Cosmic Background Explorer: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Addbot (diskusia | príspevky)
d Bot: Odstránenie 26 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q49445)
d odkaz fix.
Riadok 3: Riadok 3:
| obrázok = Cobe vision1.jpg
| obrázok = Cobe vision1.jpg
| titulok = Umelecká predstava o družici COBE vo vesmíre
| titulok = Umelecká predstava o družici COBE vo vesmíre
| organizácia = [[NASA]]
| organizácia = [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]
| hlavní_dodávatelia = [[Goddard Space Flight Center]]
| hlavní_dodávatelia = [[Goddard Space Flight Center]]
| iné_názvy = Explorer 66
| iné_názvy = Explorer 66
Riadok 37: Riadok 37:
'''Cosmic Background Explorer (COBE)''' bola prvá [[Spojené štáty|americká]] [[umelá družica|družica]], ktorá sa venovala [[kozmológia|kozmológii]]. Jej úlohou bolo presne zmerať [[infračervené žiarenie|infračervené]] a [[mikrovlnné žiarenie]] prichádzajúce zo všetkých smerov, ktoré je pozostatkom po [[Veľký tresk|Veľkom tresku]].
'''Cosmic Background Explorer (COBE)''' bola prvá [[Spojené štáty|americká]] [[umelá družica|družica]], ktorá sa venovala [[kozmológia|kozmológii]]. Jej úlohou bolo presne zmerať [[infračervené žiarenie|infračervené]] a [[mikrovlnné žiarenie]] prichádzajúce zo všetkých smerov, ktoré je pozostatkom po [[Veľký tresk|Veľkom tresku]].


[[NASA]] vypustila družicu COBE v roku [[1989]] prostredníctvom [[Delta (nosná raketa)|nosnej rakety Delta]]. Na jej palube pracovali tri prístroje: DIRBE, prístroj na meranie difúzneho infračerveného žiarenia, [[spektrofotometer]] pre ďalekú infračervenú oblasť FIRAS, a DMR, diferenciálne mikrovlnné rádiometre. Prvé dva prístroje sú chladené kvapalným [[hélium|héliom]] (zásoba 650 [[liter|litrov]]) na 2 [[Kelvin|K]] (−271 [[stupeň Celzia|°C]]), detektor tretieho je udržovaný pri teplote okolo 140 K (−133 °C). [[Elektrická energia|Elektrickú energiu]] jej dodávali [[solárny panel|solárne panely]]. Merania z družice potvrdili správnosť teórie Veľkého tresku a navyše sa zistilo, že v [[teplota|teplote]] žiarenia, ktoré jej jeho pozostatkom, sú nepatrné rozdiely. Družica pozorovala až do roku [[1993]].
[[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] vypustila družicu COBE v roku [[1989]] prostredníctvom [[Delta (nosná raketa)|nosnej rakety Delta]]. Na jej palube pracovali tri prístroje: DIRBE, prístroj na meranie difúzneho infračerveného žiarenia, [[spektrofotometer]] pre ďalekú infračervenú oblasť FIRAS, a DMR, diferenciálne mikrovlnné rádiometre. Prvé dva prístroje sú chladené kvapalným [[hélium|héliom]] (zásoba 650 [[liter|litrov]]) na 2 [[Kelvin|K]] (−271 [[stupeň Celzia|°C]]), detektor tretieho je udržovaný pri teplote okolo 140 K (−133 °C). [[Elektrická energia|Elektrickú energiu]] jej dodávali [[solárny panel|solárne panely]]. Merania z družice potvrdili správnosť teórie Veľkého tresku a navyše sa zistilo, že v [[teplota|teplote]] žiarenia, ktoré jej jeho pozostatkom, sú nepatrné rozdiely. Družica pozorovala až do roku [[1993]].


== Iné projekty ==
== Iné projekty ==

Verzia z 12:47, 17. august 2015

COBE (Cosmic Background Explorer)
kozmický ďalekohľad
Umelecká predstava o družici COBE vo vesmíre
Umelecká predstava o družici COBE vo vesmíre
PrevádzkovateľNASA
Hlavní dodávateliaGoddard Space Flight Center
Iné názvyExplorer 66
DružicaZeme
Dátum štartu18. november 1989
Nosná raketaDelta 5920
KozmodrómVandenberg Air Force Base
Trvanie misie~4 roky
COSPAR ID1989-089A
Hmotnosť2265 kg
Elementy dráhy
Typ dráhygeocentrická
Výška~ 900.2 km
Doba obehu~ 102,6 minút
Teleskop
Typmikrovlnné a infračervené observatórium
Vlnová dĺžka1 µm – 10 mm
Chladiaca látkakvapalné hélium
Prístroje
FIRASKryogénny ďalekohľad so spektrometrom
DIRBEdetektor rozptýleného infračerveného žiarenia
DMRdiferenciálny mikrovlnný rádiometer

Cosmic Background Explorer (COBE) bola prvá americká družica, ktorá sa venovala kozmológii. Jej úlohou bolo presne zmerať infračervené a mikrovlnné žiarenie prichádzajúce zo všetkých smerov, ktoré je pozostatkom po Veľkom tresku.

NASA vypustila družicu COBE v roku 1989 prostredníctvom nosnej rakety Delta. Na jej palube pracovali tri prístroje: DIRBE, prístroj na meranie difúzneho infračerveného žiarenia, spektrofotometer pre ďalekú infračervenú oblasť FIRAS, a DMR, diferenciálne mikrovlnné rádiometre. Prvé dva prístroje sú chladené kvapalným héliom (zásoba 650 litrov) na 2 K (−271 °C), detektor tretieho je udržovaný pri teplote okolo 140 K (−133 °C). Elektrickú energiu jej dodávali solárne panely. Merania z družice potvrdili správnosť teórie Veľkého tresku a navyše sa zistilo, že v teplote žiarenia, ktoré jej jeho pozostatkom, sú nepatrné rozdiely. Družica pozorovala až do roku 1993.

Iné projekty

Externé odkazy