Maria Curieová-Skłodowská: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
interpunkcia, štylistika |
||
Riadok 39: | Riadok 39: | ||
Jej rodné meno sa neskôr písalo aj ako '''Maria Skłodowska''', dnes sa medzinárodne píše aj ako '''Marie Curie-Skłodowska''', v Poľsku však '''Maria Skłodowska-Curie'''. Vo svete je však známa pod menom '''Madam Curie'''. |
Jej rodné meno sa neskôr písalo aj ako '''Maria Skłodowska''', dnes sa medzinárodne píše aj ako '''Marie Curie-Skłodowska''', v Poľsku však '''Maria Skłodowska-Curie'''. Vo svete je však známa pod menom '''Madam Curie'''. |
||
Po slovensky sa používa tvar '''Marie'''/'''Maria'''/'''Mária Curie'''/'''Curiová''', rodená '''Sklodowská''' resp. '''Marie'''/'''Maria'''/'''Mária Curie-Sklodowská'''/'''Curiová-Sklodowská''' (hoci preklad krstného mena do slovenčiny, na Mária, tu nemá nijaké opodstatnenie). Namiesto Curiová sa často uvádza Curieová, ale tento tvar je od roku 2000 v rozpore s Pravidlami slovenského pravopisu. |
Po slovensky sa používa tvar '''Marie'''/'''Maria'''/'''Mária Curie'''/'''Curiová''', rodená '''Sklodowská,''' resp. '''Marie'''/'''Maria'''/'''Mária Curie-Sklodowská'''/'''Curiová-Sklodowská''' (hoci preklad krstného mena do slovenčiny, na Mária, tu nemá nijaké opodstatnenie). Namiesto Curiová sa často uvádza Curieová, ale tento tvar je od roku 2000 v rozpore s Pravidlami slovenského pravopisu. |
||
== Úspechy == |
== Úspechy == |
||
Riadok 48: | Riadok 48: | ||
Pod jej osobným vedením boli taktiež uskutočnené prvé výskumy liečby rakoviny pomocou [[rádioaktivita|rádioaktivity]] na svete. |
Pod jej osobným vedením boli taktiež uskutočnené prvé výskumy liečby rakoviny pomocou [[rádioaktivita|rádioaktivity]] na svete. |
||
Dvakrát získala [[Nobelova cena|Nobelovu cenu]] za dosiahnuté vedecké výsledky. Prvýkrát v roku [[1903]] |
Dvakrát získala [[Nobelova cena|Nobelovu cenu]] za dosiahnuté vedecké výsledky. Prvýkrát v roku [[1903]] za [[fyzika|fyziku]] spolu s manželom [[Pierre Curie|Pierrom Curie]] za výskumy javu nazývaného [[rádioaktivita]], ktorý objavil [[Antoine Henri Becquerel]], a druhýkrát v roku [[1911]] za [[chémia|chémiu]] za izoláciu čistého [[rádium|rádia]] a za objavenie dvoch chemických prvkov – [[rádium|rádia]] a [[polónium|polónia]]. |
||
== Štúdiá na Sorbonne == |
== Štúdiá na Sorbonne == |
||
V roku [[1891]] Skłodowska |
V roku [[1891]] Skłodowska urobila ako prvá žena v histórii prijímacie skúšky na fakultu fyziky a chémie [[paríž]]skej [[Sorbonna|Sorbonny]]. Cez deň študovala a po večeroch doučovala a zarábala si tak na živobytie. V roku [[1893]] získala licenciát a začala pracovať ako laborantka v priemyselnom laboratóriu Lippmanových závodov. Súčasne ďalej študovala na Sorbonne a druhý licenciát, z matematiky, získala v roku [[1894]]. |
||
== Rádium a polónium == |
== Rádium a polónium == |
||
V roku [[1894]] tiež spoznala svojho manžela [[Pierre Curie|Pierra Curie]], ktorý bol v tej dobe |
V roku [[1894]] tiež spoznala svojho manžela [[Pierre Curie|Pierra Curie]], ktorý bol v tej dobe doktorandom v laboratóriu [[Henri Becquerel|Becquerela]]. Po Pierrovom doktoráte sa v roku [[1895]] vzali. Pierre bol bez vyznania a Maria bola nábožensky vlažná, preto mali civilnú svadbu, čo na nejaký čas viedlo k roztržke Marie s jej poľskou katolíckou rodinou. |
||
Pierre odporučil Mariu Becquerelovi, ktorý jej ponúkol doktorandské štúdium pod svojím vedením. Becquerel jej navrhol zdanlivo neatraktívnu a dosť |
Pierre odporučil Mariu Becquerelovi, ktorý jej ponúkol doktorandské štúdium pod svojím vedením. Becquerel jej navrhol zdanlivo neatraktívnu a dosť prácnu tému – zistiť, prečo rádioaktivita niektorých druhov [[Urán (prvok)|uránovej]] rudy je omnoho vyššia, ako to vyplývalo z podielu čistého uránu v rude. |
||
Maria, spočiatku s pomocou mladého chemika [[André Louis Debierne| |
Maria, spočiatku s pomocou mladého chemika [[André Louis Debierne|Andrého Louisa Debiernea]], ktorý robil licenciát, začala náročnú prácu na delení uránovej rudy na jednotlivé chemické zlúčeniny a hľadala zlúčeninu, ktorá spôsobovala vysokú rádioaktivitu. Debiernea to skoro prestalo baviť a nahradil ho sám Pierre Curie. Výskumy po štyroch rokoch viedli najskôr k objavu [[polónium|polónia]] a potom omnoho rádioaktívnejšieho [[rádium|rádia]] (prvý gram rádia izolovala zo [[smolinec|smolinca]] pochádzajúceho z českého Jáchymova). Výsledkom bolo aj vyjasnenie pravdepodobných príčin rádioaktivity – ako efektu pri rozpade [[atóm]]ových jadier. |
||
== Laboratórium v Sorbonne == |
== Laboratórium v Sorbonne == |
||
Po získaní Nobelovej ceny sa Maria a Pierre náhle stali veľmi |
Po získaní Nobelovej ceny sa Maria a Pierre náhle stali veľmi slávnymi. Sorbonna ponúkla Pierrovi miesto profesora a súhlasila so založením vlastného laboratória, v ktorom sa Maria stala vedúcou výskumu. V tomto čase porodila svoje dve dcéry Evu a Irenu. Dňa [[19. apríl]]a [[1906]] Pierra zrazil nákladný konský povoz a Maria tak stratila životného druha a spolupracovníka. Dňa [[13. máj]]a toho istého roku sa fakultná rada rozhodla zachovať katedru vytvorenú pre Pierra Curie a zverila ju Skłodowskej, spolu s riadením laboratória. V roku [[1906]] sa Maria stala prvou profesorkou fyziky na Sorbonne. |
||
== Ústav pre rádium == |
== Ústav pre rádium == |
||
V roku [[1911]] |
V roku [[1911]] získala svoju druhú Nobelovu cenu, vďaka ktorej presvedčila francúzsku vládu, aby vyčlenila prostriedky na vytvorenie nezávislého ''Ústavu pre rádium'' (''Institut du radium''), ktorý bol zriadený v roku [[1914]] a v ktorom sa uskutočňovali výskumy z oblasti chémie, fyziky a medicíny. Tento ústav sa stal liahňou nositeľov Nobelových cien – vyšli z neho ešte štyria laureáti Nobelovej ceny, medzi nimi aj Mariina dcéra [[Irène Joliot-Curie]] a jej zať [[Jean Frédéric Joliot-Curie|Frédéric Joliot]]. |
||
== 1. svetová vojna == |
== 1. svetová vojna == |
||
Počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] sa Curie-Skłodowska stala šéfkou vojenskej lekárskej bunky, ktorá sa zaoberala organizáciou poľných röntgenografických staníc, ktoré vyšetrili |
Počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] sa Curie-Skłodowska stala šéfkou vojenskej lekárskej bunky, ktorá sa zaoberala organizáciou poľných röntgenografických staníc, ktoré spolu vyšetrili viacako 3 milióny prípadov zranení francúzskych vojakov. |
||
== Po vojne == |
== Po vojne == |
Verzia z 17:41, 31. august 2015
Marie Curie rod. Marya Skłodowska | |
chemička, fyzička | |
Dielo | |
---|---|
Významné práce | Parížska univerzita |
Alma mater | Parížska univerzita ESPCI |
Významní profesori | Gabriel Lippmann |
Významní študenti | André-Louis Debierne • Óscar Moreno • Marguerite Catherine Perey |
Ocenenia | |
Nobelova cena za fyziku (1903) Davyho medaila (1903) Matteucciho medaila (1904) Medaila Elliotta Cressona (1909) Albertova medaila (1910) Nobelova cena za chémiu (1911) Cena Willarda Gibbsa (1921) | |
Osobné informácie | |
Narodenie | 7. november 1867 Varšava, Poľsko – súčasť Ruska |
Úmrtie | 4. júl 1934 (66 rokov) Passy, Francúzsko |
Štátna príslušnosť | Poľsko (narodením) Francúzsko (sobášom) |
Manžel | Pierre Curie (∞ 1895 – † 1906) |
Deti | Iréne Joliot-Curie (* 1897 – † 1956) Ève Curie (* 1904 – † 2007) |
Podpis | |
Odkazy | |
Projekt Guttenberg | Maria Curieová-Skłodowská (plné texty diel autora) |
Maria Curieová-Skłodowská (multimediálne súbory na commons) | |
Marie Curiová, rodená Marya Skłodowska (* 7. november 1867, Varšava, Poľsko – † 4. júl 1934, Passy, Francúzsko) bola významná poľská vedkyňa. Hoci sa narodila v Poľsku, väčšinu života a vedeckej kariéry strávila vo Francúzsku. V roku 1903 získala prvú Nobelovu cenu za fyziku, v roku 1911 druhú za chémiu.
Meno
Jej rodné meno sa neskôr písalo aj ako Maria Skłodowska, dnes sa medzinárodne píše aj ako Marie Curie-Skłodowska, v Poľsku však Maria Skłodowska-Curie. Vo svete je však známa pod menom Madam Curie.
Po slovensky sa používa tvar Marie/Maria/Mária Curie/Curiová, rodená Sklodowská, resp. Marie/Maria/Mária Curie-Sklodowská/Curiová-Sklodowská (hoci preklad krstného mena do slovenčiny, na Mária, tu nemá nijaké opodstatnenie). Namiesto Curiová sa často uvádza Curieová, ale tento tvar je od roku 2000 v rozpore s Pravidlami slovenského pravopisu.
Úspechy
K jej najväčším úspechom patrí:
- teória rádioaktivity
- technika delenia rádioaktívnych izotopov
- objav dvoch nových chemických prvkov: rádia a polónia.
Pod jej osobným vedením boli taktiež uskutočnené prvé výskumy liečby rakoviny pomocou rádioaktivity na svete.
Dvakrát získala Nobelovu cenu za dosiahnuté vedecké výsledky. Prvýkrát v roku 1903 za fyziku spolu s manželom Pierrom Curie za výskumy javu nazývaného rádioaktivita, ktorý objavil Antoine Henri Becquerel, a druhýkrát v roku 1911 za chémiu za izoláciu čistého rádia a za objavenie dvoch chemických prvkov – rádia a polónia.
Štúdiá na Sorbonne
V roku 1891 Skłodowska urobila ako prvá žena v histórii prijímacie skúšky na fakultu fyziky a chémie parížskej Sorbonny. Cez deň študovala a po večeroch doučovala a zarábala si tak na živobytie. V roku 1893 získala licenciát a začala pracovať ako laborantka v priemyselnom laboratóriu Lippmanových závodov. Súčasne ďalej študovala na Sorbonne a druhý licenciát, z matematiky, získala v roku 1894.
Rádium a polónium
V roku 1894 tiež spoznala svojho manžela Pierra Curie, ktorý bol v tej dobe doktorandom v laboratóriu Becquerela. Po Pierrovom doktoráte sa v roku 1895 vzali. Pierre bol bez vyznania a Maria bola nábožensky vlažná, preto mali civilnú svadbu, čo na nejaký čas viedlo k roztržke Marie s jej poľskou katolíckou rodinou.
Pierre odporučil Mariu Becquerelovi, ktorý jej ponúkol doktorandské štúdium pod svojím vedením. Becquerel jej navrhol zdanlivo neatraktívnu a dosť prácnu tému – zistiť, prečo rádioaktivita niektorých druhov uránovej rudy je omnoho vyššia, ako to vyplývalo z podielu čistého uránu v rude.
Maria, spočiatku s pomocou mladého chemika Andrého Louisa Debiernea, ktorý robil licenciát, začala náročnú prácu na delení uránovej rudy na jednotlivé chemické zlúčeniny a hľadala zlúčeninu, ktorá spôsobovala vysokú rádioaktivitu. Debiernea to skoro prestalo baviť a nahradil ho sám Pierre Curie. Výskumy po štyroch rokoch viedli najskôr k objavu polónia a potom omnoho rádioaktívnejšieho rádia (prvý gram rádia izolovala zo smolinca pochádzajúceho z českého Jáchymova). Výsledkom bolo aj vyjasnenie pravdepodobných príčin rádioaktivity – ako efektu pri rozpade atómových jadier.
Laboratórium v Sorbonne
Po získaní Nobelovej ceny sa Maria a Pierre náhle stali veľmi slávnymi. Sorbonna ponúkla Pierrovi miesto profesora a súhlasila so založením vlastného laboratória, v ktorom sa Maria stala vedúcou výskumu. V tomto čase porodila svoje dve dcéry Evu a Irenu. Dňa 19. apríla 1906 Pierra zrazil nákladný konský povoz a Maria tak stratila životného druha a spolupracovníka. Dňa 13. mája toho istého roku sa fakultná rada rozhodla zachovať katedru vytvorenú pre Pierra Curie a zverila ju Skłodowskej, spolu s riadením laboratória. V roku 1906 sa Maria stala prvou profesorkou fyziky na Sorbonne.
Ústav pre rádium
V roku 1911 získala svoju druhú Nobelovu cenu, vďaka ktorej presvedčila francúzsku vládu, aby vyčlenila prostriedky na vytvorenie nezávislého Ústavu pre rádium (Institut du radium), ktorý bol zriadený v roku 1914 a v ktorom sa uskutočňovali výskumy z oblasti chémie, fyziky a medicíny. Tento ústav sa stal liahňou nositeľov Nobelových cien – vyšli z neho ešte štyria laureáti Nobelovej ceny, medzi nimi aj Mariina dcéra Irène Joliot-Curie a jej zať Frédéric Joliot.
1. svetová vojna
Počas prvej svetovej vojny sa Curie-Skłodowska stala šéfkou vojenskej lekárskej bunky, ktorá sa zaoberala organizáciou poľných röntgenografických staníc, ktoré spolu vyšetrili viacako 3 milióny prípadov zranení francúzskych vojakov.
Po vojne
Po vojne Curie-Skłodowska naďalej viedla Ústav pre rádium v Paríži a zároveň cestovala po svete, kde pomáhala vďaka svojej nadácii zakladať lekárske ústavy pre liečbu rakoviny. V roku 1932 s pomocou poľského prezidenta Moścického bol jeden z takýchto inštitútov založený vo Varšave. Prvým vedúcim sa stala Mariina sestra Bronisława, ktorá kedysi Mariu presvedčila, aby išla za ňou študovať do Paríža. U Marie Curie-Skłodowskej na ústave tiež dva roky študoval František Běhounek (v rokoch 1920 – 1922), ktorý po návrate skúmal radioaktivitu v jáchymovských baniach. V roku 1925 Maria Curie-Skłodowska sfárala do bane Svornost v Jáchymove.
Maria Curie-Skłodowska zomrela 4. júla 1934 v nemocnici Sallanches neďaleko Paríža na leukémiu, ktorá bola pravdepodobne spôsobená radiáciou, s ktorou pracovala.
V roku 1995 bola za svoje zásluhy ako prvá žena pochovaná pod kupolou parížskeho Panteónu.
Iné projekty
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Maria Curieová-Skłodowská
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Maria Curieová-Skłodowská
Externé odkazy
- Narodenia 7. novembra
- Narodenia v 1867
- Úmrtia 4. júla
- Úmrtia v 1934
- Poľskí fyzici
- Poľskí chemici
- Francúzski fyzici
- Francúzski chemici
- Ženy vo fyzike
- Ženy v chémii
- Nositelia Nobelovej ceny za fyziku
- Nositelia Nobelovej ceny za chémiu
- Nositeľky Nobelovej ceny
- Francúzski nositelia Nobelovej ceny
- Nositelia Davyho medaily
- Nositelia ocenenia Williarda Gibbsa
- Francúzske osobnosti poľského pôvodu
- Osobnosti z Varšavy