Biosféra: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 87.197.35.65 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ
Riadok 17: Riadok 17:
* [[Parazitický biocyklus]]
* [[Parazitický biocyklus]]


Biosféra sa ďalej môže členiť na ekosystémy. Samotná biosféra môže byť tiež považovaná za jediný ekosystém. Rastliny vytvárajú spoločenstvo rastlín, ktoré sa nazývame [[fytocenóza]]. Spoločenstvo živočíchov sa nazýva [[zoocenóza]]. Zákonitý súbor rastlín a živočíchov, v ktorom platia vlastné pravidlá vzájomného spolužitia sa nazývame [[biocenóza]]. Ekosystém je vlastne základnou funkčnou jednotkou biocenózy.
Biosféra sa ďalej môže členiť na ekosystémy. Samotná biosféra môže byť tiež považovaná za jediný ekosystém. Rastliny vytvárajú spoločenstvo rastlín, ktoré nazývame [[fytocenóza]]. Spoločenstvo živočíchov sa nazýva [[zoocenóza]]. Zákonitý súbor rastlín a živočíchov, v ktorom platia vlastné pravidlá vzájomného spolužitia sa nazývame [[biocenóza]]. Ekosystém je vlastne základnou funkčnou jednotkou biocenózy.


== Biodiverzita ==
== Biodiverzita ==

Verzia z 12:55, 8. jún 2015

Biosféra alebo živý obal Zeme, presnejšie geobiosféra, je oblasť Zeme obývaná živými organizmami. Pozostáva z hornej časti pevnej zemskej kôry (litosféry), pôdy (pedosféry), vodného obalu (hydrosféry) a dolnej vrstvy ovzdušia (atmosféry). V staršom zmysle bola biosféra aj jednoducho označenie pre súhrn všetkých organizmov na Zemi. Môžeme teda povedať, že biosféru tvoria všetky ekosystémy Zeme.

Rozmiestnenie živých organizmov na Zemi je výsledkom zložitého, milióny rokov trvajúceho vývoja. Rozmiestnenie živých organizmov je najviac ovplyvnené faktormi, medzi ktoré patrí geografická šírka, nadmorská výška a dostupnosť vody ako základnej látky, bez ktorej život nie je možný. Vedný odbor, ktorý skúma zákonitosti rozšírenia organizmov na zemskom povrchu, sa nazýva biogeografia. Biosféra sa vyznačuje samoreguláciou, samoobnovovaním, obehom látok a tokom energie.

Existencia biosféry je možná vďaka atmosfére Zeme, ktorá obsahuje dôležité látky pre život a zároveň udržiava vodu na planéte v kvapalnom skupenstve. Z tohto dôvodu a tiež kvôli neustálym výmenám látok a energie s oceánmi je atmosféra nevyhnutná aj pre existenciu striktne morských organizmov. Atmosféra zároveň plní ochrannú funkciu pred kozmickým žiarením a dopadmi menších meteoritov na zemský povrch. Ďalším nevyhnutným predpokladom pre existenciu biosféry sú kolobehy rôznych látok, z ktorých najznámejší je kolobeh vody.

Členenie biosféry

Existuje niekoľko členení biosféry. Najčastejšie sú za jej hlavné zložky považované:

  • ekosféra – časť Zeme s pravidelným a zákonitým výskytom života
  • noosféra (technosféra) – časť biosféry, kde sa uplatňuje ľudská činnosť

Najširšie priestorové a funkčné celky biosféry sú biocykly. Rozlišujeme štyri hlavné biocykly a to

Biosféra sa ďalej môže členiť na ekosystémy. Samotná biosféra môže byť tiež považovaná za jediný ekosystém. Rastliny vytvárajú spoločenstvo rastlín, ktoré nazývame fytocenóza. Spoločenstvo živočíchov sa nazýva zoocenóza. Zákonitý súbor rastlín a živočíchov, v ktorom platia vlastné pravidlá vzájomného spolužitia sa nazývame biocenóza. Ekosystém je vlastne základnou funkčnou jednotkou biocenózy.

Biodiverzita

Všetky druhy rastlín, živočíchov, mikroorganizmov a húb tvoriacich biosféru označujeme pojmom biodiverzita. Diverzita je v biosfére rozmiestnená veľmi nerovnomerne. Najviac druhov je sústredených do určitých prostredí. Na súši sú to predovšetkým dažďové lesy tropického pásma, v morskom biocykle sú to najmä teplé moria v oblasti koralových ostrovov. Biologická diverzita klesá smerom k pólom a do vysokých hôr.

Stavba Zeme
Geosféra Magnetosféra Exosféra Atmosféra
Ionosféra Termosféra
Mezosféra
Hydrosféra Stratosféra
Biosféra Troposféra
Pedosféra Litosféra Zemská kôra
Pevninská kôra
Oceánska kôra
Vrchný plášť Najvrchnejší plášť Zemský plášť
Astenosféra
Hranica vrchný-spodný plášť
Spodný plášť
Vonkajšie jadro Zemské jadro
Vnútorné jadro