Bratislava

O iných významoch výrazu Bratislava pozri Bratislava (rozlišovacia stránka).

Bratislava
Hlavné mesto Slovenskej republiky
Zľava hore: panoráma mesta, Bratislavský hrad, Hviezdoslavovo námestie, Michalská brána, Primaciálny palác a obchodné centrum Galleria Eurovea
Štát	Slovensko
Kraj	Bratislavský
Okresy	Bratislava I, II, III, IV, V
Historický región	Bratislava a okolie
Rieky	Dunaj, Morava, Malý Dunaj
Nadmorská výška	152 m n. m.
Súradnice	48°08′38″S 17°06′35″V
Najvyšší bod	Devínska Kobyla
- výška	514 m n. m.
Najnižší bod
- výška	126 m n. m.
Rozloha	367 km² (36 700 ha)
- aglomerácia	853,15 km² (85 315 ha)
- kraj	2 053 km² (205 300 ha)
Obyvateľstvo	478 040 (31. 12. 2023)
- aglomerácia	546 300 (2007?)
- kraj	732 757 (31. 12. 2023)
Hustota	1 302,56 obyv./km²
- aglomerácia	640 obyv./km²
- kraj	357 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	907
Primátor	Ivo Nesrovnal (nezávislý)
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	8XX XX
Tel. predvoľba	+421-2
ŠÚJ	582000
EČV	BA, BL
Adresa	Služby občanom/Front Office Primaciálne nám. 1 (P.O.Box 192) 814 99  Bratislava
Telefón	59 35 61 11 (ústredňa), 59 35 66 89 (odkazovač), 59 35 63 99 (služby občanom)
Fax	54 41 43 92
E-mail	info@Bratislava.sk, sluzbyobcanom@Bratislava.sk
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha v rámci Bratislavského kraja
Mapa Bratislavy
Wikimedia Commons: Bratislava
Štatistika:
Webová stránka: Bratislava.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál
Demonym: Bratislavčan

Bratislava (do roku 1919 slov. Prešporok/Prešporek, iné názvy pozri Zoznam historických názvov Bratislavy) je hlavné, najľudnatejšie a rozlohou najväčšie mesto Slovenska. Je aj sídlom Bratislavského samosprávneho kraja. Má rozlohu 367,661 km², žije tu cca 420 000 obyvateľov, v bratislavskej aglomerácii s rozlohou 853,15 km² žije 546 300 ľudí , v Bratislavskom kraji približne 618 000 a v Bratislavskom kraji spolu s Trnavským krajom, ktorý ho obklopuje, 1,18 milióna (pozri bratislavsko-trnavská aglomerácia a bratislavsko-trnavsko-nitrianska aglomerácia). Predpokladá sa, že denne do mesta dochádza 150 000 až 200 000 ľudí, teda v bežný pracovný deň sa tu nachádza okolo 650 000 ľudí.

Sídli tu prezident, parlament, vláda, ministerstvá, veľvyslanectvá a rôzne úrady. V Bratislave má svoje sídlo niekoľko univerzít, vysokých škôl, divadiel, múzeí a iných kultúrnych ustanovizní akou je napríklad svetoznáma Slovenská filharmónia, Slovenská národná galéria, Slovenské národné múzeum a Slovenské národné divadlo.

Bratislava je sídlom viacerých medzinárodných inštitúcií. Od roku 1997 tu sídli Rozvojový fond OSN pre Európu a Spoločenstvo nezávislých štátov – United Nations Development Programme for Europe – skr. UNDP Europe. Od roku 2000 je mesto sídlom Medzinárodného vyšehradského fondu – International Visegrad Fund. Na Námestí slobody sídli Európska rada Svetovej poštovej únie (UPU).

Pred druhou svetovou vojnou sa v Bratislave hovorilo troma jazykmi: nemeckým, maďarským a slovenským.

Bratislava je mesto bohaté na pamiatky, z ktorých mnohé sa nachádzajú v Starom Meste. Mestská pamiatková rezervácia je jedna z najväčších na Slovensku. Dominantou je štvorvežový Bratislavský hrad, vedľa ktorého sa nachádza budova Národnej rady Slovenskej republiky a neďaleko Dóm svätého Martina.

Najvýraznejšou modernou stavbou je Most SNP na Dunaji, najväčší zavesený most na svete s jedným pilierom a jednou závesnou rovinou. V roku 2001 bol vyhlásený za stavbu storočia na Slovensku v kategórii mostné stavby. wiky_PLLTHG ( pridaj na Instagram ) ♥ :)

• 
  Sídlo Národnej rady Slovenskej republiky
• 
  Sídlo Úradu vlády Slovenskej republiky
• 
  Grasalkovičov palác, sídlo prezidenta Slovenskej republiky
• 
  Primaciálny palác, miesto zasadnutí mestského magistrátu

Poloha

Graf počasia pre Bratislavu
J	F	M	A	M	J	J	A	S	O	N	D
30   2 -3	40   4 -2	30   10 1	30   15 4	50   20 9	70   23 12	60   26 14	60   26 13	30   21 10	40   15 5	50   7 1	50   3 -1
teploty v °C zrážky v mm zdroj: WeatherBase

Nachádza sa v strednej Európe, na súradniciach 17°10'75'' východnej dĺžky, 48°14'90'' severnej šírky, 126 – 514 m nad morom. Rozprestiera sa po oboch brehoch rieky Dunaj, na upätí pohoria Malé Karpaty. Svojou rozlohou 367,58 km² je najväčším mestom Slovenska (mesto Vysoké Tatry má po odčlenení Štrbského plesa len 360,127 km²). Leží v bezprostrednej blízkosti Rakúska a Maďarska. Je jediným hlavným mestom na svete, ktoré hraničí súčasne s dvoma krajinami (na juhu s Maďarskom, na západe s Rakúskom). Nachádza sa 60 km východne od Viedne, čím je súčasťou najtesnejšieho zoskupenia dvoch hlavných miest v Európe a s Viedňou, maďarským mestom Győr (Ráb) a moravským mestom Brno tvorí významný stredoeurópsky metropolitný región CENTROPE.

Najbližšie obce a mestá pri Bratislave sú na severe obce Marianka a Borinka, mestá Stupava a Svätý Jur, na východe obce Most pri Bratislave, Chorvátsky Grob a Ivanka pri Dunaji, na juhovýchode obce Rovinka, Dunajská Lužná, Kalinkovo, Hamuliakovo a mesto Šamorín, na juhu maďarská obec Rajka a rakúska obec Deutsch Jahrndorf, na západe rakúske obce Kittsee (Kopčany) a Wolfsthal a rakúske mesto Hainburg an der Donau.

Predpokladá sa, že v najbližšej dobe sa bude Bratislava rozvíjať aj juhozápadným smerom v okolí štátnej hranice s Rakúskom a pravdepodobne bude plynulo napojená aj na susedné rakúske obce.

Podnebie

Bratislava sa nachádza v miernom podnebnom pásme kontinentálneho rázu, ktoré je charakteristické výrazným rozdielom medzi teplotami v lete a v zime a striedajúcimi sa 4 ročnými obdobiami. Priemerná ročná teplota je okolo 9,9 °C. Slnko svieti priemerne 1976,4 hodín ročne a padne okolo 527,4 mm zrážok.

Časti mesta

Mestské časti a katastrálne územia Bratislavy

Okres	Mestská časť	Miestna časť	Obyvateľstvo (31. 12. 2023)	Rozloha (km2)	Pričlenené	Poloha
Bratislava I	Staré Mesto	Historické jadro, Patrónka	47 375	9,57	-
Bratislava II	Ružinov	Nivy, Pošeň, Prievoz, Ostredky, Trávniky, Štrkovec, Vlčie hrdlo, Trnávka	82 483	39,7	1946
	Vrakuňa	Dolné hony	20 221	10,29	1972
	Podunajské Biskupice	Dolné hony, Ketelec, Lieskovec, Medzi jarkami	23 276	42,49	1972
Bratislava III	Nové Mesto	Ahoj, Jurajov dvor, Koliba, Kramáre, Mierová kolónia, Pasienky, Vinohrady	45 342	37,48	-
	Rača	Krasňany, Rača, Východné, Žabí majer	26 214	23,65	1946
	Vajnory	-	6 038	13,53	1946
Bratislava IV	Karlova Ves	Dlhé diely, Kútiky, Mlynská dolina, Rovnice	34 942	10,95	1943
	Dúbravka	Podvornice, Záluhy, Krčace	35 572	8,64	1946
	Lamač	Podháj, Rázsochy	7 827	6,54	1946
	Devín	-	2 071	13,98	1946
	Devínska Nová Ves	Devínske Jazero, Kostolné, Paulinské, Podhorské, Sídlisko Stred, Vápenka	17 067	24,21	1972
	Záhorská Bystrica	Plánky, Podkerepušky, Strmé vŕšky	7 564	32,3	1972
Bratislava V	Petržalka	Dvory, Háje, Lúky, Petržalka-Juh, Petržalka-Sever, Petržalka-Západ, Petržalka-Východ, Pečniansky les, Zrkadlový háj	112 794	28,68	1946
	Jarovce	-	3 016	21,34	1972
	Rusovce	-	4 468	25,55	1972
	Čunovo	-	1 770	18,62	1972

Bratislavský hrad

Most SNP v noci

Hlavné námestie

Hviezdoslavovo námestie

Slavín

Pohľad na mesto z korunovačnej veže Bratislavského hradu

Špitálska ulica

Bratislava sa delí na 5 okresov a tie spolu na 17 mestských častí. Z hľadiska rozlohy sú najväčšou mestskou časťou Podunajské Biskupice, s podielom 11,5 % a najmenšou mestská časť Lamač s podielom 1,8 % z celkovej rozlohy mesta.

Vodné toky

Cez Bratislavu tečie rieka Dunaj, druhá najväčšia európska rieka, a oddeľuje mestskú časť Petržalka od ostatných mestských častí. V mestskej časti Devín sa do Dunaja vlieva rieka Morava, do ktorej západne od Devínskej Novej Vsi ústi riečka Mláka.

Do Karloveského ramena sa západne od Dlhých dielov vlieva Mokrý potok a pri Riviére Suchá Vydrica. Pri Botanickej záhrade ústi do Dunaja potok Vydrica.

Východné svahy Malých Karpát odvodňuje Račiansky kanál, ktorý sa severne od mestskej časti Vajnory spája s vodami Blatiny, ktorá ďalej ústi do Malého Dunaja.

Vodné plochy

V Bratislave sa nachádza niekoľko prírodných a umelých vodných plôch, z ktorých prevažná väčšina slúži aj ako prírodné kúpaliská. Napríklad Štrkovecké jazero a Kuchajda v Ružinove, Vajnorské jazerá a Zlaté piesky pri diaľnici D1, Malý Draždiak a Veľký Draždiak v Petržalke, Rusovské a Čunovské jazero.

Názov

Bratislava získala súčasný názov začiatkom roka 1919. Pred rokom 1918 sa v 19. storočí volala po slovensky Prešporok, Prešpurek alebo zriedkavo Bratislava, Břetislava či Požúň, po maďarsky Pozsony, po nemecky Preßburg (súčasným pravopisom Pressburg). V maďarčine sa dodnes prevažne používa názov Pozsony, v nemčine sa dnes používa aj názov Pressburg, aj názov Bratislava.

Latinský názov znie Posonium alebo staršie aj z gréčtiny Istropolis.

Bratislava je známa aj pod označeniami Krásavica na Dunaji a Mesto Mieru (titul mestu udelila Svetová rada mieru). Bratislava má aj viacero slangových označení, asi najznámejším je názov Blava, ktorý pravdepodobne vznikol skrátením viacslabičného názvu Bratislava. Napriek pomerne častému používaniu ho takmer všetci rodení Bratislavčania považujú za hanlivý. ^{[chýba zdroj]}

Dejiny

• 25 – 15 mil.: kostry Pliopitheca
• 14 – 10 mil.: zuby druhu Griphopithecus suessi
• staršia kamenná doba: Pästné kliny a iné kamenné nástroje homo heidelbergensis (okolo 450 000, ako aj okolo 300 000 pred Kr.) a neandertálca
• mladšia kamenná doba: trvalé osídlenie územia (počínajúc ľudom s lineárnou keramikou)
• 400 – 50 pred Kr.: Kelti; od 125 pred Kr. sa tu nachádza významné keltské oppidum (opevnené mesto) s mincovňou
• 1. storočie – 5. storočie: hranica Rímskej ríše vedie stredom dnešného mesta. Početné rímske (napr. Gerulata) a germánske osady.
• 6. storočie – 8. storočie: prví Slovania (od roku 500 dodnes) a Avari (od konca 6. stor. až do 8. stor.)
• 623 – 658: Súčasť Samovej ríše.
• od konca 8. storočia do roku 833: Súčasť Nitrianskeho kniežatstva.
• 833 – 907: Súčasť Veľkej Moravy.
• 907: Prvá písomná zmienka o Bratislave v Salzburgských kanáloch v spojitosti s bitkou pod hradom medzi Bavormi a starými Maďarmi
• 907 – 1918: Súčasť Uhorska:
  • 1291: (2. decembra) Uhorský kráľ Ondrej III. udelil Bratislave rozsiahle mestské privilégiá, čím potvrdil jej začlenenie do sústavy kráľovských miest.
  • 1436: Žigmund Luxemburský udelil mestu právo používať erb.
  • 1464: Matej Korvín potvrdil všetky staré privilégiá Bratislavy Zlatou bulou.
  • 1468: Právo meča udelené Matejom Korvínom.
  • 1536 – 1784: Hlavné mesto Kráľovského Uhorska, neskôr Uhorska
  • 1542 – 1848: Miesto zasadaní uhorského snemu
  • 1543 – 1820: Sídlo ostrihomského arcibiskupa.
  • 1563 – 1830: Korunovačné mesto uhorských kráľov.
  • od 18. storočia: centrum Slovenského národného obrodenia.
  • cca 1711: veľká morová epidémia, zahynulo 3 860 ľudí.
  • 1741: Mária Terézia (25. jún) korunovaná za uhorskú kráľovnú
  • 1775: Mária Terézia prikázala zbúrať mestské hradby, čím podporila stavebný rozvoj mesta.
  • 1783: Jozef II. nariadil presťahovať centrálne úrady do Budína a korunovačné klenoty z hradu do Viedne.
  • 1805: (4.) Bratislavský mier podpísaný v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca.
  • 1809: Mesto obliehajú napoleonské vojská.
  • 1811: Bratislavský hrad vyhorel.
  • 1840: premáva konská železnica medzi Bratislavou a Svätým Jurom.
  • 1843: Rozhodnutie o kodifikácii stredoslovenského jazyka Ľudovítom Štúrom a jeho prívržencami.
  • 1891: Otvorenie prvého mosta cez Dunaj (predchodca Starého mosta).
  • 1895: Prvá električka premáva v Bratislave.
  • 1909: Prvé trolejbusy premávajú v Bratislave.
• 1918 (10. október): založenie Slovenskej národnej rady s právomocou pre Bratislavu a okolie.
• 1918 (31. december): Obsadenie Bratislavy legionármi.
• 1919 – 1939: Súčasť Česko-Slovenska (28. jún 1919) ; 1919 (február) sa začal používať názov mesta Bratislava.
• 1939 – 1945: Hlavné mesto Slovenskej republiky.
• 1945 – 1992: Opäť súčasť Česko-Slovenska
  • 1946: Vznik tzv. Veľkej Bratislavy pripojením obcí Devín, Dúbravka, Lamač, Petržalka, Prievoz, Rača a Vajnory.
  • 1971: Obce Čunovo, Devínska Nová Ves, Jarovce, Podunajské Biskupice, Rusovce, Vrakuňa a Záhorská Bystrica boli pripojené k Bratislave.
• 1968 – 1992: Hlavné mesto Slovenska (Slovenskej socialistickej republiky) v rámci Česko-Slovenska
• od roku 1993: Hlavné mesto samostatného Slovenska

Vďaka svojej polohe bola Bratislava približne od 13. storočia (oficiálne sčítania existujú až od konca 18. storočia) do približne roku 1870 prevažne mestom nemecky hovoriacich obyvateľov. Po oficiálnom sčítaní obyvateľov v rokoch 1850 až 1851 bolo v Bratislave 42 238 obyvateľov, z toho 31 509 (74,59%) Nemcov, 7 586 (17,9%) Slovákov a 3 154 (7,4%) Maďarov. Veľa Židov bolo zarátaných medzi Nemcov alebo Maďarov.

V roku 1890 prebehlo ďalšie sčítanie a tu sa už prejavila silná maďarizácia. V meste malo žiť 52 441 obyvateľov, z toho 31 404 Nemcov, 10 433 Maďarov a 8 709 Slovákov.

V roku 1907 tu žilo vyše 70-tisíc obyvateľov, z čoho tretinu tvorili Maďari, polovicu Nemci, sedminu Slováci, okrem toho ešte Chorváti, Srbi, Bulhari, Rumuni, a iné národnosti.

Na konci druhej svetovej vojny bola väčšina nemeckých obyvateľov ríšskymi úradmi evakuovaná do relatívne bezpečnejšieho vnútrozemia Veľkonemeckej ríše, časť z nich sa po skončení vojny vrátila. V priebehu rokov 1945 – 1946, boli takmer všetci Nemci vyhnaní a veľa Maďarov bolo vysťahovaných v rámci výmeny obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom.

• 
  Bratislava v 16. storočí
• 
  Bratislava v 17. storočí
• 
  Bratislava v 18. storočí
• 
  Pohľad na hrad od Dunaja v 18. storočí

Pričlenené a odčlenené obce

Celková rozloha mesta je v súčasnosti 36 758,3 ha.

Rok	Rozloha	Názov územia
do 1278	1780,9 ha a 910 (943,2) ha a (?)1787 ((?)1527,5) ha a 173 ha	mesto s predmestiami na ľavom brehu Dunaja a majetky mesta na pravom brehu Dunaja a majetky brat. hradného panstva na pravom brehu Dunaja a majetky cirkvi na pravom brehu Dunaja
1279	+1253 (1473) ha	Lamač (Blumenau)
1280	+514 (632,2) ha	Selendorf
cca. 1286	+444,2 ha	Vydrica
1288	+2963,3 (2877,8) ha	Krásna Ves
1525	+2664,6 ha	Vajnory vrátane Trnávky
1848/51	- 1352,9 ha	Vajnory okrem Trnávky
1848/51	- 644,9 ha	Lamač okrem územia Selendorfu
1848/51	- 444,2(?) ha	Vydrica
1848/51	- n/a ha	vtedajšia Petržalka
1943	+1022 (936,3) ha	Karlova Ves vrátane územia Vydrice
1946	+1441,5 ha	Devín
1946	+864,5 ha	Dúbravka
1946	+644,9 ha	Lamač
1946	+n/a ha	Petržalka vrátane časti Kittsee
1946	+2194,5 ha	Prievoz
1946	+1751,2 ha	Rača
1946	+1352,9 ha	Vajnory
1971	+1972,4 ha	Čunovo
1971	+2429,1 ha	Devínska Nová Ves
1971	+2051,9 ha	Jarovce
1971	+4177,5 ha	Podunajské Biskupice
1971	+2556,8 ha	Rusovce
1971	+967,7 ha	Vrakuňa
1971	+3238,5 ha	Záhorská Bystrica

Obyvateľstvo

Národnostné zloženie obyvateľstva

Národnosť	Počet (2011)	% (2011)	Počet (2001)	% (2001)	Počet (1991)	% (1991)	Počet (1930)	% (1930)	Počet (1910)	% (1910)
slovenská	373 791	90,85	391 761	91,39	401 848	90,88	60 013	48,46	11 673	15,0
maďarská	14 123	3,42	16 451	3,84	20 312	4,59	18 890	15,25	31 705	41,0
rómska	371	0,09	417	0,10	558	0,13	–	–	33	-
rusínska	747	0,18	461	0,11	265	0,06	199	0,16	9	-
ukrajinská	454	0,11	452	0,11	410	0,09	–	–	-	-
česká	5 446	1,32	7 972	1,86	9 965	2,25	–	–	-	-
nemecká	963	0,23	1 200	0,28	1 266	0,29	32 801	26,49	32 790	42,0
poľská	404	0,10	339	0,08	368	0,08	–	–	–	–
chorvátska	649	0,16	614	0,14	–	–	–	–	351	-
srbská	208	0,05	126	0,03	–	–	–	–	24	-
ruská	446	0,11	399	0,09	–	–	–	–	-	-
židovská	197	0,05	84	0,02	–	–	4 747	3,83	-	-
moravská	783	0,19	635	0,15	1 393	0,32	–	–	-	-
bulharská	368	0,09	475	0,11	–	–	–	–	-	-
ostatné	2 489	0,61	1 606	0,37		–	247	0,20	1 638	-
nezistené	10 026	2,44	5 680	1,33	5 812	1,31	6 947	5,61	-	-
spolu	411 465	100,00	428 672	100,00	442 197	100,00	123 844	100,00	48 006	100,0

Náboženské zloženie obyvateľstva

Náboženské vyznanie/cirkev	Počet (2011)	% (2011)	Počet (2001)	% (2001)	Počet (1991)	% (1991)	Počet (1910)	% (1910)
Rímskokatolícka cirkev	214 539	52,13	243 048	56,70	203 504	46,02	59 198	75,68
Evanjelická cirkev augsburského vyznania	21 745	5,28	24 810	5,79	22 263	5,03	8 994	11,50
Gréckokatolícka cirkev	3 739	0,91	3 163	0,74	2 057	0,47	140	0,18
Reformovaná kresťanská cirkev	1 829	0,44	1 918	0,45	–	–	1 515	1,94
Pravoslávna cirkev	1 864	0,45	1 616	0,38	698	0,16	101	0,13
Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia	1 413	0,34	1 827	0,43	–	–	–	–
Evanjelická cirkev metodistická	1 049	0,25	737	0,17	–	–	–	–
Kresťanské zbory	806	0,20	769	0,18	–	–	–	–
Apoštolská cirkev	528	0,13	484	0,11	–	–	–	–
Bratská jednota baptistov	572	0,14	613	0,14	–	–	–	–
Cirkev adventistov siedmeho dňa	300	0,07	310	0,07	–	–	–	–
Cirkev bratská	753	0,18	652	0,15	–	–	–	–
Ústredný zväz židovských náboženských obcí	597	0,15	748	0,17	–	–	8 207	10,49
Starokatolícka cirkev	188	0,05	206	0,05	–	–	–	–
Cirkev československá husitská	376	0,09	397	0,09	139	0,03	–	–
Novoapoštolská cirkev	39	0,01	–	–	–	–	–	–
Bahájske spoločenstvo	177	0,04	–	–	–	–	–	–
Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní	177	0,04	–	–	–	–	–	–
iné	5 060	1,23	1 488	0,35	2 103	0,48	16	0,02
bez vyznania	126 822	30,83	125 712	29,33	82 141	18,58	–	–
nezistené	28 892	7,03	20 174	4,71	129 292	29,24	52	0,07
spolu	411 465	100,00	428 672	100,00	442 197	100,00	78 223	100,00

Bratislava je sídlom dvoch katolíckych biskupstiev - pre veriacich latinského i byzantsko-slovanského obradu. 30. januára 2008 bola zriadená Bratislavská gréckokatolícka eparchia (vznikla vyčlenením z Prešovskej eparchie, katedrálnym chrámom je Chrám povýšenia vznešeného a životodarného Kríža) a o dva týždne neskôr, 14. februára 2008, Bratislavská rímskokatolícka arcidiecéza (vznikla vyčlenením z Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy, katedrálnym chrámom je Dóm svätého Martina). Bratislava je aj sídlom biskupstva Evanjelickej cirkvi a. v. Svoje ústredie tu majú aj viaceré ďalšie cirkvi a náboženské spoločnosti.

Vývoj počtu obyvateľov

V demografickom vývoji sledovanom podľa mestských častí došlo od roku 1990 ku stagnácii až poklesu obyvateľstva v 9 mestských častiach: Staré Mesto, Nové Mesto, Podunajské Biskupice, Ružinov, Vajnory, Devín, Lamač, Jarovce, Rusovce.

Relatívne výraznejší prírastok obyvateľov bol zaznamenaný v mestskej časti Karlova Ves o 14 581 obyvateľov (nárast o 77 %) a Devínska Nová Ves o 3 998 obyvateľov (nárast o 30,8 %), ktorý vznikol v dôsledku ukončenia sústredenej bytovej výstavby.

Najvyšší počet obyvateľov (115 tisíc) mala v roku 2005 mestská časť Petržalka (27,0 %) a najnižší počet obyvateľov mestské časti Devín a Čunovo s podielmi 0,18 % z celkového počtu obyvateľov mesta. Podľa najnovších sčítaní 1. 6. 2012 (výsledky sčítacej komisie) žije v Bratislave 465 327 obyvateľov ^{[chýba zdroj]}, čo je najviac v histórii mesta.

Politika

Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal

Primátori

• 1990 – 1994 – Peter Kresánek
• 1994 – 1998 – Peter Kresánek
• 1998 – 2002 – Jozef Moravčík
• 2002 – 2006 – Andrej Ďurkovský
• 2006 – 2010 – Andrej Ďurkovský
• 2010 – 2014 – Milan Ftáčnik
• 2014 – 2018 – Ivo Nesrovnal

Hospodárstvo a ekonomika

Bratislavská burza cenných papierov

Bratislavský región (Bratislavský kraj) je najbohatší slovenský región a v rámci nových krajín Európskej únie je na prvom mieste (druhá je Praha) v poradí podľa HDP na obyvateľa vyjadrený v parite kúpnej sily (PPS), kde dosahuje 176 % priemeru Európskej únie (v roku 2010), čo je 7. miesto zo všetkých regiónov Európskej únie. Je tu tradične najnižšia nezamestnanosť na Slovensku a veľa obyvateľov z iných regiónov Slovenska sem cestuje za prácou.

Priemerná mzda v Bratislavskom kraji bola v prvom až štvrtom kvartáli roku 2012 vo výške 1220 €.

V Bratislave sídla mobilní operátori Telekom a Orange, softvérové spoločnosti, ako aj automobilka Volkswagen.

Najznámejšie biznis centrá sa umiestňujú v lokalite Mlynské Nivy a v okolí v mestskej časti Ružinov, napríklad Bratislava Business Center I-V, Apollo Business Center I a II, ktoré sa nachádzajú v mestskej časti Ružinov.

Sídli tu Burza cenných papierov v Bratislave a Komoditná burza Bratislava.

• 
  Národná banka Slovenska
• 
  Westend Tower
• 
  Aupark
• 
  River Park
• 
  Nábrežie pri obchodnom centre Eurovea

Doprava

Typická bratislavská električka Tatra K2S na Hurbanovom námestí

Doprava v Bratislave je zabezpečovaná rozsiahlou infraštruktúrou mestskej a diaľkovej dopravy. Bratislava ako hlavné mesto Slovenska je významným dopravným uzlom, má okolo 40 km električkových tratí a vyše 100 km trolejbusových tratí. Väčšiu koordináciu všetkých systémov hromadnej dopravy zabezpečuje Bratislavská integrovaná doprava od roku 2013.

• 
  Električka Škoda-30T
• 
  Autobus Mercedes
• 
  Trolejbus SOR
• 
  Letisko M. R. Štefánika

Kultúra

Bratislava je kultúrne centrum Slovenska, pričom tu má sídlo niekoľko múzeí, galérií, divadiel, vedeckých a vzdelávacích inštitúcií. Bola tu založená prvá univerzita na území Slovenska, Universitas Istropolitana. Mesto samotné je jednou z najvýznamnejších slovenských turistických destinácií. Centrálna časť Starého Mesta je pamiatkovou zónou, historické jadro spolu s Bratislavským hradom a Podhradím je pamiatkovou rezerváciou.

Divadlá

Divadlo Aréna v Petržalke

V Bratislave má sídlo Slovenské národné divadlo, ktoré do roku 2007 sídli v niekoľkých budovách, osobitne opera a balet. Pod jeho pôsobnosť patrí aj Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava a Malá scéna SND – činohra. Od apríla 2007 sídli v novostavbe pri Dunaji v blízkosti novej modernej mestskej štvrte Eurovea. Sídli tu aj rada menších a alternatívnych divadiel, napríklad: A4 - nultý priestor, Bratislavské bábkové divadlo, Bratislavské divadlo tanca, Divadlo a.ha., Divadlo Astorka Korzo ’90, Divadlo Aréna, Divadlo F7, Divadlo Ívery - študentské divadlo, zaniknuté Divadlo Kaplnka, Divadlo Ludus, GUnaGU, Divadlo Nová scéna, Radošinské naivné divadlo, Štúdio L&S, Tanečné divadlo Bralen, Teátro Wustenrot a West.

• 
  Slovenské národné divadlo - opera
• 
  Nová budova SND
• 
  Nová scéna
• 
  Radošinské naivné divadlo

Múzeá a galérie

Kunsthalle Bratislava

Bratislava je sídlom Slovenského národného múzea, ktoré sa nachádza na Vajanského nábreží v blízkosti osobného prístavu. Na históriu Bratislavy je zamerané Mestské múzeum v Bratislave, založené v 1868. Pri hlavnej železničnej stanici medzi ulicami Štefánikova, Pražská a Šancová je Múzeum dopravy. Zaujímavosťou je Múzeum hodín v Dome u dobrého pastiera na Židovskej ulici oproti Katedrále svätého Martina (Bratislava), Múzeum zbraní v Michalskej bráne a Farmaceutické múzeum hneď vedľa na Michalskej ulici. Na lodi Kriváň na petržalskej strane je expozícia Lodného múzea v blízkosti reštaurácie Au Café. Medzi ďalšie múzeá patrí Múzeum Janka Jesenského a Múzeum Milana Dobeša. Pre židovskú komunitu sú mimoriadne dôležité Múzeum židovskej kultúry na Židovskej ulici, Mauzóleum Chatama Sófera a Židovské komunitné múzeum, ktorého sídlom je jediná synagóga v Bratislave na Heydukovej ulici. V mestskej časti Čunovo na dunajskej hrádzi v bezprostrednej blízkosti štátnej hranice s Rakúskom a Maďarskom je nové múzeum moderného umenia Danubiana.

Medzi ďalšie múzeá patrí Slovenské národné múzeum, Mestské múzeum, Múzeum dopravy, Múzeum hodín, Múzeum zbraní, Farmaceutické múzeum, Lodné múzeum, Janka Jesenského, Milana Dobeša, Múzeum židovskej kultúry, Chatama Sófera, Múzeum moderného umenia, Archeologické múzeum, Múzeum umeleckých remesiel, Slovenské plynárenské múzeum, Vinárske múzeum, Krajanské múzeum Matice slovenskej, Múzeum kultúry karpatských Nemcov a Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku.

Sídli tu niekoľko galérií, medzi najznámejšie patrí Slovenská národná galéria, Galéria Mesta Bratislavy, Galéria Nedbalka, Ardan Galéria, Galéria Art Café Soirée, Galéria Komart a Z Galéria.

• 
  Slovenské národné múzeum
• 
  Slovenská národná galéria
• 
  Danubiana Meulensteen Art Museum
• 
  Múzeum židovskej kultúry

Veda

Slovenská akadémia vied

Bratislava je jednou z mála európskych metropol, ktorá nemá astronomické observatórium ani planetárium. Jediným zariadením, ktoré slúži potrebám astronómov amatérov z Bratislavy a okolia je astronomický úsek PKO, kde sa konajú astronomické prednášky a pozorovania nočnej oblohy.

Najbližšie astronomické observatórium pri Bratislave sa nachádza v Modre (30 km od Bratislavy) a planetárium až v Hlohovci (70 km od Bratislavy).

Napriek tomu sa ale dá Bratislava považovať za vedecké centrum Slovenska - je totiž sídlom Slovenskej akadémie vied, Univerzity Komenského, či niekoľkých vedecky orientovaných knižníc.

Hudba

Každoročne sa tu konajú Bratislavské hudobné slávnosti, festival vážnej hudby hudobný festival Wilsonic, Bratislavské jazzové dni, čo je medzinárodný džezový festival s tradične kvalitným obsadením. V Bratislave je sídlo Slovenskej filharmónie.

Kiná

Nákupné stredisko Polus City Center

Najnavštevovanejšie sú premiérové kiná s viacerými kinosálami vo veľkých nákupných centrách, multikina Cinema City v Polus City Center na Vajnorskej ulici, v nákupnom centre Aupark na Einsteinovej ulici a v nákupnom bulvári Eurovea Galleria. V nákupnom centre Avion Shopping Park bolo k dispozícii jediné 3D kino na Slovensku, Orange Imax. Medzi ďalšie známe kiná patria kiná Tatra, FK Charlie centrum, FK Mladosť, Kino Cafe a iné. Bývalé známe kino Hviezda bolo zbúrané, v novom objekte však má byť opäť aj priestor na kino.

Medzi ďalšie známe kiná patrí Kino Mladosť, Kino Tatra, Kino Istota, Kino Zora a Kino Istropolis.

Zábava

Bratislava je známa aj ako mesto s pulzujúcim nočným životom. Veľké množstvo barov a nočných klubov sa nachádza predovšetkým v historickom centre a okolí, hlavne na Obchodnej ulici, Námestí SNP, ako aj v okolí Ventúrskej a Michalskej ulice. Možnosti nočnej zábavy poskytuje aj Mlynská dolina a jej okolie, niekoľko známych klubov sa nachádza priamo na akademickej pôde v priestoroch študentských domovov a internátov. Medzi študentmi sú populárne napríklad pravidelné „oldies“ diskotéky, ktoré sa konajú každý mesiac v jednom z vysokoškolských klubov, ako aj každoročné vonkajšie akcie v Mlynskej doline.

Pravidelné podujatia

Tanečná skupina Shigou Bou-No-Te z Japonska

Z kultúrnych podujatí sú známe Bratislavské hudobné slávnosti v Redute, ktoré každoročne usporadúva Slovenská filharmónia a tiež aj Bratislavský filmový festival. V posledných rokoch sa stali tradíciou Bratislavské korunovačné slávnosti, ktoré sa snažia verne napodobniť dôležité historické okamihy so všetkým, čo k tomu patrí a vyzdvihnúť tak význam Bratislavy ako korunovačného mesta. Najmasovejšie podujatie sú však Bratislavské silvestrovské oslavy, počas ktorých sa Bratislava premení na centrum zábavy a pulzujúceho života, pričom toto podujatie do Bratislavy láka stále väčšie masy ľudí z okolitých i vzdialených krajín. Raz ročne sa organizujú aj dni otvorených dverí s názvom Bratislava pre všetkých. Od roku 2008 sa tu koná festival Bratislavský majáles. Medzi známe podujatia patrí aj pivný festival Junifest. Raz za rok sa koná podujatie Noc múzeí a galérií, kedy je možné navštíviť bratislavské múzeá a galérie až do neskorej noci.

Kulinárske špeciality

Bratislavské rožky

Medzi najznámejšie kulinárske špeciality patria bratislavské rožky a bratislavský rezeň. Historické centrum Bratislavy je bohaté na stravovacie zariadenia, ktoré ponúkajú špeciality nielen slovenskej, ale aj svetovej kuchyne. V letnej sezóne má veľa reštaurácií a kaviarní aj exteriérové sedenia priamo na ulici.

Turizmus

V posledných rokoch, predovšetkým po vstupe Slovenska do Európskej únie v roku 2004, čelí Bratislava každoročne rastúcemu počtu zahraničných turistov. Na popredných miestach sa nachádzajú Briti, Nemci, Japonci, Američania, ako aj Rakúšania, Poliaci, Španieli, Taliani i Maďari a Česi. V poslednom období začína byť limitujúcim faktorom kapacita hotelov, nedostatok je badateľný predovšetkým v sektore štvor a päťhviezdičkových hotelov. Zvlášť veľký počet zahraničných návštevníkov sa v Bratislave nachádza počas konca roka vďaka tradičným silvestrovským oslavám, ktoré do Bratislavy lákajú ľudí z celej Európy, napríklad niektoré slovinské cestovné kancelárie usporiadavajú turistické zájazdy do Bratislavy predovšetkým kvôli bratislavským silvestrovským oslavám.

Pre turistov je k dispozícii aj vyhliadkové vozidlo s názvom „Prešporáčik“, ktorým je možné previezť sa priamo ulicami historického centra mesta. K dispozícii je výklad v rôznych jazykoch.

Bratislava na podporu turizmu používa špeciálne turistické logo a slogan „Little Big City“ (Malé veľké mesto), mestskou farbou je červená. V meste premávajú aj vozidlá MHD s týmto logom a sloganom , pričom ich počet pribúda, časom by tento reklamný náter mali mať všetky vozidlá MHD.

V roku 2006 mala Bratislava 77 komerčných ubytovacích zariadení, z toho 45 hotelov s celkovou kapacitou 9940 lôžok. Prenocovalo tu 686 201 návštevníkov, z čoho 454 870 bolo zo zahraničia. Celkovo tu návštevníci prespali 1 379 931 krát.

• 
  Prešporáčik
• 
  Hlavné námestie počas Silvestrovských osláv v roku 2006
• 
  „Čumil“ na Panskej ulici
• 
  Socha Schöne Náciho na Sedlárskej ulici pri Kaffe Mayer

Stavby

Pamiatky

Dom U dobrého pastiera

Bratislavské vinohrady, pohľad na mesto

Bratislava má početné pamiatky. Na Hlavnom námestí sa nachádza fontána so sochou kráľa Maximiliána II., (dal ju postaviť po svojej korunovácii v Bratislave v roku 1563, z dôvodu nedostatku vody v centre mesta, ktorý sa ukázal ako problém pri hasení požiaru, ktorý vypukol pri korunovácii; dokončená bola v roku 1572. Často, ale nesprávne, býva nazývaná aj Rolandovou fontánou) a stará radnica. Ide o najstaršiu radnicu Slovenska, v ktorej sa dnes nachádza Mestské múzeum. Cez jej vnútorný dvor sa dostaneme na ďalšie námestie, na ktorom stojí Primaciálny palác, podľa ktorého je tiež námestie pred ním pomenované. Palác bol pôvodne sídlom ostrihomského arcibiskupa. Roku 1805 bol v Zrkadlovej sieni paláca podpísaný takzvaný Bratislavský mier a dnes sála slúži ako reprezentačná miestnosť, v ktorej môžeme obdivovať zbierku anglických gobelínov.

Na Hviezdoslavovom námestí môžeme obdivovať budovu Slovenského národného divadla, v ktorom sa v dnešnej dobe konajú operné a baletné predstavenia. Budova bola postavená podľa vzoru parížskeho divadla. V úzkych mestských uličkách si môžeme ešte aj dnes vychutnať atmosféru starej Bratislavy. Práve po nich je možné sa dostať až k hlavnej dominante hlavného mesta - k hradu. Hrad slúžil celé stáročia ako kráľovské a župné sídlo, dnes v ňom sídli Slovenské národné múzeum.

Medzi najvýznamnejšie pamiatky patrí Academia Istropolitana, Hrad, Devínsky hrad, Erdődyho palác, Grassalkovichov palác - prezidentský palác, Letný arcibiskupský palác, Michalská brána, Mirbachov palác, Palác Leopolda de Pauli, Primaciálny palác, Slovenské národné divadlo, Slovenská filharmónia, Slovenská národná galéria, Stará radnica (Bratislava), Mauzóleum Chatama Sófera, Synagóga na Heydukovej ulici, ktorá je jedinou synagógou v Bratislave. Postavená bola v kubistickom slohu v rokoch 1923 – 1926 a je dielom bratislavského židovského architekta Artura Szalatnaia-Slatinského. Synagóga dodnes slúži bratislavskej židovskej komunite a je národnou kultúrnou pamiatkou. Budova Slovenského rozhlasu - má tvar obrátenej pyramídy, Zichyho palác a Televízna veža na Kamzíku.

• 
  Academia Istropolitana
• 
  Devínsky hrad
• 
  Michalská brána
• 
  Bývalá lekáreň u Salvatora
• 
  Portál Prepoštského paláca

Kostoly

Modrý kostolík

Medzi najstaršie kostoly mesta patrí Františkánsky kostol. Najvýznamnejším je však bývalý korunovačný chrám uhorských kráľov Katedrála svätého Martina (Bratislava). Po roku 1989 bolo v Bratislave, hlavne v jej okrajových častiach postavených viacero nových kostolov. Medzi dôležité kostoly patria aj Kostol a kláštor klarisiek, Kaplnka sv. Kataríny, Kaplnka Kristovho Tela a Kostol svätej Alžbety, známy pod názvom Modrý kostolík. Synagóga na Heydukovej ulici je jedinou synagógou v Bratislave. Postavená bola v kubistickom slohu v rokoch 1923 – 1926 a je dielom bratislavského židovského architekta Artura Szalatnaia-Slatinského. Synagóga dodnes slúži bratislavskej židovskej komunite a je národnou kultúrnou pamiatkou. Stála expozícia Židovského komunitného múzea s názvom „Bratislavskí židia a ich kultúrne dedičstvo” je inštalovaná na prvom poschodí a pre verejnosť je otvorená v letných mesiacoch.

• 
  Katedrála svätého Martina
• 
  Kostol Svätej Alžbety
• 
  Blumentálsky kostol
• 
  Kapucínsky kostol

Mosty

Starý most pred rozobratím a most Apollo v roku 2009

V Bratislave sa nachádza 5 mostov, ktoré spájajú ľavý breh Dunaja, čiže Staré Mesto, Ružinov a ostatné časti Bratislavy s pravým brehom, kde sa nachádza najľudnatejšia mestská časť Petržalka.

Ako prvý bol postavený Starý most v roku 1890, v roku 1945 bol zničený a následne zrekonštruovaný. Plánuje sa jeho opätovná rekonštrukcia a jeho použitie na prepojenie Starého Mesta s Petržalkou modernou rýchlou električkou, pričom by z neho bola vylúčená automobilová doprava.

Dominantou Bratislavy a jednou z najväčších atrakcií je predovšetkým Nový most odovzdaný do prevádzky v roku 1972 (oficiálne 30. augusta 1974), na ktorom sa nachádza vo výške 85 metrov reštaurácia UFO (v minulosti "Bystrica") s vyhliadkovou plošinou. Svojimi parametrami patrí Nový most medzi svetové unikáty, je to siedmy najväčší visiaci most na svete a v roku 2001 bol vyhlásený za stavbu storočia na Slovensku.

Dvojpodlažný Prístavný most bol postavený v roku 1985 a je najvyťaženejším mostom v Bratislave, denne cez neho prejde až 40 percent zo všetkých piatich mostov. Je to diaľnično-železničný most: horné podlažie je súčasťou diaľnice D1, ktorá spája Bratislavu s Považskou Bystricou a Žilinou, dolné podlažie tvoria chodník pre chodcov, chodník pre cyklistov a dvojkoľajná železničná trať Bratislava-Nové Mesto - Bratislava-Petržalka.

Most Lafranconi postavený v roku je 1992 je taktiež diaľničným mostom diaľnice D2 a prvý betónový most v Bratislave.

Najnovším mostom v Bratislave je Most Apollo, odovzdaný do používania v roku 2005. Tento most je tiež svetovým unikátom, pretože je to zatiaľ najväčší most na svete, ktorého konštrukcia bola postavená na brehu a následne otočená na svoje pevné miesto na druhom brehu Dunaja pomocou sústavy spojených lodí. V roku 2006 dostal tento most svetové prestížne ocenenie OPAL Awards 2006. Experti ocenili na konštrukcii mosta cez Dunaj modernú technológiu, inováciu a prínos pre rozvoj dopravy v Bratislave.

• 
  Most Lafranconi
• 
  Nový most s reštauráciou „UFO“, pohľad z ľavého brehu Dunaja
• 
  Starý most
• 
  Most Apollo
• 
  Prístavný most

Pomníky

Slavín, kvety na hroboch sovietskych vojakov

Najznámejším pomníkom je jediný funkčný vojenský cintorín v Bratislave, Slavín, ktorý bol postavený v rokoch 1957 – 1960 a odhalený pri príležitosti 15. výročia oslobodenia mesta sovietskou armádou v roku 1960. Slavín je vyhľadávaným miestom turistov predovšetkým kvôli kvalitnému výhľadu na takmer celé mesto.

Výškové budovy

Výškové budovy na Nivách

Manderla

Prvou výškovou budovou na Slovensku bol tzv. Manderlák postavený ešte pred 2. svetovou vojnou a bola to najvyššia budova Česko-Slovenska v medzivojnovom období.

V Bratislave sa nachádza väčšina výškových budov alebo mrakodrapov na Slovensku, z ktorých veľká časť bola postavená už pred rokom 1989. Najvyššou budovou v Bratislave i na Slovensku je v súčasnosti budova Tower 115 s výškou 104 metrov na Pribinovej ulici pomerne blízko historického centra mesta. Nachádza sa v oblasti, kde sa plánuje výstavba ďalších podobných výškových budov.

Najvyššou budovou postavenou pred rokom 1989 je budova Slovenskej televízie v Mlynskej doline s výškou 108 m. Svojho času to bola najvyššia budova v Česko-Slovensku. Najvyššou budovou pred rokom 1989 v centre mesta bol Presscentrum, neskôr premenovaný na Pressburgcentrum s výškou 104 m, ktorý bol po rekonštrukcii premenovaný na Tower 115.

Najvyššou budovou v Bratislave v súčasnosti je Tower 115 s celkovou výškou 115 metrov vrátane antény (pred rekonštrukciou 104 m), nasleduje Národná banka Slovenska (111 m), Slovenská televízia (108 m) a Budova banky VÚB.

Bratislava v súčasnosti prežíva silný stavebný „boom“, čo znamená, že tu prebieha rýchla a intenzívna výstavba nových výškových budov. Táto činnosť sa často stretáva s odporom pamiatkárov, ktorí sú zásadne proti výstavbe výškových budov v širšom centre. Naposledy sa to prejavilo pri zámere výstavby 34-podlažnej obývateľnej budovy na Šancovej ulici, pričom pôvodne mala mať budova len 8 poschodí. Nakoniec bolo povolených 22 podlaží.

Výškové budovy sa často stavajú v blízkosti veľkých nákupných centier ako napríklad Polus City Center alebo Aupark. Pri Polus City Center boli zatiaľ postavené 2 výškové budovy, 19-podlažná Millenium Tower I a 21-podlažná Millenium Tower II a v dohľadnej dobe sa počíta s výstavbou Millenium Tower III. Táto lokalita je pomerne blízko výškovej budovy postavenej pred rokom 1989 s názvom Hviezda (ľudovo Kukurica), ktorá slúži ako ubytovacie zariadenie armády.

Pri nákupnom centre Aupark sa začiatkom roka 2006 začal stavať Aupark Tower, ktorý má byť vysoký 96 metrov. Aj tu sa viedla hádka o výške budovy a nakoniec sa uspokojili s 22 podlažiami. Aupark Tower sa nachádza 10 metrov juhozápadne od Auparku blízko pri pravej strane Nového mosta.

Vo všeobecnosti až donedávna výstavba výškových budov v Bratislave nemala nijakú koncepciu, výstavba dominánt prebiehala v mnohých mestských častiach pomerne nekoncepčne a chaoticky, pričom nové budovy často nerešpektovali existujúcu zástavbu a vzťahy s okolím a často boli stavané samostatne. Tento stav sa postupne mení, pričom v budúcnosti by sa výškové budovy mali stavať v oblastiach na to určených a tiež by nemali stáť samostatne, ale mali by tvoriť ucelenú štvrť.

• 
  Národná banka Slovenska
• 
  Tower 115
• 
  Výškové budovy v Bratislave
• 
  Panorama City

Nové mestské štvrte

Pri Parku kultúry a oddychu je nová štvrť River Park, ktorá je pokračovaním historického centra smerom k PKO a má obsahuje zaujímavú a modernú architektúru a množstvo novej zelene.

Írska spoločnosť Ballymore Properties začala v roku 2006 na dunajskom nábreží stavať novú modernú mestskú štvrť s názvom Eurovea, ktorá bola dokončená v roku 2010 a obsahuje obchodné a zábavné priestory, 5-hviezdičkový hotel, reštaurácie, kancelárie a luxusné byty.

Parky

Sad Janka Kráľa v Petržalke

V Bratislave sa nachádza niekoľko parkov a v okolí lesy Malých Karpát. Najväčším parkom v meste je bratislavský lesopark na priľahlých vrchoch Malých Karpát, v ktorom sa nachádza niekoľko turistických stredísk, napríklad Železná studienka alebo Koliba, Horský park, ktorý sa nachádza v Starom Meste, je jedinečný tým, že obsahuje pôvodné rastliny a živočíchy. Na Petržalskej strane sa nachádza Sad Janka Kráľa, založený v rokoch 1774 až 1776, čo je prvý verejne prístupný park v strednej Európe. Bratislavská zoologická záhrada sa nachádza v Mlynskej doline.

• 
  Medická záhrada
• 
  Dunajské luhy
• 
  Horský park
• 
  Koliba, Cvičná lúka, súčasť Bratislavského lesného parku

Šport

Zimný štadión Vladimíra Dzurillu

Bratislava je jedno z mála miest na svete, ktoré majú koncentrované veľmi blízko hokejový štadión, futbalové štadióny a tenisový štadión. Na pomerne malej ploche v mestských štvrtiach Tehelné pole a Pasienky sa nachádza Zimný štadión Ondreja Nepelu, futbalový štadión Tehelné pole a futbalový štadión Pasienky a tiež Národné tenisové centrum, Sibamac Aréna, ako aj športová hala, Inter hala Pasienky.

Medzi najvýznamnejšie športové futbalové kluby Bratislavy patrí ŠK Slovan Bratislava (oficiálna stránka) a bývalý klub FC Petržalka 1898.

HC Slovan Bratislava je hokejový majster Česko-Slovenska a niekoľkonásobný majster Slovenska. Od ročníku 2012/2013 pôsobil v KHL. Pôsobí tu aj HK Ružinov 99.

Kanoistika je zastúpená klubmi ŠKP-športový klub polície, UKB-Slávia UK, KVS Karlova Ves Bratislava, Vodácky klub Tatran Karlova Ves Bratislava, Vodácky klub Dunajčík Bratislava, Dunajklub Kamzík Bratislava, KRK Vinohrady Bratislava a Kanoistický klub Inter.

Veslovanie má zastúpenie v kluboch Veslársky oddiel Slávia STU Bratislava, Slovenský veslársky klub a ŠK Slávia Filozof.

• 
  Zbúraný štadión Tehelné pole
• 
  Zimný štadión Ondreja Nepelu
• 
  Sibamac Aréna
• 
  Športová hala Pasienky

Rodisko

• 
  Johann Nepomuk Hummel
• 
  Philipp Lenard
• 
  Viktor Oskar Tilgner
• 
  Johann Wolfgang Kempelen
• 
  Štefan Ladislav Endlicher
• 
  Ľudovít Baťán
• 
  Ján Andrej Segner
• 
  Adam Friedrich Oeser

Čestné občianstvo

• Dr. Helmut Zilk, starosta mesta Viedeň, udelené 4. septembra 1990
• Ján Chryzostom kardinál Korec, sídelný biskup nitriansky, udelené 26. mája 1994
• Ladislav Chudík, zaslúžilý a národný umelec, udelené 26. mája 1994
• prof. MUDr. Karol Virsík, Dr.Sc., lekár, udelené, 28. septembra 1995
• Edita Gruberová, sopranistka, udelené 24. septembra 1997

Partnerské mestá

• Viedeň (Rakúsko) – Oficiálne partnerstvo bolo podpísané 3. mája 1993 a obnovené 2. mája 2003.

Spolupráca s mestom Viedeň prebieha prostredníctvom projektov cezhraničnej spolupráce (Phare, Interreg IIIA), ako aj na bilaterálnej a multilaterálnej úrovni (CENTROPE, JORDES+). Mestá spolupracujú na poli cestovného ruchu, dopravnej infraštruktúry, vrátane diaľničného napojenia, oboch letísk a využívania rieky Dunaj ako lodnej cesty predovšetkým pomocou projektu Twin City.

• Krakov (Poľsko) – Oficiálne partnerstvo bolo podpísané 13. mája 1987 a obnovené 22. októbra 2003.
• Ľubľana (Slovinsko) – Oficiálne partnerstvo bolo podpísané 4. marca 1967 a obnovené 22. septembra 2002.
• Ulm (Nemecko) – Partnerstvo s týmto mestom oficiálne trvá od 13. júna 2003.
• Perugia (Taliansko) – Mesto v talianskej provincii Umbria je historicky najstarším partnerským mestom Bratislavy. Dohoda bola podpísaná v júli 1962.

Spolupráca prebieha najmä v oblasti kultúrnej výmeny, vzdelávania a školstva.

Alexandria (Egypt) Amsterdam (Holandsko) Baku (Azerbajdžan ) Brémy (Nemecko) Brno (Česko) Budapešť (Maďarsko) Burgas (Bulharsko) Cleveland (Spojené štáty) Dublin (Írsko) Graz (Rakúsko)

Haag (Holandsko) Helsinki (Fínsko) Hočiminovo Mesto (Vietnam) Istanbul (Turecko) Jerevan (Arménsko) Jeruzalem (Izrael) Karlsruhe (Nemecko) Kodaň (Dánsko) Kyjev (Ukrajina) Larnaka (Cyprus)

Leicester (Spojené kráľovstvo) Moskva (Rusko) Namur (Belgicko) Ostrava (Česko) Oslo (Nórsko) Praha (Česko) Parma (Taliansko) Riga (Lotyšsko) Regensburg (Nemecko) Rotterdam (Holandsko) Ruse (Bulharsko)

Saratov (Rusko) Sofia (Bulharsko) Solún (Grécko) Székesfehérvár (Maďarsko) Štokholm (Švédsko) Štrasburg (Francúzsko) Tallinn (Estónsko) Turku (Fínsko) Varšava (Poľsko) Záhreb (Chorvátsko)

Panoráma

Panoráma Bratislavy z Bratislavského hradu

Panoráma Bratislavy z Tyršovho nábrežia

Pozri aj

• Primátor hlavného mesta SR Bratislavy
• Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy
• Zoznam námestí v Bratislave
• Zoznam ulíc v Bratislave
• Kultúrne pamiatky: Bratislava I: 0-9, A-F, G-J, K-L, M-O, P-R, S, Š, T-V, W-Ž, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV, Bratislava V

Iné projekty

Bratislavský portál

Commons

Wikislovník

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bratislava
• Wikislovník ponúka heslo Bratislava

Externé odkazy

• Oficiálne stránky mesta Bratislava
• Mestská hromadná doprava v Bratislave
• Územný plán Bratislavy

Literatúra

• LitDok stredovýchodná Europa (Herder-Institut Marburg)
• HOTVÁTH, Vladimír - LEHOTSKÁ, Darina - PLEVA, Ján (eds.): Dejiny Bratislavy. Bratislava : Obzor, 1978. 480 s. + 68 s. obrazových príloh.
• SALNER, Peter: Premeny Bratislavy 1939-1993. Bratislava : Veda, vydavateľstvo SAV 1998.
• SALNER, Peter a kol.: Taká bola Bratislava. Bratislava : Veda, vydavateľstvo SAV 1991.