Prešov: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Doko (diskusia | príspevky)
5 643 editací
→‎Galéria: pohľadnica
Peter439 (diskusia | príspevky)
12 944 editací
pravopis
Riadok 579: Riadok 579:
* [[Leopold Lahola]] – slovenský dramatik, prozaik, scenárista a filmový režisér
* [[Leopold Lahola]] – slovenský dramatik, prozaik, scenárista a filmový režisér
* [[Peter Lipa]] – slovenský jazzman
* [[Peter Lipa]] – slovenský jazzman
* [[Igor Liba]] – slovenská hokejová legenda, bývalý majster sveta, hráč v NHL aj KHL, súčasný tréner na Hokejovej Akadémii Igora Libu v Čuni.
* [[Igor Liba]] – slovenská hokejová legenda, bývalý majster sveta, hráč v NHL aj KHL, súčasný tréner na Hokejovej Akadémii Igora Libu v Čani.
* [[Pál Maléter]], maďarský minister obrany, vodca povstalcov v maďarskej protisovietskej revolúcii roku 1956, po jej potlačení obesený 16. júna 1958 v Budapešti
* [[Pál Maléter]], maďarský minister obrany, vodca povstalcov v maďarskej protisovietskej revolúcii roku 1956, po jej potlačení obesený 16. júna 1958 v Budapešti
* [[René Matlovič]] – slovenský geograf, rektor univerzity
* [[René Matlovič]] – slovenský geograf, rektor univerzity

Verzia z 10:50, 14. jún 2015

Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Prešov pozri Prešov (rozlišovacia stránka).
Prešov
mesto
Centrum mesta
Vlajka
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Prešov
Región Šariš
Vodné toky Torysa, Sekčov
Nadmorská výška 255 m n. m.
Súradnice 49°00′00″S 21°14′00″V / 49,000000°S 21,233333°V / 49.000000; 21.233333
Rozloha 70,43 km² (7 043 ha) [1]
Obyvateľstvo 82 286 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 1 168,34 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1247
Primátor Andrea Turčanová[3] (KDH, SDKÚ-DS, OĽaNO, MOST-HÍD, NOVA, OKS)
PSČ 080 01
ŠÚJ 524140
EČV (do r. 2022) PO
Tel. predvoľba +421-51
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Prešov
Webová stránka: presov.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Prešov (maď. Eperjes, nem. Preschau alebo Eperies, rusín. aj ukr. Пряшiв (Prjašiv), rus. Пряшев (Prjašev), poľ. Preszów, lat. Fragopolis alebo Eperiessinum) je krajské mesto ležiace v Prešovskom kraji. Počtom obyvateľov je Prešov tretie najväčšie mesto na Slovensku. Má štyri katastrálne časti: Prešov, Šalgovík, Solivar a Nižná Šebastová a je metropolou Šariša.

Leží vo východnej časti Slovenska na sútoku riek Torysa a Sekčov v Košickej kotline. Obklopujú ho Slanské vrchy z východu a Šarišská vrchovina zo západu.

Časti mesta

  • Osady: Išľa, Okruhliak, Pustá dolina
  • Bývalé mestské časti: Haniska (1970 – 1990), Ľubotice (1970 – 1990), Šarišské Lúky (1970 – 1990, od roku 1990 súčasť obce Ľubotice)

Vodné toky

Nábrežie Torysy v Prešove

Dejiny

Počiatky osídlenia tohto územia siahajú až do doby kamennej, čo dokazujú aj významné archeologické nálezy nájdené v údolí potoka Delňa. Ďalšie stopy existencie osídlenia územia dnešného Prešova pochádzajú z doby bronzovej, keď tu boli objavené bronzové predmety, keramika, ale aj železný nožík a ihlice. Nález zlatých a strieborných rímskych mincí patrí k veľmi cenným dôkazom o existencií hospodárskych stykov tohto územia s Rímskym impériom. Historicky doložené je aj osídlenie územia Prešova Slovanmi z prelomu 8. a 9. storočia.

Začiatkom 12. storočia bolo toto územie začlenené do uhorského štátu. Prvá písomná zmienka o Prešove sa nachádza v listine kráľa Belu IV. z roku 1247. V tom istom storočí v roku 1299 udelil kráľ Ondrej III. Prešovu mestské výsady, ktoré rozšíril kráľ Ľudovít I. v roku 1374, čím sa mesto Prešov stal slobodným kráľovským mestom.

V 14. a 15. storočí zaznamenalo mesto mimoriadny hospodársky rozkvet, zakladali sa tu cechy (kožušnícky, kováčsky, krajčírsky, obuvnícky a podobne) a v tom čase tu žilo okolo dvetisíc ľudí zaoberajúcich sa prevažne remeslom. V roku 1455 dostalo mesto od kráľa Ladislava Pohrobka svoj prvý mestský znak. Vďaka hospodárskej prosperite mesta 15. storočie znamenalo aj rozvoj stavebného ruchu, ktoré sa odzrkadlilo na honosnej architektúre meštianskych domov.

Historické mestské domy

Vývoj mesta v 16. a 17. storočí ovplyvnili šíriaca sa reformácia a protihabsburské povstania. Mesto postihli aj živelné pohromy, mor, požiare a jeho úpadok sa prehlboval. Do histórie sa zapísal rok 1687 známy ako prešovské jatky, keď bolo na námestí na výstrahu kruto popravených 24 mešťanov za podporu Imrichovi Tökölimu, vodcovi protihabsburského povstania. K oživeniu mesta došlo koncom 18. a začiatkom 19. storočia, keď sa obyvateľstvo Prešova doplnilo prisťahovalcami z iných miest. Zriadením gréckokatolíckej eparchie v roku [1816] sem začal prichádzať väčší počet Rusínov a koncom 18. storočia sa tu vytvorila aj významná židovská komunita. Veľký hospodársky význam pre mesto mala výroba soli, a preto v 19. storočí bol zastaraný systém ťaženia soli nahradený modernejším rozsiahlym komplexom.

Legenda hovorí, že keď sa v 12. storočí uhorský kráľ Belo II. Slepý zdržiaval v tomto kraji, stratil sa svojej družine. Hľadajúc cestu k sprievodu si smäd i hlad zaháňal jahodami, ktoré v týchto končinách rástli v hojnom množstve. Keď ho večer našli rytieri z družiny, kráľ sa rozhodol z vďačnosti pomenovať neďalekú dedinu podľa jahôd. Z historického hľadiska však táto legenda nemá vierohodný podklad. Pomenovanie Prešov sa objavuje až od 16. storočia. Dovtedy používaný názov Eperies je podľa slovenského historika profesora Uličného iba fonetickým prispôsobením staršieho slovenského názvu. Názov mesta Prešov teda nekorení v maďarskom slove eper (jahoda), ale v slovanskom mene Preš[4].

Prehľad významných historických udalostí

Socha pápeža Jána Pavla II
  • 4. – 5. stor. – príchod Slovanov na územie Prešova
  • 1247 – prvá písomná zmienka o Prešove
  • 1299 – udelenie mestských práv uhorským kráľom Ondrejom III.
  • 1412 (80. roky 15. storočia) – Prešov patrí do Pentapolitany (spoločenstvo 5 kráľovských miest – Prešov, Košice, Bardejov, Levoča, Sabinov)
  • 1429 – prvá zmienka o mestskej škole v Prešove
  • 1453 – prvý erb Prešova
  • 1455 – udelenie práva mesta Prešov usporadúvať výročný trojdňový jarmok (od kráľa Ladislava V. Pohrobka)
  • 1502 – 1505 – začiatok stavby Dómu sv. Mikuláša
  • 1647 – svätenie Evanjelického a.v. chrámu Svätej Trojice
  • 1667 – Kolégium v Prešove, evanjelické vzdelanostné centrum horného Uhorska, Národná kultúrna pamiatka
  • 1687 – Caraffove jatky, 24 popravených mešťanov
  • 1703 – začiatok najmohutnejšieho protihabsburského povstania na čele s Františkom II. Rákocim
  • Koniec 18. storočia – príchod prvých Židov do Prešova
  • 1816 – Prešov sa stáva sídlom samostatného gréckokatolíckeho biskupstva
  • 1848 – stavba 1. židovskej synagógy
  • 1886, 1887 – veľké ničivé požiare postihujú Prešov
  • 16. 6. 1919 – z balkóna radnice bola vyhlásená Slovenská republika rád
  • 1923 – 1924 – stavba secesnej budovy Bosákovej banky
  • 19. 1. 1945 – oslobodenie Prešova Červenou armádou, koniec 2. svetovej vojny
  • 1950 – centrum sa stáva mestskou pamiatkovou rezerváciou
  • 1972 – Solivary sa stávajú národnou kultúrnou pamiatkou
  • 2. 7. 1995 – pápež Ján Pavol II. navštívil Prešov

Najvyšší predstavitelia mesta

Richtári

Radnica

Udelením mestských privilégií v roku 1299 získali Prešovčania právo voliť si svojho richtára. Takýto richtár stelesňoval najvyššiu výkonnú a súdnu moc v meste. Bol volený spomedzi vážených mešťanov obyčajne na jeden rok. Prvým richtárom v meste Prešov, ktorého meno sa zachovalo, bol Hanus zvaný Ogh, ktorý sa v historických prameňoch spomína už v roku 1314. Kompletný zoznam všetkých richtárov Prešova sa však podarilo historikom skompletizovať až od roku 1497. Najvyšším predstaviteľom Prešova nikdy v histórii až do roku 2014 nebola žena. V tomto roku si obyvatelia zvolili prvýkrát za primátorku ženu, stala sa ňou Andrea Turčanová. [5]

Obdobie od roku 1497 do roku 1577

  • Benedikt Fleischer
  • Tomáš Plavniczer
  • Štefan Schneider
  • Juraj Klein
  • Benedikt Kreitsch
  • Gašpar Fábry
  • Matej Volsz
  • Kristián Czibner
  • Tomáš Perley
  • Ján Czibner
  • Menhard Melczer
  • Andrej Grünwald
  • Štefan Czébner
  • Michal Gilgy
  • Imrich Fontanus
  • Peter Kunz
  • Kristián Zivla
  • Michal Spreitz
  • Urban Ail
  • Ján Goldner
  • Ján Bock
  • Juraj Hanz
  • Krištof Gilgy

Obdobie od roku 1578 do roku 1673

  • Anton Scholcz
  • Ján Söldnerus
  • Andrej Grosz
  • Eduard Tirauf
  • Tomáš Klein
  • Lukáš Drezner
  • Štefan Dreischler
  • Michal Virth
  • Juraj Gorszky
  • Ján Planek
  • Martin Kacsmarovics
  • Ján Hekkel
  • Ján Roth
  • Ján Vajda
  • Kristián Króner
  • Ján Puttenberger
  • Juraj Speitz
  • Daniel Lengfelner
  • Ján Klein
  • Michal Hakker
  • Ján Weber
  • Tomáš Konrádt
  • František Úsz

Obdobie od roku 1674 do roku 1824

  • Ján Makkay
  • Juraj Fleischhakker
  • Juraj Thurcsányi
  • Pavol Szikszay
  • Matej Medveczky
  • Štefan Harsághy
  • Sebastián Seldmayer
  • Michal Roth
  • Ján Klesch
  • Imrich Schváby
  • Jakub Stemper
  • Mikuláš Bán
  • Juraj Smolnik
  • Michal Szümenyi
  • Michal Špak
  • Ján Vrabeľ
  • František Hančovský
  • Pavol Thormássy
  • Štefan Szölössy
  • Jozef Smiček
  • Michal Mansch
  • Ignác Pajer
  • Július Hegedüs
  • Štefan Kádás

Obdobie od roku 1825 do roku 1944

  • Ján Szilvay
  • Štefan Dienes
  • Michal Beör
  • Jozef Szepesházy
  • Karol Podhorányi
  • Pavol Vida
  • Ján Krieger
  • Ladislav Tahy
  • Andrej Fuhrmann
  • Eduard Mandics
  • Valentín Podhorányi
  • Aladár Krayzell
  • Jozef Faragó
  • Emil Hreblay
  • Ľudovít Thomko
  • Karol Flórián
  • Karol Straka
  • Július Róvó
  • Alex Duchoň
  • Alexander Chrapa
  • Andrej Germuška
  • Štefan Malinovský
  • Vojtech Raslavský
  • Anton Sabol-Palko

Predsedovia

  • Arnošt Pšenička (1945)
  • Pavol Pláňovský (1945)
  • Rudolf Butorác (1946 – 1947)
  • Pavel Košík (1948)
  • Jaroslav Miča (1949)
  • Ján Sásik (1949 – 1951)
  • Teodor Seman (1952)
  • Peter Dupej (1953)
  • Jozef Kövér (1954)
  • Andrej Šándor (1955 – 1960)
  • Emil Reinkraut (1961 – 1970)
  • Milan Rovňák (1971 – 1989)
  • PhDr. Ivan Benko (1990)

Primátori

  • Ing. Vilam Sopko (1990 – 1994)
  • Ing. Juraj Kopčák (1994 – 2002)
  • Ing. Milan Benč (2002 – 2006)
  • JUDr. Pavel Hagyari (2006 – 2014)
  • Ing. Andrea Turčanová (2014 -)

[6]

Armáda a vojsko

Stručné dejiny

Prešov mal už v stredoveku významné geografické postavenie, pretože sa rozprestieral na križovatke obchodných ciest a zároveň patril aj do dôležitého obranného systému vznikajúceho uhorského štátu. Tu niekde siahajú počiatky vojska v Prešove, lebo do týchto oblastí prišli maďarské kmene a ich spojenci, ktorými boli vojensko-strážne družiny ázijských etník, aby zakladali strážne osady a pevnosti na obranu vznikajúceho Uhorska pred útokmi nepriateľov. Dodnes sa po nich zachovali mená blízkych kopcov Veľká a Lysá stráž.[7]

Mesto malo vlastnú posádku pravdepodobne už od roku 1374, keď dostalo právo na vybudovanie obranných múrov s baštami a vežami od kráľa Ľudovíta I. Význam vojenskej posádky určite vzrástol aj preto, že mesto Prešov sa v 14. storočí stalo slobodným kráľovským mestom. Na konci 16. storočia počas 15-ročnej vojny s Tureckom muselo mesto vydržiavať početné cisárske vojsko. Od roku 1604, keď vypuklo prvé z celého radu protihabsburských povstaní uhorských stavov, až do roku 1710, keď mesto kapitulovalo pred silným habsburským vojskom, bol Prešov mnohokrát obliehaný rôznymi vojskami povstalcov, ba aj cisárskymi vojskami. Napríklad: Bočkajovi povstalci, vojská generála Basta, povstalci Juraja I. Rákociho, Vešeléniho sprisahanie, kuruckí povstalci, Tököliho povstanie, Prešovské jatky generála Caraffu a povstalci vedení Františkom II. Rákocim. Prešov potom až do roku 1848 rozkvital, lebo nezažil žiadnu vojnu.[8]

Revolučné roky 1848/49 stiahli do víru udalostí nielen slobodné kráľovské mesto Prešov, ale celú krajinu. Mesto vytvorilo národnú gardu a vyzbrojilo aj niekoľko desiatok dobrovoľníkov. Vzhľadom na svoju strategickú polohu zažil Prešov počas tohto obdobia niekoľkokrát striedanie vojenských síl. Napríklad cisárske vojsko generála Schlicka vystriedala Görgeyho uhorská armáda, túto zakrátko vystriedali rakúske a slovenské dobrovoľnícke jednotky, aby ich zasa vystriedali cisárski vojaci spolu s ruskou armádou. O tom, že vojenský význam Prešova naďalej vzrastal, svedčí aj údaj zo sčítania ľudí z roku 1900, keď zo 14 447 obyvateľov Prešova bolo až 1349 vojakov. Tunajšia vojenská posádka pozostávala z niekoľkých jednotiek spoločnej armády a domobrany, z ktorých najväčší bol 67. cisársky a kráľovský peší pluk. Útrapy prvej svetovej vojny a najmä jej koniec veľmi tragicky zasiahli do života Prešova, lebo 1. 11. 1918 pod vplyvom revolúcie v Budapešti odopreli vojaci 67. pluku a niektorých ďalších menších prešovských útvarov poslušnosť svojim veliteľom a v noci potom ozbrojení vojaci rabovali obchody. Po príchode vojenských posíl boli vzbúrenci pozatýkaní a napriek tomu, že počas nepokojov nedošlo k žiadnym stratám na životoch, odsúdil štatariálny súd účastníkov vzbury na trest smrti. Ten istý deň (1. 11. 1918) bolo na námestí popravených 41 vojakov a 2 civilisti. Táto udalosť je známa aj ako prešovská vzbura. Bola to najkrvavejšia udalosť od Prešovských jatiek (1687). Touto udalosťou sa zavŕšila jedna z dôležitých vojenských etáp mesta Prešov.[9]

Dôležité vojenské útvary a zväzky sídliace v Prešove

Od 4. júla 1945, krátko po skončení Druhej svetovej vojny, boli na území Československa vojenské útvary reorganizované podľa vzoru Červenej armády. Od tejto doby sídlili v meste Prešov nasledujúce vojenské veliteľstva:

  • veliteľstvo pešieho pluku
  • veliteľstvo streleckej divízie
  • veliteľstvo tankovej divízie
  • veliteľstvo motostreleckej divízie
  • veliteľstvo mechanizovanej divízie
  • veliteľstvo armádneho zboru
  • veliteľstvo mechanizovanej brigády
Budova vojenského veliteľstva

Velitelia vojenskej posádky Prešov

Od roku 1960, keď sa z Košíc do Prešova presťahovalo vojenské veliteľstvo 18. streleckej divízie, velili vojenskej posádke v meste Prešov

Generáli – prešovskí rodáci

Od roku 1918 do roku 2009 boli do generálskych hodností vymenovaní títo vojaci, ktorí sa narodili v meste Prešov [11]

[12]

Obyvateľstvo

Pamätník – Prešovská Sloboda

Počet obyvateľov: 91 782 (2011)

Národnostná štruktúra
Prešov SODB 2011
Slováci
  
 82,0 %
Rómovia
  
 1,7 %
Rusíni
  
 1,6 %
Česi
  
 1,0 %
Ukrajinci
  
 1,0 %
Ostatní,Nezistení
  
 12,7 %

Náboženstvo

Gréckokatolícky arcibiskupský a metropolitný úrad a katedrálny chrám na Hlavnej ulici
Náboženská štruktúra obyvateľov

Prešov je sídlom slovenskej gréckokatolíckej metropolie, prešovská gréckokatolícka eparchia (biskupstvo) bola založená 3. novembra 1815 cisárom Františkom II. (na základe patronátneho práva) a kanonicky erigovaná 22. septembra 1818 rímskym pápežom Piom VII. 30. januára 2008 bola povýšená na archieparchiu a stala sa zároveň centrom metropolie. Katedrálnym chrámom je chrám svätého Jána Predchodcu (Krstiteľa) na Hlavnej ulici.

Pravoslávna eparchia vznikla po druhej svetovej vojne rozdelením Mukačevsko-prešovskej pravoslávnej eparchie. Katedrálny chrám svätého kniežaťa Alexandra Nevského bol postavený v rokoch 1946 – 1950 v tradičnom ruskom štýle.

Prešov je aj sídlom biskupstva Evanjelickej cirkvi a. v.

V meste sú dve teologické fakulty – Gréckokatolícka teologická fakulta a Pravoslávna bohoslovecká fakulta. Obidve patria pod Prešovskú univerzitu.

Kultúra

Pohľad na m. č. Táborisko zo sídliska Sekčov
Divadlo Jonáša Záborského

Divadlá

Múzeá

  • Krajské múzeum
  • Múzeum rusínskej kultúry SNM
  • Židovské múzeum
  • Múzeum vín

Galérie

  • Šarišská galéria
  • Galéria v Caraffovej väznici

Knižnice

Kiná

  • Scala (bývalé kino Panoráma)
  • Cinemax

Hudba

Vďaka čulému hudobnému životu a úspechom prešovskej hudobnej produkcie si mesto Prešov vyslúžilo prezývku "slovenský Seattle"[13][14][15][16] či "mesto hudby" [17] už dávnejšie, a to hlavne prostredníctvom médií. Mnohí prešovskí hudobníci však nepôsobia len v rámci rodného mesta či regiónu, ale úspechy žnú aj v rámci celého Slovenska, okolitých štátov, či dokonca Európy.

K hudobnému životu mesta, v minulosti i dnes, však neprispieval len počet mainstreamovo úspešných hudobníkov, ale aj viac či menej (ne) známe skupiny a hudobné subkultúry, stabilne pôsobiace v podhubí mesta (žánrovo: metal, punk, alternatívna scéna, gospel, pop-rock, folk, jazz, country...), ďalej koncertné miestnosti a kluby (Véčko, Bizarre, Christiania, City Club, Za Siedmimi oknami, Wave, Ester rock club, Netopier, Staré Mexiko, Insomnia...), rockové prehliadky kapiel s dlhoročnou tradíciou (Rocková liga, vyše 20. ročníkov, Prešovský študentský Liverpool, 6. ročníkov, Rebrík...), ale aj festivaly (Sigortus, Dobrý festival, (t) urbanfest, ImROCK FEST, East Side Music Festival, Festival zlej hudby, Farfest, či Jazz Prešov...).

Medzi dôležité podujatia patria aj Dni mesta Prešov, ktoré sa konajú každoročne pri príležitosti osláv prvej písomnej zmienky mesta (k roku 2009, 762. výročie). Súčasťou osláv bývajú open-air koncerty priamo v centre na Hlavnej ulici, pričom sa na ročníkoch vystriedali viacerí hostia domácej i európskej alternatívnej scény. Patrili k nim napr. Deti Picasso (Rusko), Myster Möbius (Francúzsko/Maďarsko), Masfél (Maďarsko), Pražský Výběr II.; Laura a její tygři (Česko), Srečna Mladina (Slovinsko), Squartet (Taliansko), ale aj slovenské skupiny Heľenine Oči, Chiki liki tu-a, Arzén, Mango Molas, Alter Ego, Karpatské Chrbáty, Komajota atď. Súčasťou poniektorých ročníkov osláv mesta bývajú aj vedľajšie pódiá, kde môžu svoje šťastie skúšať aj mladé kapely.

V roku 2009 vznikol prvý prešovský filmový festival s názvom Bastion film festival. Festival sa koná na historickej hradbe za františkánskym kostolom. Organizátormi sú PKO Prešov a prešovský skladateľ a gitarista David Kollar.

Neustály prílev a modifikácia hudobných skupín, ktoré sa mnohokrát presadia i v rámci celého Slovenska, si po mnohých rokoch vyžiadala zdokumentovanie, ktoré sa uskutočnilo prostredníctvom internetovej databázy prešovských kapiel a interpretov pod názvom Frenkyho hudobná encyklopédia. Historicky i aktuálne stále sa rozrastajúcu databázu prešovských hudobníkov vedie novinár a vedúci redakcie prešovského Korzára Michal Frank.

Významní prešovskí hudobníci a kapely:

Stavby

Bosákov dom
Staré domy v blízkosti kostola svätého Mikuláša
  • Štátna vedecká knižnica
  • Park kultúry a oddychu
  • Hvezdáreň a planetárium
  • Fontány a fontánky v Prešove
  • DJZ – Nová scéna
  • Zmenšená socha Krista v RIU na Trojici
  • Biely dom (PSK)

Pamiatky

Kostol sv. Jozefa (Františkánsky)
  • Františkánsky kostol sv. Jozefa
  • Neptunová fontána

Šport

Pravidelné podujatia

  • Akademický Prešov – festival študentského umenia
  • Turbanfest – festival alternatívnej hudby, divadiel a workshopov
  • Prešovská hudobná jar (koncerty vážnej hudby)
  • Zlatý súdok – prehliadka karikaturistov z celého sveta
  • Týždeň slovenských knižníc
  • Deň Zeme
  • Soľnobanský jarmok spojený s Medzinárodným dňom múzeí
  • Festival paličkovanej čipky – medzinárodná účasť paličkárok – trvá 1 týždeň. Prvé dni sú kurzy paličkovanej čipky a ku koncu týždňa je už samotná akcia spojená s predvádzaním paličkovania a predaja všetkého čo súvisí s touto technikou.
  • Festival zlej hudby
  • Prešovský trojičný jarmok a festival skupín historického šermu a remesiel
  • Prešovské kultúrne leto
  • Festival Sigord
  • Farfest – farský festival na sídlisku Sekčov
  • Muvina – prehliadka vín
  • Prešovská hudobná jeseň (koncerty vážnej hudby)
  • JAZZ Prešov – Medzinárodný jazzový festival
  • Jazz rock festival
  • Súťaž mladých barmanov a čašníkov – EUROCUP
  • IMAGE – Módna prehliadka
  • Opálové zrnko – súťaž podnikateľov
  • Gorazdov literárny Prešov
  • Prešovský študentský Liverpool – mladé hudobné talenty
  • Vianočný salón – výstava prešovských výtvarníkov
  • Silvester – spoločná oslava nového roka
  • Guitar Night
  • Dobrý festival
  • Prešov číta rád

Hospodárstvo a infraštruktúra

Doprava

Nízkopodlažné trolejbusy jazdia v Prešove od roku 2006. Škoda 24Tr na Hlavnej ulici na linke č.1 smeruje na najstaršom úseku trate do mestskej časti Solivar.
Areál Fakultnej nemocnice J. A. Reimana, v pozadí chirurgický monoblok
Železničná stanica Prešov
Železničná stanica Prešov
Železničná stanica Prešov – podchod
Železničná stanica Prešov – vestibul
Autobusová stanica Prešov
Autobusová stanica Prešov
  • Dopravný podnik mesta Prešov, a.s. – autobusová a trolejbusová mestská hromadná doprava
  • SAD Prešov, a.s. – autobusová prímestská a diaľková hromadná doprava
  • Železničná stanica Prešov
  • Železničná stanica Prešov – mesto
  • Železničná stanica Prešov – Šarišské Lúky
  • železničná zastávka Prešov – Nižná Šebastová

Mestská hromadná doprava

Mestskú hromadnú dopravu zabezpečuje Dopravný podnik mesta Prešov, a. s., ktorý prevádzkuje spolu 43 liniek pravidelnej mestskej hromadnej dopravy týmito dopravnými prostriedkami:

  • trolejbusy (linky 1, 2, 4, 5, 5D, 7, 8, 38)
  • autobusy (denné linky: 10, 11, 12, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 21, 22, 24, 25, 28, 29, 32, 32A, 33, 34, 34S, 35, 36, 36A, 37, 39, 41, 42, 43, 44, 45, 46, 48, nočné linky: N1, N2, N3)

Bližšie informácie v hlavnom článku: Trolejbusová doprava v Prešove

Vozový park MHD

V súčasnosti sú v MHD Prešov prevádzkované tieto vozidlá:

  • trolejbusy: Škoda 14 Tr, Škoda 14 TrM, Škoda 15 Tr, Škoda 15 TrM, Škoda 24 Tr Irisbus, Škoda 25 Tr Irisbus, Škoda 31 Tr SOR
  • autobusy: Karosa B 731/B 732, Karosa B 741, Ikarus 435, Karosa B 941/B 941E, Karosa B 932/B 932E, Karosa B 961/B 961E, Solaris Urbino 12, Karosa Irisbus Citybus 12M, Karosa Irisbus Citybus 18M, Karosa/Iveco Irisbus Citelis 12M, Karosa/Iveco Irisbus Citelis 18M, Iveco First FCLLI, SOR NB 18 City

História mestskej hromadnej dopravy

História MHD v Prešove sa začala písať v roku 1949, keď bola vytvorená Miestna doprava, komunálny podnik mesta Prešova ako prevádzkovateľ pravidelnej mestskej hromadnej dopravy na území Prešova. Po skončení druhej svetovej vojny nebolo možné začať vykonávať MHD s novým vozidlovým parkom, a tak bola prijatá ponuka na zakúpenie starších vozidiel značky Tatra z prevádzok MHD v Prahe, Plzni a Bratislave. Vozidlá sa spočiatku odstavovali na nádvorí starej väznice na Konštantínovej ul., kde sídlil aj podnik. Dňa 4. septembra 1949 bola slávnostne otvorená premávka na prvých linkách. Už v prvom roku prevádzky vyšli autobusy prešovskej MHD aj za hranice mesta do obcí Šarišské Lúky, Nižná Šebastová, Haniska a Solivar. Hneď v nasledujúcom roku pokračoval rozvoj MHD zavádzaním ďalších autobusových liniek. Na sieť hromadnej dopravy boli postupne v päťdesiatych rokoch napojené štátna nemocnica, Záhrady, Sídlisko II, Budovateľská a Čapajevova ul. ako aj ďalšie obce: mesto Veľký Šariš a jeho časť Kanaš, Malý Šariš, Ľubotice, Fintice, Teriakovce a Záborské. V roku 1959 začala premávať prvá nočná linka a podnik sídlil vo vlastných priestoroch na Petrovanskej ulici, kam sa presťahoval v roku 1951. Rok 1958, kedy bola schválená výstavba trolejbusovej siete v meste, priniesol novú etapu rozvoja mestskej dopravy. Elektrifikovať sa mali všetky kapacitné vnútromestské linky, pričom autobusová doprava mala zostať doplnkovou. Ako prvá sa začala elektrifikovať linka č. 1, ktorá viedla z Nižnej Šebastovej cez Šarišské Lúky až do Solivaru. Aj keď jej výstavbu zdržali viaceré technické problémy, dňa 13. mája 1962 sa cestujúci dočkali aj trolejbusov. V Šarišských Lúkach bola dokončená nová vozovňa pre trolejbusy i autobusy, kam sa presťahoval celý vozidlový park ako aj správa podniku. Čoskoro sa začali práce na ďalších úsekoch, takže v roku 1966 už trolejbusy premávali na Košickú, Sabinovskú, Budovateľskú ul. a Gottwaldovu dnes Ul. 17. novembra. V prvej polovici sedemdesiatych rokov sa predĺžila trať po Sabinovskej ul. na Dúbravu a trolejbusmi sa začalo obsluhovať aj priemyselné Širpo. Ďalšie projekty tratí na Sídlisko III, Šváby, do Hanisky a na Delňu sa už uskutočniť nepodarilo. Pod vplyvom lacnej ropy sa aj v Prešove začali presadzovať vo väčšej miere autobusy. Autobusová doprava zaznamenávala kvantitatívny rozvoj, keď autobusy začali premávať aj na Táborisko, Šidlovec, Cemjatu, na ul. Pod Kamennou baňou a Sídlisko III. Po stránke kvality však tento druh dopravy zápasil s neustálymi ťažkosťami ako nedostatok vozidiel, ich malá kapacita a poruchovosť. Tieto nedostatky sa podarilo postupne prekonať až koncom sedemdesiatych rokov. Napriek tomu sa pre nevybudovanie trolejbusovej trate na Sídlisko III, ktorého obsluha bola v tom čase rozhodujúca, naplno presadili autobusy. Obdobie prelomu sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, kedy možnosti MHD výrazne limitoval nedostatok pohonných hmôt, poukázali na vhodnosť trolejbusovej dopravy. Po prehodnotení na úrovni vlády sa pristúpilo k opätovnému elektrifikačnému programu. Ako prvé bolo na sieť trolejbusovej dopravy pripojené Sídlisko III (rok 1985). Trolejbusy dosiahli väčšinový podiel na výkonoch MHD na území mesta Prešov po roku 1992, kedy bola zavedená trolejbusová doprava aj na najväčšie sídlisko Sekčov. Otázka tarify bola v Prešove vždy charakteristická neustále sa meniacim počtom tarifných pásiem, na základe ktorých sa stanovovali sadzby za jednotlivé jazdy. V roku 1949 existovali tri tarifné pásma, pričom na jeden cestovný lístok bolo možné prestúpiť aj do iného vozidla. V roku 1969 boli prestupy s jedným lístkom zrušené a počet pásiem sa redukoval na dva. Od roku 1984 sa vládnym výmerom zjednodušila tarifa a akékoľvek delenie siete na pásma neexistovalo. Odlišné sadzby cestovného pre cestovanie do priľahlých obcí sa zaviedli opätovne v roku 1993 a existovali až do roku 1996. Osobitné sadzby platili aj v rokoch 1997 – 99 a od roku 2000 znova. Cestovné lístky sa pôvodne kupovali u sprievodcu priamo vo vozidle, neskôr ich predával vodič, resp. bol vo vozidle inštalovaný prístroj na výdaj cestovných lístkov. V roku 1977 sa zaviedol predaj cestovných lístkov mimo vozidla. Od roku 1995 je opäť možné zakúpiť si cestovný lístok aj u vodiča, ale za zvýšenú cenu. MHD je skvalitňovaná postupnou obnovou vozidlového parku, zameranou na nízkopodlažné vozidlá, zavádzaním počítačovej techniky do riadenia prevádzky ako aj rekonštrukciami traťových úsekov trolejbusovej dráhy a generálnymi opravami vozidiel. V budúcnosti sa počíta s rozširovaním ekologickej trolejbusovej dopravy, na Sídl. Šváby a druhým prepojením centra mesta a Sídl. Sekčov po ulici Rusínskej.

Železničné stanice a zastávky v Prešove

  • železničná stanica Prešov
  • železničná zastávka Prešov – mesto
  • železničná stanica Prešov – Šarišské Lúky
  • železničná zastávka Prešov – Nižná Šebastová

Školstvo

Vysoké školy

Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove

Základné a stredné školy

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam základných a stredných škôl v Prešove
Veža Konkatedrály sv. Mikuláša, vľavo budova Knižnice P. O. Hviezdoslava v Prešove

Zdravotníctvo

  • Fakultná nemocnica s poliklinikou Jána Adama Reimana
  • Vojenská nemocnica
  • Všeobecná nemocnica Oáza
  • Poliklinika Prešov, Levočská ul.
  • Poliklinika Sekčov

Osobnosti

Partnerské mestá

Partnerskými mestami Prešova sú tieto mestá:

Panoráma

Pohľad od Kalvárie
Pohľad od Kalvárie

Galéria

  • Pohľadnica-Mesto Prešov
    Pohľadnica-Mesto Prešov
  • Pohľadnica-Mesto Prešov v zime
    Pohľadnica-Mesto Prešov v zime
  • Pohľadnica-Sochy, národné kultúrne pamiatky v Prešove
    Pohľadnica-Sochy, národné kultúrne pamiatky v Prešove
  • Pohľadnica-Kalvária v Prešove
    Pohľadnica-Kalvária v Prešove
  • Pohľadnica-Panoramatické pohľady na Prešov
    Pohľadnica-Panoramatické pohľady na Prešov
  • Pohľadnica-Prešovské divadlá
    Pohľadnica-Prešovské divadlá
  • Pohľadnica-Prešovská univerzita
    Pohľadnica-Prešovská univerzita
  • Pohľadnica-Moderná architektúra v Prešove
    Pohľadnica-Moderná architektúra v Prešove
  • Pohľadnica-Katedrály v Prešove
    Pohľadnica-Katedrály v Prešove
  • Pohľadnica-Hotely v Prešove
    Pohľadnica-Hotely v Prešove
  • Pohľadnica-Stanice v Prešove
    Pohľadnica-Stanice v Prešove
  • Pohľadnica-Nemocnice v Prešove
    Pohľadnica-Nemocnice v Prešove
  • Pohľadnica-Vysoké školy v Prešove
    Pohľadnica-Vysoké školy v Prešove
  • Pohľadnica-Hrady pri Prešove
    Pohľadnica-Hrady pri Prešove
  • Pohľadnica-Historické paláce v Prešove
    Pohľadnica-Historické paláce v Prešove
  • Pohľadnica-Lesopark v Prešove
    Pohľadnica-Lesopark v Prešove
  • Pohľadnica-Fontány v Prešove
    Pohľadnica-Fontány v Prešove
  • Pohľadnica-Kvety v Prešov
    Pohľadnica-Kvety v Prešov
  • Katedrála sv.Jána Krstiteľa
    Katedrála sv.Jána Krstiteľa
  • Konkatedrála sv. Mikuláša
    Konkatedrála sv. Mikuláša
  • Historická budova Kolégia
    Historická budova Kolégia
  • Renesančný dom Žigmunda Rákociho
    Renesančný dom Žigmunda Rákociho
  • Neskorogotická Caraffova väznica
    Neskorogotická Caraffova väznica
  • Synagóga
    Synagóga
  • Kováčska bašta
    Kováčska bašta
  • Radnica
    Radnica
  • Pravoslávny katedrálny chrám sv. kniežaťa A. Nevského
    Pravoslávny katedrálny chrám sv. kniežaťa A. Nevského
  • Kalvária
    Kalvária
  • Immaculata
    Immaculata
  • Súsošie sv. Róchusa
    Súsošie sv. Róchusa
  • Floriánova ulica
    Floriánova ulica
  • Hlavná ulica, mestský park
    Hlavná ulica, mestský park
  • Biskupský palác gréckokatolíckej cirkvi
    Biskupský palác gréckokatolíckej cirkvi
  • Slovenská ulica
    Slovenská ulica
  • Zvyšky mestského opevnenia
    Zvyšky mestského opevnenia
  • Františkánsky kostol sv. Jozefa
    Františkánsky kostol sv. Jozefa
  • Prešovská 49. rovnobežka
    Prešovská 49. rovnobežka
  • Prešov - Eperjes na mape Uhorska
    Prešov - Eperjes na mape Uhorska
  • Prešov 70. výročie oslobodenia
    Prešov 70. výročie oslobodenia

Referencie

  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. ↑ Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. ↑ Sprievodca po historickom Prešove, autor: Peter Švorc a kolektív, vydalo: UNIVERSUM, 1997 str.14
  5. ↑ Sprievodca po historickom Prešove, autor: Peter Švorc a kolektív, vydalo: UNIVERSUM, 1997 str.39
  6. ↑ Sprievodca po historickom Prešove, autor: Peter Švorc a kolektív, vydalo: UNIVERSUM, 1997 str.40
  7. ↑ Sprievodca po historickom Prešove, autor: Peter Švorc a kolektív, vydalo: UNIVERSUM, 1997 str.13
  8. ↑ Sprievodca po historickom Prešove, autor: Peter Švorc a kolektív, vydalo: UNIVERSUM, 1997 str.26
  9. ↑ Sprievodca po historickom Prešove, autor: Peter Švorc a kolektív, vydalo: UNIVERSUM, 1997 str.33
  10. ↑ http://www.mbpo.mil.sk/263/
  11. ↑ Štaigl, J., a kolektív: Generáli – slovenská vojenská generalita 1918 – 2009, Magnet Press, Slovakia 2009
  12. ↑ 2.armádny zbor na konci tisícročia, vydalo Oddelenie výchovy a kultúry, Veliteľstvo 2.armádneho zboru Prešov, rok 2000, str. 7
  13. ↑ Musicserver.cz Prístup: 6.3.2010
  14. ↑ Prešov. Presov.info/sk. prístup: 29.06.2009
  15. ↑ Predstavujeme skupinu Hrdza. Folk.sk prístup: 29.06.2009
  16. ↑ Prečo prezývajú Prešov "slovenský Seattle". Frenky.sk. prístup: 29.06.2009
  17. ↑ http://www.vecernik.po.sk/obsah/obrazky/2005_10_09_11V.pdf prístup: 10.01.2010

Pozri aj

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Prešov

Externé odkazy

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Prešov&oldid=6069048“