Organizácia Varšavskej zmluvy: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
d varsavska zmluva sa len prezentovala ako obranna, ale polske archivy po revolucii odhalili, ze az do 80-tych rokov nemala obrannu strategiu, mali len utocnu |
||
Riadok 3: | Riadok 3: | ||
[[Súbor:Logo The Warsaw Pact.jpg|thumb|Logo Varšavskej zmluvy]] |
[[Súbor:Logo The Warsaw Pact.jpg|thumb|Logo Varšavskej zmluvy]] |
||
'''Organizácia Varšavskej zmluvy'''<ref>Organizácia Varšavskej zmluvy. In: ''[[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]].</ref> alebo '''Varšavská zmluva''', novšie neoficiálne aj: '''Varšavský pakt'''<ref>[http://books.google.sk/books?id=ZVdQAQAAIAAJ&q=%22Var%C5%A1avsk%C3%BD+pakt%22&dq=%22Var%C5%A1avsk%C3%BD+pakt%22&hl=en&sa=X&ei=07SgU6PqCOag0QX7hoGQDg&redir_esc=y]</ref> bola |
'''Organizácia Varšavskej zmluvy'''<ref>Organizácia Varšavskej zmluvy. In: ''[[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]].</ref> alebo '''Varšavská zmluva''', novšie neoficiálne aj: '''Varšavský pakt'''<ref>[http://books.google.sk/books?id=ZVdQAQAAIAAJ&q=%22Var%C5%A1avsk%C3%BD+pakt%22&dq=%22Var%C5%A1avsk%C3%BD+pakt%22&hl=en&sa=X&ei=07SgU6PqCOag0QX7hoGQDg&redir_esc=y]</ref> bola vojenská aliancia štátov strednej a východnej [[Európa|Európy]] pod vedením [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] ako odpoveď na vytvorenie [[NATO|Severoatlantickej aliancie]] pod vedením [[Spojené štáty|USA]]. Bola podpísaná [[14. máj]]a [[1955]] vo [[Varšava|Varšave]]. |
||
Zmluva bola uzatvorená na 20 rokov s automatickým predĺžením o 10 rokov pre štáty, ktoré ju rok pred uplynutím lehoty nevypovedajú. Albánsko sa prestalo zúčastňovať na činnosti Varšavskej zmluvy v roku [[1962]] a [[13. september|13. septembra]] [[1968]] ju na protest proti intervencii armád piatich členských krajín do Česko-Slovenska vypovedalo. Intervencie sa nezúčastnilo ani Rumunsko. |
Zmluva bola uzatvorená na 20 rokov s automatickým predĺžením o 10 rokov pre štáty, ktoré ju rok pred uplynutím lehoty nevypovedajú. Albánsko sa prestalo zúčastňovať na činnosti Varšavskej zmluvy v roku [[1962]] a [[13. september|13. septembra]] [[1968]] ju na protest proti intervencii armád piatich členských krajín do Česko-Slovenska vypovedalo. Intervencie sa nezúčastnilo ani Rumunsko. |
Verzia z 17:41, 20. august 2015
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Organizácia Varšavskej zmluvy[1] alebo Varšavská zmluva, novšie neoficiálne aj: Varšavský pakt[2] bola vojenská aliancia štátov strednej a východnej Európy pod vedením Sovietskeho zväzu ako odpoveď na vytvorenie Severoatlantickej aliancie pod vedením USA. Bola podpísaná 14. mája 1955 vo Varšave.
Zmluva bola uzatvorená na 20 rokov s automatickým predĺžením o 10 rokov pre štáty, ktoré ju rok pred uplynutím lehoty nevypovedajú. Albánsko sa prestalo zúčastňovať na činnosti Varšavskej zmluvy v roku 1962 a 13. septembra 1968 ju na protest proti intervencii armád piatich členských krajín do Česko-Slovenska vypovedalo. Intervencie sa nezúčastnilo ani Rumunsko.
V máji 1985 bola zmluva predĺžená o ďalších 20 rokov, no po rozpade sovietskeho impéria a zániku NDR bola na konferencii hlavných predstaviteľov šiestich zostávajúcich štátov v Moskve 31. marca 1991 k dátumu 30. jún 1991 rozpustená.
Zúčastnené krajiny
- Sovietsky zväz
- Albánska ľudová republika (vystúpila v roku 1968, avšak nezúčastňovala sa už od roku 1962)
- Bulharská ľudová republika
- Československá republika (od roku 1960 Československá socialistická republika)
- Maďarská ľudová republika
- Nemecká demokratická republika (vstúpila v roku 1956, vystúpila v októbri 1990)
- Poľská ľudová republika
- Rumunská ľudová republika (od roku 1965 Rumunská socialistická republika)
Účel
Formálne bola reakciou na zriadenie Západoeurópskej únie a Parížskej dohody umožňujúcej vstup NSR do NATO. V skutočnosti však cieľom bolo upevnenie kontroly ZSSR nad východným blokom.
Deklaratívne bola cieľom Varšavskej zmluvy koordinácia politiky a vytvorenie systému kolektívnej bezpečnosti v Európe, resp. spolupráca vo vojenskej oblasti pri spoločnej obrane socializmu, suverenity a nezávislosti, v skutočnosti bola najmä mocenským nástrojom ZSSR, zaisťujúcim jeho hegemóniu vo východoeurópskom priestore, ako protipól severoatlantického paktu vedeného USA. Najvyšším politickým orgánom Varšavskej zmluvy bol oficiálne Politický poradný výbor zložený z najvyšších straníckych a štátnych predstaviteľov členských krajín. V praxi však direktívy Spojenému veleniu a štábu Spojených ozbrojených síl prichádzali z Kremľa.
Velenie
Velenie sídlilo v Moskve a v jeho čele stáli iba sovietski vojenskí predstavitelia. Zástupcovia ozbrojených síl ostatných štátov boli iba styčnými dôstojníkmi, prinášajúcimi inštrukcie sovietskeho velenia. Otázky stratégie a taktiky vo všeobecnej rovine neriešilo velenie a štáb Spojených ozbrojených síl Varšavskej zmluvy, ale generálny štáb sovietskych ozbrojených síl. Hlavnými veliteľmi Varšavskej zmluvy boli maršali ZSSR Konev (1955–1960), Grečko (1960–1967), Jakubovskij (1967–1976), Kulikov (1977–1986) a Ogarkov (1986–1991).
Konkrétne ozbrojené operácie
Ozbrojené ukončenie Pražskej jari obsadením Česko-Slovenska 21. augusta 1968 sovietskymi, nemeckými, poľskými, bulharskými a maďarskými jednotkami (pozri vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska).
Zánik
Koncom roka 1989 stratila svoj zmysel. Posledný marcový deň v roku 1991 nadobudol platnosť protokol o zrušení Varšavskej zmluvy. Jeho text podpísali 25. februára 1991 v Budapešti ministri zahraničných vecí a obrany šiestich členských štátov. Dokument zrušil vojenskú organizáciu a štruktúru Varšavskej zmluvy. Základná politická dohoda ostala v platnosti. Ministri spoločne konštatovali, že každá krajina má právo zvoliť si vojenské spojenectvo ku ktorému chce patriť, a vzájomné vzťahy sa mali odteraz odohrávať na bilaterálnej úrovni. Zamietli však návrh Poľska a Maďarska zverejniť anulované dohody.
Na zasadnutí Politického poradného výboru Varšavskej zmluvy v Prahe 1. júla 1991 jej členské štáty rozhodli o definitívnom rozpustení paktu. Zrušenie malo nadobudnúť platnosť ratifikáciou parlamentmi všetkých bývalých členov.
Definitívne potvrdenie zániku nastalo integráciou pôvodných členských štátov do NATO a EÚ. 12. marca 1999 vstúpilo do NATO Česko, Maďarsko a Poľsko. Slovensko, Bulharsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko a Slovinsko ich nasledovali v marci 2004.
V novembri 2005 Poľsko ohlásilo, že zverejní podstatnú časť vojenských archívov týkajúcich sa Varšavskej zmluvy. 1 300 bolo označených v januári 2006 ako prístupných a obsah časti dokumentov (približne 100) ostane zatiaľ v utajení.
Referencie
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Organizácia Varšavskej zmluvy