delení Poľska. Tie skončili v roku 1795. Rakúsko dostalo územie medzi Bugom, Vislou a Pilicou spolu s Krakovom, Rusko zvyšky Livónska, Polesia, Litvy, Volyne a Žmuď, teda zhruba kraje po Bug a Nemen. Zvyšok Poľska s Varšavou pripadol Prusku. Stanislav II. August Poniatowski podpísal formálne 25. novembra 1795 abdikáciu a súhlas so zánikom poľského štátu.

Výsledky delenie

Jednotlivé mocnosti si rozdelili pôvodné územie poľsko-litovského štátu dosť nerovnomerne. Rusku pripadlo 62 % územia a 45 % obyvateľstva, išlo najmä o východné a málo rozvinuté litovské, bieloruské, ruské a ukrajinské zeme, v ktorých boli Poliaci v menšine. Prusko zabralo ekonomicky najvyspelejšie poľské kraje, hoci išlo len o 20 % územia a 23 % obyvateľstva. Najhustejšie zaľudnené, ale ekonomicky zaostalé, južné územia (Halič) so značným počtom ukrajinského obyvateľstva bolo pričlenené k Rakúsku, ktoré dostalo 18 % územia a 32 % obyvateľstva. Toto trojdelenie Poľska malo za následok likvidáciu poľského štátu na vyše 120 rokov - poľský štát bol znovuobnovený až po prvej svetovej vojne.

Počas napoleonských vojen vzniklo Varšavské veľkovojvodstvo, závislé na Francúzsku. Po konečnej porážke Napoleona bolo bývalé poľské územie prerozdelené a Rusko získalo územia v strednom Poľsku na úkor Rakúska (oblasť Lublinu) a Pruska (napr. aj Varšavu). Rakúsko a Prusko boli odškodnené územiami na Západe.

Zdroj

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dělení Polska na českej Wikipédii.