Ladislav Škultéty-Gabriš: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d fix.
d +ref
Riadok 2: Riadok 2:


== Životopis ==
== Životopis ==
Narodil sa [[27. jún]]a roku [[1738]] v [[Mojtín]]e. Už ako 12-ročný sa v roku [[1750]] stal dobrovoľníkom v armáde. Väčšinu svojho života pôsobil v husárskom [[pluk]]u. Jeho vojenská kariéra sa začala počas [[sedemročná vojna (1756 – 1763)|sedemročnej vojny]]. Prvá bitka, ktorej sa zúčastnil bola pri Lovosiciach. Počas svojho života bol trikrát zranený. Po prvýkrát utrpel zranenie v bitke pri Kolíne. V roku [[1768]] bol jeho [[pluk]] rozpustený a prešiel do husárskeho pluku grófa Baranya, kde pôsobil až do konca svojho života. V roku [[1775]] sa stal vicekaprálom, v roku [[1778]] kaprálom. V roku [[1790]] bol povýšený na strážmajstra a stal sa i zástavníkom pluku. Počas rokov [[1787]] až [[1791]] sa Gabriš zúčastnil vojny proti Turkom. Ako 77-ročný sa zúčastnil vojenskej výpravy do [[Rusko|Ruska]]. Ladislav Škúltéty-Gábriš bol v armáde 81 rokov a zúčastnil sa za toto obdobie 22 vojenských ťažení. Zvlášť sa vyznamenal pri dobytí [[Berlín]]a v sedemročnej vojne (v rokoch [[1756]] - [[1763]]) a pri obliehaní [[Belehrad]]u (v rokoch [[1789]] - [[1790]]). Bol držiteľom dvoch významných vojenských vyznamenaní: Striebornej medaily za hrdinstvo a delového kríža. Svojimi činmi a enormne dlhou službou v armáde sa stal ako „večný vojak“ známym v celej [[Rakúska armáda|Rakúskej armáde]]. Je jedným z hrdinov románov Jána Martiša: ''Cisársky večný vojak'' a ''V službách štyroch cisárov''. Podľa všetkého bol najdlhšie slúžiacim vojakom v histórii.
Narodil sa [[27. jún]]a roku [[1738]] v [[Mojtín]]e. Už ako 12-ročný sa v roku [[1750]] stal dobrovoľníkom v armáde. Väčšinu svojho života pôsobil v husárskom [[pluk]]u. Jeho vojenská kariéra sa začala počas [[sedemročná vojna (1756 – 1763)|sedemročnej vojny]]. Prvá bitka, ktorej sa zúčastnil bola pri Lovosiciach. Počas svojho života bol trikrát zranený. Po prvýkrát utrpel zranenie v bitke pri Kolíne. V roku [[1768]] bol jeho [[pluk]] rozpustený a prešiel do husárskeho pluku grófa Baranya, kde pôsobil až do konca svojho života. V roku [[1775]] sa stal vicekaprálom, v roku [[1778]] kaprálom. V roku [[1790]] bol povýšený na strážmajstra a stal sa i zástavníkom pluku. Počas rokov [[1787]] až [[1791]] sa Gabriš zúčastnil vojny proti Turkom. Ako 77-ročný sa zúčastnil vojenskej výpravy do [[Rusko|Ruska]]. Ladislav Škúltéty-Gábriš bol v armáde 81 rokov a zúčastnil sa za toto obdobie 22 vojenských ťažení. Zvlášť sa vyznamenal pri dobytí [[Berlín]]a<ref name="SBS">ŠKULTÉTY-GABRIŠ, Ladislav. In: ''[[Slovenský biografický slovník]]'' V. R-Š. Martin : Matica slovenská, 1992. 560 s. ISBN 80-7090-216-7. s. 476.</ref> v sedemročnej vojne (v rokoch [[1756]] - [[1763]]) a pri obliehaní [[Belehrad]]u (v rokoch [[1789]] - [[1790]]). Bol držiteľom dvoch významných vojenských vyznamenaní: Striebornej medaily za hrdinstvo a delového kríža. Svojimi činmi a enormne dlhou službou v armáde sa stal ako „večný vojak“ známym v celej [[Rakúska armáda|Rakúskej armáde]].<ref name="SBS"/> Je jedným z hrdinov románov Jána Martiša: ''Cisársky večný vojak'' a ''V službách štyroch cisárov''. Podľa všetkého bol najdlhšie slúžiacim vojakom v histórii.

== Referencie ==
<references />


== Iné projekty ==
== Iné projekty ==

Verzia z 12:49, 15. august 2015

Ladislav Škultéty-Gábriš (* 27. jún 1738, Mojtín, vtedy Uhorsko ako súčasť habsburskej monarchie, - † 19. august 1831, Sânnicolau Mic [= Svätý Mikuláš, dnes súčasť Aradu], Rumunsko) - bol slovenský vojak habsburskej armády, husár, jeden z najdlhšie slúžiacich vojakov histórie vojenstva sveta.

Životopis

Narodil sa 27. júna roku 1738 v Mojtíne. Už ako 12-ročný sa v roku 1750 stal dobrovoľníkom v armáde. Väčšinu svojho života pôsobil v husárskom pluku. Jeho vojenská kariéra sa začala počas sedemročnej vojny. Prvá bitka, ktorej sa zúčastnil bola pri Lovosiciach. Počas svojho života bol trikrát zranený. Po prvýkrát utrpel zranenie v bitke pri Kolíne. V roku 1768 bol jeho pluk rozpustený a prešiel do husárskeho pluku grófa Baranya, kde pôsobil až do konca svojho života. V roku 1775 sa stal vicekaprálom, v roku 1778 kaprálom. V roku 1790 bol povýšený na strážmajstra a stal sa i zástavníkom pluku. Počas rokov 17871791 sa Gabriš zúčastnil vojny proti Turkom. Ako 77-ročný sa zúčastnil vojenskej výpravy do Ruska. Ladislav Škúltéty-Gábriš bol v armáde 81 rokov a zúčastnil sa za toto obdobie 22 vojenských ťažení. Zvlášť sa vyznamenal pri dobytí Berlína[1] v sedemročnej vojne (v rokoch 1756 - 1763) a pri obliehaní Belehradu (v rokoch 1789 - 1790). Bol držiteľom dvoch významných vojenských vyznamenaní: Striebornej medaily za hrdinstvo a delového kríža. Svojimi činmi a enormne dlhou službou v armáde sa stal ako „večný vojak“ známym v celej Rakúskej armáde.[1] Je jedným z hrdinov románov Jána Martiša: Cisársky večný vojak a V službách štyroch cisárov. Podľa všetkého bol najdlhšie slúžiacim vojakom v histórii.

Referencie

  1. a b ŠKULTÉTY-GABRIŠ, Ladislav. In: Slovenský biografický slovník V. R-Š. Martin : Matica slovenská, 1992. 560 s. ISBN 80-7090-216-7. s. 476.

Iné projekty

Zdroje

  • Škultéty-Gábriš, Ladislav. In: Encyklopédia Slovenska V. R – Š. Bratislava : Veda, 1981. s. 711.
  • Článok Večný husár Ladislav Škultéty-Gábriš
  • DANGL, Vojtech; SEGEŠ, Vladimír. Vojenské dejiny Slovenska III. (1711 – 1914). Bratislava : Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, 1996. 241 s. ISBN 80-88842-02-6. S. 48.
  • MARTIŠ, Ján. Cisársky večný vojak. 1. vyd. Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1970. 218 s. (Rozkvet; zv. 70.) [beletristické spracovanie životných osudov Ladislava Škultétyho-Gábriša]
  • SKÁLA, Harald. Slávne časy cisárskej jazdy v 17.-19 storočí. 1. vyd. Prešov : Universum, 2005. 371 s. ISBN 80-89046-25-8. S. 308-310.
  • SEGEŠ, Vladimír. Najstarší vojak na svete. Obrana, 2005, roč. 13, čís. 2, s. 17. Dostupné online [cit. 2015-07-20]. ISSN 1336-1910.
  • KRÁĽ, Milan. V Mojtíne pochovali večného vojaka [online]. Bratislava: Pravda, 28.06.2013, [cit. 2015-07-20]. Dostupné online.